Štáty EÚ sa zhodli na 18. balíku sankcií proti Rusku. Slovensko ho prestalo blokovať po získaní garancií od eurokomisie
Zástupcovia členských štátov Európskej únie sa v piatok (18. 7.) zhodli na osemnástom balíku sankcií proti Rusku, uviedli diplomatické zdroje. Premiér Robert Fico už vo štvrtok večer informoval, že Bratislava stiahne svoju blokáciu. Nové protiruské obmedzenia, ktoré mieria najmä na energetický a bankový sektor, potom v piatok formálne v Bruseli schválili aj unijní ministri pre európske záležitosti.
Dosiahnutie zhody ihneď privítala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Európska únia bude podľa nej v tlaku na Moskvu pokračovať, kým ruský prezident Vladimir Putin vojnu na Ukrajine neukončí.
„Útočíme priamo na srdce ruskej vojnovej mašinérie. Zameriavame sa na jej bankový, energetický a vojensko-priemyselný sektor a stanovujeme tiež nový dynamický cenový strop ropy,“ uviedla.
Podľa šéfky únijnej diplomacie Kaji Kallasovej je osemnásty sankčný balík proti Rusku doteraz najtvrdší.
„Ďalej znižujeme vojnový rozpočet Kremľa, cielime na ďalších 105 lodí ruskej tieňovej flotily a obmedzujeme prístup ruských bánk k financovaniu,“ uviedla Kallasová na X.
„Vyvíjame väčší tlak na ruský vojenský priemysel, čínske banky, ktoré umožňujú obchádzanie sankcií, a blokujeme vývoz technológií používaných v dronoch,“ doplnila.
Európska komisia navrhla doteraz posledný balík protiruských sankcií 10. júna a odvtedy sa o nich intenzívne rokovalo medzi členskými štátmi. Balík počíta s ďalšími obmedzeniami týkajúcimi sa ruského bankového a energetického sektora, kde sa zníži cenový strop na ruskú ropu prepravovanú po mori zo súčasných 60 dolárov na zhruba 47,6 dolára za barel.
EÚ spolu so spojencami zaviedla cenový strop 60 dolárov v decembri 2022 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. V prípade prekročenia tohto limitu je zakázané ropu prevážať a poisťovať jej prepravu.
We are standing firm.
— Kaja Kallas (@kajakallas) July 18, 2025
The EU just approved one of its strongest sanctions package against Russia to date.
We’re cutting the Kremlin’s war budget further, going after 105 more shadow fleet ships, their enablers, and limiting Russian banks’ access to funding. (1/3)
Cieľom systému je obmedziť Moskve príjmy potrebné na financovanie vojny a zároveň zabrániť výraznému výpadku v dodávkach ropy na svetový trh. Ako ale poznamenáva agentúra AP, cenové obmedzenie bolo doteraz z veľkej časti symbolické, pretože väčšina ruskej ropy stála menej. Navyše sa k nemu nepripojila administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Sankcie sa týkajú aj teraz nefunkčných baltských plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 a majú viesť k tomu, že z nich ani v budúcnosti Rusko nebude mať zisk. Sú tiež namierené proti takzvanej ruskej tieňovej flotile, čo sú zahraničné plavidlá, ktoré prepravujú ruské ropné produkty a ktorými Moskva obchádza existujúce exportné obmedzenia.
Česku sa do sankčného balíka podarilo presadiť takzvaný záchytný mechanizmus (catch-all mechanizmus), ktorý má colným správam členských krajín umožniť lepšie brániť obchádzaniu sankcií. Dáva im totiž možnosť zastaviť vývoz tovaru, keď bude hroziť, že by mohlo byť cez tretie krajiny dopravené do Ruska a použité vo vojne proti Ukrajine.
Slovensko balík blokovalo
Slovensko blokovalo prijatie nových sankcií, pretože žiadalo garancie energetickej bezpečnosti v súvislosti s iniciatívou Európskej komisie, ktorá počíta s postupným ukončením dovozu ruského plynu do Únie. Komisia v uplynulých dňoch poskytla konkrétne záruky, na základe ktorých Slovensko uvoľnilo 18. sankčný balík.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár rozhodnutie Slovenska prestať blokovať 18. sankčný balík EÚ odôvodnil tým, že „Slovenská republika si v tomto štádiu vyrokovala garancie energetickej bezpečnosti od Európskej komisie.“ Zdôraznil, že išlo o náročné rokovania s tlakom viacerých členských štátov, no „neuhli sme.“
Podľa Blanára bolo blokovanie sankcií dôležitým nástrojom na zmiernenie dopadov „nepremysleného odpájania sa od cenovo dostupných energonosičov z Ruska.“
Zároveň avizoval, že Slovensko bude pri rokovaniach o návrhu REPowerEU naďalej poukazovať na jeho „škodlivosť nielen na Slovenskú republiku, ale aj na konkurencieschopnosť celej Európskej únie.“
„Vláda SR pod vedením premiéra Roberta Fica rozhodne obhajuje národnoštátne záujmy a bude tak postupovať vždy, keď by mohli byť ohrozené,“ dodal minister.
Pripomenul tiež, že Slovensko zostáva presvedčené, že „mierové urovnanie na Ukrajine sa dosiahne len vďaka diplomatickému úsiliu a nie desiatkami sankcií, ktoré neraz viac ohrozujú samotné európske štáty.“
