Bývate v okolí Málinca? Zbohatnete. Stretnete medveďa? Poslednýkrát. Taraba brojí proti Bruselu a upratuje rezort
„Z ľudí, ktorí tam majú pozemky, budú zámožní ľudia, ktorí nebudú musieť chodiť po Európe pracovať, pretože dielo Málinec má predpoklad, že tam bude priemerná trojtisícová eurová mzda," hovorí Tomáš Taraba.
Vodárňam klepne Taraba po prstoch
Taraba označil zlý stav kanalizačnej siete na Slovensku za dôsledok systémového zlyhania, ku ktorému došlo ešte v minulosti.
„Na Slovensku sa previedlo vlastníctvo vodohospodárskych spoločností do rúk miest a obcí, ktoré sami so sebou majú finančné problémy,“ vysvetlil. Podľa neho tieto spoločnosti „nič nevedia stavať, nič nevedia opravovať, jediné čo vedia, je chodiť po ministerstvách a pýtať peniaze.“
Minister tvrdí, že od svojho nástupu zabezpečil zmluvy na viac ako 500 miliónov eur na budovanie kanalizácií a vodovodov, čo označil za tempo porovnateľné s celou predchádzajúcou dekádou. Výstavbu podporuje aj Environmentálny fond.
Taraba však upozornil, že aktuálne má obavy z toho, „či budú vedieť kompletne využiť všetky finančné prostriedky, či stihnú verejné obstarávania, či im tie peniaze nepoprepadávajú.“
Ako riešenie predkladá nový zákon, ktorý by mal podľa neho „dať veľmi tvrdé podmienky, že sa musia peniaze, ktoré vodárenské spoločnosti získavajú z regulovanej činnosti, použiť späť do budovania vodárenskej infraštruktúry.“
Doteraz to tak podľa ministra nefungovalo, keďže vodárne získavali majetok za symbolické sumy, čím si znižovali náklady a nevytvárali si reálne odpisy. To podľa Tarabu spôsobilo, že „nie sú rentabilné a nikto im nedá úver, aby stavali infraštruktúru.“
Obce pri Domaniži celé roky žiadajú štát o pomoc. Majú vybudovanú kanalizáciu, no je nepoužiteľná:
Začarovaný kruh neinvestovania tak vznikol podľa ministra preto, že obce ako vlastníci vodární „samé od seba nemajú finančné zdroje.“
Ekologickejší už ani byť nemôžeme
Šéf rezortu odmieta klimatické ciele Európskej únie, ktoré podľa neho ohrozujú konkurencieschopnosť a zamestnanosť. „Ministri životného prostredia začali riadiť priemysel v Európe a výsledok je, že máme najnižší hospodársky rast a najväčší odliv investícií,“ vyhlásil. Dodal, že ako minister nebude podporovať „nevedecké ideologické závery“, a preto Slovensko odmietne posunúť míľnik zníženia emisií o 90 percent do roku 2040.
Podľa Tarabu Únia produkuje menej než desatinu svetových emisií, a preto je jej snaha o uhlíkovú neutralitu „ekonomickým sebazničením“: „My keby sme tu prestali svietiť, kúriť a jazdiť na autách, tak nič to s klímou neurobí.“
Zároveň tvrdí, že Slovensko už výrazne prispelo k znižovaniu emisií. „Patríme medzi najčistejších producentov elektrickej energie na svete. Absolútne sme sa odpojili od uhlia,“ zdôraznil. Zároveň upozornil, že Slovensko realizuje výzvy na modernizáciu priemyslu a zatepľovanie, ktoré reálne znižujú emisie, aj bez prijatia klimatického zákona.
Odmietol tlak zo strany inštitúcií ako Najvyšší kontrolný úrad či európskej byrokracie. Ako príklad uviedol firmu U.S. Steel, ktorá podľa neho odmietla investovať do dekarbonizácie pecí, lebo by výsledná cena ocele bola nekonkurencieschopná.
Taraba spochybnil aj dlhodobú dôveryhodnosť európskych stratégií. „Lisabonská stratégia mala urobiť z EÚ najkonkurencieschopnejší kontinent na svete. Nestalo sa. Aj nové ciele sú nereálne a Slovensko ich sprísňovanie nebude podporovať,“ uzavrel.
Čo robí z medveďa problém?
Minister životného prostredia v závere rozhovoru obhajoval zvýšenú kvótu na odstrel medveďov s argumentom, že ide o reakciu na narastajúci počet stretov so šelmami.
„To, čo je realita, nie sú len útoky na človeka. Dôležité sú hlásenia stretov s medveďmi a to, že to geometrickým radom rastie,“ vyhlásil. Upozornil, že ak sa populácia desať rokov nijako nereguluje, stáva sa nekontrolovateľne veľkou.
Taraba zdôraznil, že Slovensko „nerobí plošný odstrel“ a že schválená kvóta do 350 jedincov je v súlade s odporúčaním štátnej ochrany prírody.
„Je to absolútne normálna kvóta, ktorá garantuje pozitívny populačný vývoj medveďa. To je to, čo EÚ jedine primárne zaujíma,“ povedal. Zdôraznil, že odstrel sa týka najmä problémových jedincov – teda takých, ktoré sa opakovane približujú k ľuďom alebo už útočili.
Na otázku, či Slovensku nehrozí pokuta za porušenie smernice o biotopoch, Taraba reagoval: „Slovensko absolútne jasne postupuje v súlade s postupmi, ktoré sú platné v EÚ. Nikto tu nechodí po lese, nestrieľa medvede do radu, ako ich vidí.“ Pokiaľ by podľa neho nejaký súd rozhodol, že bol porušený zákon, „tak sa zaplatí pokuta“, no momentálne o žiadnej pokute nevie.
Minister kritizoval aj názor, že preventívny odstrel nie je dovolený. Podľa neho je definícia problémového jedinca nejasná. „Keď vás ako mladú matku napadne s dieťaťom, tak vtedy, keď vás pohryzie, vtedy je problémový? Alebo keď tam dôjde 20-krát sa na vás pozrieť?“ pýtal sa Taraba s tým, že prioritou štátu má byť bezpečnosť ľudí. „Všetky medvede, ktoré sa sťahujú, ktoré idú blízko osídlia, budú eliminované,“ uzavrel.
Celú reláciu si môžete pozrieť aj tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"