Skládky skončia, a čo ďalej? Ľudia sa boja spaľovní a veria mýtom, no Slovensko inú možnosť nemá

Slováci odmietajú skládky, no spaľovne vnímajú rozporuplne. Priemysel aj štát tlačia na ich výstavbu, inak hrozí vývoz odpadu do zahraničia.

Až 62 percent Slovákov považuje skládkovanie za nesprávne. Zároveň však 42 percent verí tomu, že ekologické spaľovne škodia.

„Ono je to na Slovensku bežné a moderné, že sme na všetko rozdelení - od petržlenu, cez politiku a až po spaľovanie. Ale toto je práve vec, ktorá nejakým spôsobom si žiada ďalší dialóg,“ hovorí riaditeľ prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích.

Slovensko zaostáva – na skládky stále smeruje 40 percent odpadu. O 10 rokov to musí byť už len 10 percent.

Čítajte viac

Skaličania odmietajú tichú dohodu o spaľovni. Investor nepresvedčil, mesto ich vraj vypočuje

Tlak na výstavbu zo strany priemyslu a štátu

Zo stanoviska ministerstva životného prostredia vyplýva, že ak Slovensko urýchlene nevybuduje dostatočný počet moderných spaľovacích kapacít, ktoré premenia odpad na elektrickú energiu alebo teplo, tak slovenský priemysel nielenže nebude konkurencieschopný, ale budeme odkázaní na vývoz odpadov do iných štátov.

Spaľovňa v Bratislave vyvoláva odpor

Jednu spaľovňu plánujú postaviť aj v Bratislave. Obyvatelia mestskej časti Podunajské Biskupice ju však odmietajú a spustili petíciu proti výstavbe.

Na ich stranu sa postavil aj slovenský ochranársky snem. Podľa neho projekt predstavuje veľké environmentálne a zdravotné riziko.

„Tlaky sú z prostredia, rôznych záujmových skupín, politikov, takmer celého politického spektra, ktorí v snahe o svoje politické prežitie sa snažia získať pozornosť verejnosti aj tým, že im podsúvajú nesprávne a neobjektívne informácie,“ upozorňuje generálny sekretár republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

Čítajte viac

Petržalka nesúhlasí s projektom spaľovne Slovnaftu v hlavnom meste. Kritika aj obavy sa valia z každej strany

„Cítim tam mierny posun. Samozrejme vždy budú nejaké skupiny asi nezmieriteľné, ale z tohto pohľadu si myslím, že postupne ten dialóg sa vytvára,“ konštatuje hovorca a riaditeľ komunikácie Slovnaft Anton Molnár.

Kodaň ako príklad: Spaľovňa ako súčasť mesta

Výstavbu spaľovne v Bratislave má zabezpečiť rafinéria Slovnaft. Tvrdia, že moderné spaľovne nie sú hrozbou pre zdravie ľudí, čo podľa nich dokazujú príklady zo zahraničia, napríklad z Kodane alebo Viedne.

„Ikonická Kodaň, kde si architekti povedali a sľúbili ľuďom, že tam to zariadenie nebude mať žiadny vplyv a môžete kľudne naňho výjsť zabehnúť si, dať si tam nejaký nápoj, pozrieť sa na krásny výhľad a nemusíte tým pádom, každá obava je rozptýlená,“ vraví hovorca a riaditeľ komunikácie Slovnaft.

Projekt v Bratislave je momentálne v procese EIA, ktorý posudzuje vplyvy na životné prostredie.