Svet si prvýkrát oficiálne pripomína Srebrenicu. Od genocídy uplynulo 30 rokov

Od genocídy v Srebrenici uplynulo 30 rokov. Bola vyvrcholením občianskej vojny v Bosne v rokoch 1992 až 1995. Po prvý raz v histórii si masaker pripomína svetové spoločenstvo ako medzinárodný deň. Uctiť si pamiatku viac ako 8-tisíc obetí prišiel aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

Občianska vojna v Bosne vypukla po rozpade Juhoslávie, ktorý rozpútal nacionalistické vášne a územné ambície. Proti sebe sa postavili Srbi, Chorváti a Moslimovia. V Srebrenici hľadali od začiatku vojny útočisko desaťtisíce bosnianskych moslimov. V roku 1993 bolo mesto vyhlásené za bezpečnú zónu pod ochranou OSN. Za oblasť zodpovedalo približne 400 príslušníkov holandskej brigády UNPROFOR. Tí však nemali ani dostatočné vyzbrojenie, ani mandát vojensky zasiahnuť. Preto, keď tam vtrhli príslušníci Vojska Republiky Srbskej pod vedením generála Ratka Mladica, boli bezradní. Srbi popravili viac ako 8000 bosnianskych moslimských mužov a chlapcov. Holandský veliteľ brigádnikov žiadal NATO o leteckú podporu. Neúspešne.

Súd v Haagu: išlo o genocídu

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu v Haagu oficiálne klasifikoval masaker ako genocídu v roku 2001. Valné zhromaždenie OSN v roku 2024 vyhlásilo 11. júl za medzinárodný deň venovaný spomienke na obete genocídy v Srebrenici. Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár pricestoval pri príležitosti tohto výročia do Bosny a Hercegoviny.

Srbi odmietajú označenie „genocída“

Najhorší masaker v Európe od konca druhej svetovej vojny navždy poznačil európske dejiny.

Tento krok sa stretol so silným odporom Srbska a bosnianskych Srbov, ktorí naďalej popierajú označenie tohto masakru za genocídu. Bagatelizujú počet obetí a trvajú na tom, že išlo o "hrozný zločin", nie však o genocídu.

Čítajte viac

Genocída v Pásme Gazy? Amnesty International priniesla tvrdé obvinenia proti Izraelu