Zakrývanie modrín na rukách vzbudilo otázky. Trumpovi diagnostikovali chronické ochorenie, ako veľmi je vážne?
Prezident USA Donald Trump absolvoval vyšetrenie pre pretrvávajúce opuchy dolných končatín, ktoré odhalilo ochorenie žíl. Podľa Bieleho domu ide o chronickú žilovú nedostatočnosť – stav, ktorý síce postihuje veľkú časť populácie, no pri zanedbaní môže prerásť do vážnych zdravotných problémov. Čo presne toto ochorenie znamená, aké má príznaky a ako sa lieči?
Opuchy a modriny odhalili diagnózu
Trump absolvoval lekárske vyšetrenie pre opuchy nôh, ktoré potvrdilo diagnózu chronickej žilovej nedostatočnosti. Podľa Bieleho domu nejde o život ohrozujúci stav, ale odborníci upozorňujú, že v pokročilejších prípadoch môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám vrátane kožných infekcií, zle sa hojacich rán či krvácania do mäkkých tkanív.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová vo výstupe pre novinárov ochorenie nazvala „nezhubným a bežným, najmä u osôb starších ako 70 rokov“.
Chronická žilová nedostatočnosť vzniká, keď žily v dolných končatinách nezvládajú efektívne odvádzať krv späť k srdcu. Ventily v žilách sa oslabia a krv sa začne hromadiť, čo vedie k opuchom, bolesti, únave nôh a časom aj k viditeľným zmenám na koži. Ako uvádza americký denník Washington Post, tento problém postihuje 10 až 30 % Američanov.
Trumpovi diagnostikovali nezhubné ochorenie žíl. Prezident sa sťažoval na opuchnuté nohy
Hovorkyňa Bieleho domu uviedla, že Trumpov stav je dôsledok „častého podávania rúk a užívania aspirínu, ktorý (prezident) užíva ako súčasť štandardnej kardiovaskulárnej prevencie“.
Riziká, prevencia a možnosti liečby
Hoci je tento stav často podceňovaný, môže byť prejavom hlbších problémov – napríklad so srdcom, pečeňou alebo obličkami. Vysoké riziko predstavuje najmä pre starších ľudí, osoby s nadváhou, tehotné ženy či tých, ktorí dlhodobo stoja alebo sedia. Veľkú rolu zohráva aj genetická predispozícia.
Chronickú žilovú nedostatočnosť možno zmierniť viacerými opatreniami, ako je nosenie kompresívnych pančúch, pravidelné dvíhanie nôh, fyzická aktivita a úprava telesnej hmotnosti. Ak však symptómy výrazne zhoršujú kvalitu života, lekári môžu pristúpiť k minimálne invazívnym zákrokom, ktoré uzatvoria poškodené žily a presmerujú krvný obeh efektívnejším smerom.
Dôležitá je aj včasná diagnostika, ktorú umožňuje ultrazvukové vyšetrenie a špecializované testy na zhodnotenie prietoku v žilách. Okrem genetických predispozícií hrá kľúčovú úlohu aj životný štýl – pravidelný pohyb, zdravá váha a vyhýbanie sa dlhému státiu či sedeniu môžu významne ovplyvniť priebeh ochorenia.