Európa chce byť menej závislá od USA, no zbrane kupuje najmä tam. Nový plán EÚ má podporiť "domácu výrobu"
Európske krajiny dlhodobo hovoria o potrebe väčšej obrannej autonómie, no realita je iná. Väčšina rakiet, stíhačiek aj obrnených vozidiel pochádza z USA a americký obranný priemysel je hlboko zakorenený v európskych armádach. Brusel preto prichádza s plánom Safe, ktorý má podporiť spoločné nákupy zbraní v rámci Únie a znížiť závislosť od Washingtonu.
F-35 ako symbol závislosti
Zvláštnu pozornosť si podľa analytikov vyslúžila stíhačka F-35. Tento americký lietadlový program za miliardy dolárov dominuje európskym vzdušným silám, hoci existujú aj francúzske alternatívy ako Eurofighter Typhoon a Rafale.
„Žiadna z nich nemôže konkurovať lietadlu F-35,“ upozorňuje Grand.
Od USA kúpilo F-35 napríklad Belgicko, Dánsko, Poľsko, Holandsko aj Taliansko. Spojené kráľovstvo len nedávno oznámilo ďalšiu objednávku.
Odborníci vnímajú závislosť od stíhačiek F-35 ako symptóm hlbšieho problému, ktorému čelí Európa pri výrobe moderných zbraní. Chýba jej totiž spoločná infraštruktúra a zdroje, aké má k dispozícii americká armáda, ktorá disponuje výrazne väčšími kapacitami a zásobami.
Podľa ekonóma Guntrama Wolffa z think tanku Bruegel je hlavným problémom vývoja moderných zbraní ich extrémna finančná náročnosť – výroba stíhačky F-35 si vyžaduje obrovské počiatočné investície. Pre jednotlivé európske krajiny, ktoré sú v porovnaní s USA relatívne malé, predstavujú takéto projekty neúnosné zaťaženie verejných rozpočtov.
Aj preto sa podľa Wolffa Európa zameriava skôr na produkciu tradičných typov techniky, ako sú tanky, obrnené vozidlá či delostrelectvo, kde má jej obranný priemysel dlhodobo silnejšie postavenie.
Riziká nadmerného spoliehania sa na USA
Závislosť od Spojených štátov so sebou nesie riziká, keďže o americké zbrane je po celom svete veľký záujem.
„V Európe panuje mylná predstava, že USA sú obrovský Walmart, kde je všetko k dispozícii v regaloch,“ upozorňuje Grand.
Okrem toho nie je isté, či Spojené štáty budú aj naďalej spoľahlivým spojencom. Donald Trump, ktorý sa uchádza o návrat do Bieleho domu, opakovane kritizoval európsku závislosť na americkej obrane. Na samite NATO presadzoval zvýšenie výdavkov členských štátov na 5 % HDP – dvojnásobok súčasného cieľa.
Európsky plán Safe: cesta k nezávislosti?
EÚ preto rozbehla iniciatívu s názvom Safe – Bezpečnostné opatrenia pre Európu. Tento balík vo výške 150 miliárd eur má podporiť spoločné nákupy zbraní v rámci Únie.
„Nemáme studenú vojnu, ale máme horúcu vojnu na európskom území a hrozba je existenčná,“ vyhlásila šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová.
Grand vníma iniciatívu Safe ako posun správnym smerom – vďaka zvýhodneným pôžičkám na spoločné nákupy by mali členské štáty motivovať k obstarávaniu jednotného vybavenia, čo by mohlo znížiť súčasnú rozdrobenosť európskej obrany.
Nie všetci sú však nadšení – Taliansko a Maďarsko program kritizujú pre riziko vyššieho zadlženia a zásah do suverenity.
Wolff pripomína, že v minulosti panoval názor, podľa ktorého by užšia obranná spolupráca medzi európskymi štátmi mohla ohroziť ich suverenitu, najmä ak by zdieľali citlivé časti svojho priemyslu so susedmi.
Dnes sa však čoraz častejšie objavuje opačný pohľad – že skutočným rizikom pre suverenitu je práve závislosť od Spojených štátov.
„Protiargument, ktorý mnohí presadzujú, je, že v súčasnosti sme veľmi závislí od USA. A to znamená, že suverenita nesídli v Európe – je vo Washingtone,“ dodáva Wolff.
Pozrite si reportáž z 27. mája 2025 o nástroji EÚ pôžičiek na obranu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"