Prečo máme bradu? Niektoré časti ľudského tela sú stále záhadou, jednu odpoveď ukrývajú semenníky

Evolúcia podľa veľkosti semenníkov

Ako píše BBC, kľúčovú úlohu v evolučnom vývoji veľkosti semenníkov zohrávajú testosterón, výber pohlavia a spôsob párenia. U ľudí sú síce omnoho menšie než u niektorých našich príbuzných, no stále oveľa väčšie než u goríl. Zaujímavé rozdiely ukazujú aj iné primáty. Napríklad dospelí samci kolobusa a makaka sú podobne veľkí, no ich semenníky sa dramaticky líšia. Kolobus má semenníky s hmotnosťou len tri gramy, zatiaľ čo makak až 48 gramov.

Tieto rozdiely odrážajú ich rozdielne sexuálne stratégie. Kolobus žije v systéme harému, kde má samec výhradný prístup k samiciam, a teda si vystačí s minimom spermií. Makaky žijú v skupinách, kde sa párenie deje voľne medzi všetkými členmi, a preto je výhodné produkovať veľké množstvo spermií.

Písali sme

Muž našiel vo svojej toalete silný vírus, dokázal zabiť infekciu odolnú voči antibiotikám. Vedci sú v šoku

„Pre samca makaka znamenajú väčšie semenníky výhodu – čím viac spermií, tým vyššia šanca, že predbehne súperov a prenesie svoje gény,“ vysvetľuje Max Telford, profesor zoológie a porovnávacej anatómie na University College London.

Zaujímavé je, že táto korelácia medzi veľkosťou semenníkov a sexuálnym správaním sa opakovane vyskytuje naprieč rôznymi skupinami cicavcov. „Takmer vo všetkých prípadoch sú väčšie semenníky spojené s promiskuitou a menšie s monogamiou,“ tvrdí profesor Telford.

Gorily, ktoré si chránia svoj harém, majú malé semenníky. Naopak, šimpanzy a bonobovia – známi svojím promiskuitným správaním – majú veľké semenníky. „Delfíny ich majú možno najväčšie zo všetkých cicavcov – sú to až 4 percentá telesnej hmotnosti,“ uvádza ďalej. V ľudskom prípade sú semenníky veľkostne niekde uprostred, čo podľa vedca môžeme interpretovať tak, ako sami chceme.

Písali sme

V noci sa pária, cez deň sa skrývajú. Keď spíte, po tvári vám lozia roztoče a majú plné „ruky“ práce

Záhadná brada

Ak veľkosť semenníkov vieme vysvetliť evolučnou konkurenciou, pri ľudskej brade to už také jednoduché nie je. Vedci sa doteraz nezhodli, prečo bradu vlastne máme. Je to totiž črta, ktorú nemá žiaden iný cicavec vrátane neandertálcov.

Mohla vzniknúť ako spôsob spevnenia čeľuste bojujúceho pračloveka. Možno sa vyvinula preto, aby zvýraznila veľkoleposť mužskej brady. No môže ísť aj o nefunkčný výčnelok na tvári, ktorý ostal po ústupe a oslabovaní čeľuste.

„Máme množstvo rozumných vysvetlení, ale žiadne poriadne dôkazy,“ hovorí Telford. A keďže sa brada neobjavuje u iných druhov, chýba aj možnosť porovnať vývoj v iných vetvách evolučného stromu, čo sťažuje overovanie hypotéz.

Niektoré záhady možno nikdy nevyriešime

Evolúcia nám pomohla vysvetliť mnoho aspektov ľudského tela. No existujú telesné znaky, ktoré sa javia ako unikátne a bez možnosti porovnania, a tie budú možno navždy nepochopiteľné.

„Niektoré časti ľudskej prirodzenosti môžu byť predurčené na to, aby navždy zostali záhadou,“ uzatvára profesor z londýnskej univerzity.

Pozrite si archívnu reportáž zo 16. novembra o tom, ako objavili najväčší koral na svete.