Sen Rimanov aj Mussoliniho chcú Taliani označiť ako vojenský výdavok NATO. Most by spájal Sicíliu s pevninou

Taliansko je jednou z krajín NATO s najnižšími vojenskými výdavkami - vlani na armádu vyčlenilo len 1,49 percenta HDP. Vďaka tomu sa nový cieľ päť percent do roku 2035 zdá byť nedosiahnuteľný. A práve tu by podľa Politica mohol problém vyriešiť most v hodnote 13,5 miliardy eur.

Vláda Giorgie Meloniovej chce preklenúť Messinský prieliv najdlhším visutým mostom na svete a splniť tak sen Rimanov, Benita Mussoliniho či bývalého premiéra Silvia Berlusconiho.

Minister zahraničných vecí Antonio Tajani aj minister dopravy Matteo Salvini zdôrazňujú, že most má pre NATO skôr strategický význam než čisto ekonomickú úlohu.

Vládny predstaviteľ zdôraznil, že neprijali žiadne formálne rozhodnutie o klasifikácii mosta ako bezpečnostného projektu, ale uviedol, že čoskoro sa pravdepodobne uskutočnia ďalšie rozhovory, aby sa „zistilo, nakoľko je to uskutočniteľné“.

Označenie mosta ako vojenského projektu by pomohlo

Taliansko by mohlo mať niekoľko dôvodov, na základe ktorých by mohlo most obhájiť. Z cieľových päť percent HDP NATO musí byť len 3,5 percent výdavkov na obranu, zatiaľ čo zvyšok môže byť nasmerovaný na širšiu strategickú odolnosť, ako je napríklad infraštruktúra.

Predstaviteľ talianskeho ministerstva financií tiež navrhol, že označenie mosta ako vojenského projektu by vláde pomohlo prekonať niektoré ekonomické a technické prekážky, ktoré v minulosti bránili jeho výstavbe.

Čítajte viac

Lavrov odporúča NATO riadiť sa zdravým rozumom. Viac peňazí na zbrojenie povedie k jeho rozpadu, varuje

Snahy o výstavbu mosta s odhadovaným stredným rozpätím 3,3 kilometra už desaťročia opakovane narážajú na problémy súvisiace s nákladmi, ťažkosťami pri prevádzke v seizmickej zóne a problémom s presídľovaním ľudí.

„Nové určenie by prekonalo byrokratické prekážky, súdne spory s miestnymi orgánmi, ktoré by mohli napadnúť vládu na súde a tvrdiť, že most neúmerne poškodí ich pozemky,“ povedal predstaviteľ ministerstva financií. Tvrdí, že by to uľahčilo aj „získavanie peňazí na most, najmä v budúcom roku.“

V apríli talianska vláda prijala dokument, v ktorom vyhlásila, že most by sa mal postaviť z „naliehavých dôvodov prvoradého verejného záujmu“.

Okrem civilného využitia má „most cez Messinský prieliv aj strategický význam pre národnú a medzinárodnú bezpečnosť, a to až do takej miery, že bude zohrávať kľúčovú úlohu v oblasti obrany a bezpečnosti a uľahčí pohyb talianskych ozbrojených síl a spojencov NATO,“ uvádza sa v dokumente.

Taliansko tiež požiadalo, aby bol projekt zahrnutý do finančného plánu EÚ pre mobilitu vojenského personálu, materiálu a prostriedkov, pretože, ako sa uvádza vo vládnej správem, „by dokonale zapadal do tejto stratégie a poskytoval by kľúčovú infraštruktúru pre presun síl NATO zo severnej Európy do Stredozemného mora.“

Most podľa vlády „predstavuje výhodu pre vojenskú mobilitu, pretože umožňuje rýchlu prepravu ťažkých vozidiel, vojsk a prostriedkov po ceste aj po železnici“.

Oficiálne leží Messinský prieliv mimo jediného určeného vojenského koridoru NATO, ktorý sa začína v prístavoch v regióne Apúlia, prechádza cez Jadran do Albánska a pokračuje do Severného Macedónska a Bulharska. Nie je tiež jasné, či je prieliv súčasťou vlastnej siete vojenskej mobility EÚ, ktorej koridory by sa podľa ľudí oboznámených s rokovaniami mali zhodovať s trasami NATO.