Zomrel český herec so slovenskými koreňmi Klišík. Podľa médií našli jeho telo v rybníku pri Prahe
Zomrel František Klišík, jeden z dvoch hlavných predstaviteľov filmového dokumentu "Radšej zošalieť v divočine", ktorý v sobotu získal Veľkú cenu v hlavnej súťaži karlovarského filmového festivalu.
Uviedol to v nedeľu Český rozhlas Radiožurnál (ČRo) s odvolaním sa na autora rovnomennej knižnej predlohy filmu Aleša Palána. Klišík, ktorý bol v 80. rokoch aktívny v juhočeskom disente, mal 62 rokov.
Palán podvečer na facebooku zverejnil fotografiu, na ktorej Klišík odchádza. Doplnil ju skratkou RIP, ktorá v angličtine zastupuje slová „odpočívaj v pokoji“.
František Klišík prežil väčšinu života v šumavskej Stögrovej Hute pri obci Volar so svojím dvojčaťom Ondrejom, ktorý je druhým hlavným protagonistom filmu, ktorého režisérom je Miro Remo.
Námetom snímky je spolužitie neustále sa hašteriacich bratov, ktorí žijú podivínskym spôsobom na schátranom statku mimo civilizácie. Obaja bratia sa karlovarského festivalu, ktorý sa v sobotu vyhlásením cien skončil, zúčastnili.
Telo v rybníku mohlo byť jeho
Niektoré médiá informovali, že mŕtvym mužom nájdeným dnes ráno v rybníku v Ohrobci pri Prahe, je Klišík. Policajná hovorkyňa Michaela Richterová ČTK povedala, že muž bol ročník 1963, polícia jeho totožnosť pozná, ale zverejňovať ju nebude. Príčinu smrti určí súdna pitva, dodala.
František Klišík sa podľa databázy organizácie Pamäť národa narodil 3. mája 1963 v Prachaticiach. Jeho rodičia boli Slováci z Rumunska, ktorí vyrástli v Sedmohradsku a do Československa sa prisťahovali počas povojnového osídľovania pohraničia po vyhnaní Nemcov. Stögrova Huť sa po odchode Nemcov stala osadou s pár domami, kde žije len niekoľko stálych obyvateľov.
Predseda Rady STVR Jozef Krošlák náhle zomrel. Vo funkcii bol od apríla, v minulosti bol Mečiarovým hovorcom
František Klišík sa rovnako ako jeho brat Ondrej vyučil murárom a po vojne odišiel pracovať do panelárne na pražskom Záhradnom Meste. V Prahe žil v komunite „máničiek“, spoznával autorov disentu, filozofa Jána Patočku, spisovateľa Egona Bondyho, kapelu The Plastic People of the Universe.
Na Šumavu sa vrátil v roku 1987 a koncom 80. rokov bol aktívny v disidentskom Hnutí za občiansku slobodu. Po novembrovej revolúcii v roku 1989 pomáhal zakladať Občianske fóra v mestách a dedinách regiónu, politiku ale čoskoro opustil. So siedmimi triedami základnej školy sa na verejnú funkciu necítil, povedal. V Stögrovej Hute potom spolu s bratom organizoval občasné koncerty a výstavy.