Netanjahu lobuje za Nobelovu cenu pre Trumpa. Irán chce hovoriť o jadre, USA zvažujú ústupok
Netanjahu odovzdal Trumpovi oficiálny návrh na Nobelovu cenu mieru. Americký prezident medzitým oznámil, že Irán prejavil záujem obnoviť rozhovory o jadrovom programe.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu navrhol amerického prezidenta Donalda Trumpa na Nobelovu cenu mieru. Netanjahu to vyhlásil v pondelok večer miestneho času (7. júla) na stretnutí s Trumpom v Bielom dome.
Prezident Spojených štátov pri tejto príležitosti oznámil, že Teherán má záujem rokovať s USA o svojom jadrovom programe. Povedal tiež, že by raz rád zrušil protiiránske sankcie.
Trump tiež povedal, že by jedného dňa, keď nastane správny čas, chcel zrušiť americké protiiránske sankcie, ako to Spojené štáty urobili v prípade Sýrie. Poznamenal, že Netanjahu má tiež záujem o zrušenie protisýrskych sankcií.
Izraelský premiér uviedol, že nové sýrske vedenie dáva židovskému štátu šancu na nové vzťahy s Damaskom.
List Nobelovmu výboru a Trumpova reakcia
"Zaslúžite si ju a mali by ste ju dostať," povedal na úvod stretnutia Netanjahu Trumpovi o Nobelovej cene mieru. Prezidentovi odovzdal list, ktorým Nobelovmu výboru odporučil takéto ocenenie udeliť Trumpovi.
"Páni," odpovedal Trump s tým, že si takéhoto návrhu cení.
Izrael sa vďaka Trumpovi priblížil svojmu cieľu, tvrdí Netanjahu. Útok podľa neho vážne poškodil jadrový program Teheránu
Spojené štáty sa nedávno pripojili k izraelským vzdušným úderom proti Iránu. Židovský štát útoky zdôvodnil tým, že islamská republika nesmie získať jadrové zbrane.
Teherán opakovane tvrdil, že jeho nukleárny program je výlučne mierový.
Obnovenie rokovaní s Iránom je na stole
Teherán a Washington o iránskom jadrovom programe rokovali, ale po začiatku izraelských júnových útokov rozhovory ukončili.
Trump oznámil, že Izrael súhlasí s podmienkami prímeria v Pásme Gazy. Vyzval Hamas, aby ich tiež prijal
Trump teraz povedal, že Teherán sa obrátil na Biely dom so žiadosťou o ďalšie rokovania. Americký vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff k rozhovorom povedal, že by sa mohli uskutočniť v budúcom týždni.
Trump tiež povedal, že by rád raz zrušil americké protiiránske sankcie, až príde ten správny čas, ako Spojené štáty urobili v prípade Sýrie.
Poznamenal, že na zrušení protisýrskych sankcií mal záujem aj Netanjahu.
Dúfa, že USA nebudú musieť zakročiť
Americký nálet na iránske jadrové zariadenia prirovnal Trump podľa portálu The Guardian k rozhodnutiu USA zvrhnúť na Japonsko počas druhej svetovej vojny nukleárne bomby. Zvrhnutie atómových bômb prinútilo Japonsko súhlasiť s bezpodmienečnou kapituláciou.
„Nechcem hovoriť, čo mi to pripomína, ale keď pôjdete dlho do minulosti, tak to ľuďom pripomína inú istú udalosť,“ povedal Trump. V tejto súvislosti spomenul vtedajšieho amerického prezidenta Harryho Trumana, ktorý jadrový útok nariadil.
„Zastavilo to veľa bojov a toto zastavilo veľa bojov,“ uviedol o jadrovom bombardovaní Japonska a o nedávnom údere proti Iránu. Dodal, že dúfa, že USA nebudú musieť proti Teheránu opäť vojensky zakročiť.
Rokovania o prímerí s Hamasom stroskotali. Izraelská delegácia vraj nemala oprávnenie na dohodu
Budúcnosť Gazy
Témou rozhovoru Trumpa a Netanjahua bola aj situácia v palestínskom Pásme Gazy, kde Izrael vedie ofenzívu proti teroristickému hnutiu Hamas. Trump dúfa, že dohodu o prímerí sa podarí uzavrieť ešte tento týždeň. Novinári sa Trumpa opýtali, či veria v otázku Palestíny a Izraela v riešenie dvoch štátov. Trump odpoveď prenechal Netanjahuovi.
„S našimi palestínskymi susedmi, s tými, ktorí nás nechcú zničiť, dosiahneme mier,“ reagoval Netanjahu s tým, že je otvorený mieru s umiernenými Palestínčanmi.
„Palestínčania by podľa mňa mali mať všetky právomoci, aby si vládli sami. Ale nesmie mať žiadnu silu, ktorá by nás ohrozila,“ povedal. Poznamenal, že bezpečnosť vždy zostane v izraelských rukách.
O budúcnosti Gazy povedal Netanjahu, že Palestínčania by mali mať možnosť si vybrať, či chcú v tomto regióne zostať, alebo odísť.
„Hovorí sa tomu slobodná voľba,“ dodal izraelský premiér.
Trump na začiatku februára vyhlásil, že USA by mali vojnou zničené Pásmo Gazy prevziať a vybudovať z neho riviéru Blízkeho východu. To by si vyžadovalo odchod viac ako dvoch miliónov Palestínčanov, ktorí na tomto území žijú. Na premiestnenie Palestínčanov Trump teraz uviedol, že spolupracuje so štátmi susediacimi s Izraelom. Palestínska samospráva vysídlenie Gazy opakovane odmietla a označila ho za porušenie medzinárodného práva.