Hormuzský prieliv: Uzavrieť či neuzavrieť? O čo ide a ako môže rozhodnutie Iránu ovplyvniť svet
V Teheráne sa rozhoduje o uzavretí Hormuzského prielivu, kadiaľ prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.
Po tom, čo Izrael v piatok 13. júna nečakane zaútočil na vojenskú a jadrovú infraštruktúru v Iráne, sa v noci na nedeľu do konfliktu zapojili aj Spojené štáty. Tie bombardovali tri hlavné iránske jadrové zariadenia, čím výrazne eskalovali konflikt. V pondelok útoky pokračovali a Irán dokonca zaútočil na americké základne v Katare a Iraku.
Cena za prepravu ropy cez Hormuzský prieliv sa v posledných dňoch v dôsledku konfliktu medzi Iránom a Izraelom prudko zvyšuje.
Teherán oznámil, že si vyhradzuje všetky možnosti obrany. V hlavnom meste Iránu sa teraz rozhoduje o uzavretí Hormuzského prielivu. Podľa iránskej televízie Press TV, na ktorú sa odvoláva agentúra Reuters, iránsky parlament už opatrenie o jeho uzavretí schválil. Konečné rozhodnutie musí prijať iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti.
Nie je jasné, ako sa situácia bude ďalej vyvíjať po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil vyjednanie prímeria medzi dvoma znepriatelenými stranami. Irán však doposiaľ možnosť uzavretia Hormuzu vyslovene nevylúčil.
Prečo je prieliv kľúčový a čo môže znamenať jeho uzavretie?
Dodávky palív smerujú najmä do Ázie, najviac ropy prepravuje Saudská Arábia
Prieliv sa nachádza medzi Perzským a Ománskym zálivom, ktoré sú súčasťou Arabského mora. Ako jediná spojnica medzi Perzským zálivom a oceánom patrí medzi najdôležitejšie strategické miesta na svete. Prielivom sa prepravuje približne 20 percent celosvetovo vyťaženej ropy a viac ako 30 percent ropy prepravovanej po mori. Okrem toho ním prechádza aj asi tretina svetovej spotreby skvapalneného zemného plynu (LNG).
Úžina je dlhá približne 165 kilometrov, jej šírka sa pohybuje medzi 33 až 96 kilometrami a maximálna hĺbka dosahuje 220 metrov.
Podľa údajov analytickej spoločnosti Vortexa prešlo medzi začiatkom roka 2022 a májom 2024 prielivom denne 17,8 až 20,8 milióna barelov ropy a kondenzátu. V roku 2024 to podľa amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) bolo v priemere 20 miliónov barelov denne.
Pre porovnanie – Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) odhaduje, že celková spotreba ropy v minulom roku bola viac ako 102 miliónov barelov za deň.
Dodávky palív cez Hormuzský prieliv smerujú najmä na ázijské trhy. EIA odhaduje, že v minulom roku viedlo 84 percent všetkej prepravy ropy a 83 percent LNG do Ázie – najmä do Číny, Indie, Japonska a Južnej Kórey.
Najviac ropy a kondenzátu prepravuje cez Hormuz Saudská Arábia – v roku 2024 tvoril jej export 38 percent celkového toku ropy cez prieliv, tvrdí Vortexa. Najviac LNG prepravuje cez prieliv Katar, ktorý patrí medzi najväčších vývozcov LNG na svete.
Vizualizácia prepravy ropy a skvapalneného plynu cez Hormuzský prieliv.
Spojené štáty v roku 2024 doviezli cez Hormuzský prieliv zo štátov Perzského zálivu približne 0,5 milióna barelov ropy a kondenzátu denne, čo tvorí asi sedem percent celkového amerického dovozu ropy a kondenzátu a dve percentá spotreby ropných kvapalín v USA, tvrdí EIA.
Dovoz ropy z Perzského zálivu bol v roku 2024 na najnižšej úrovni za takmer 40 rokov, čo je dôsledok rastúcej domácej produkcie a dovozu z Kanady.
Ozbrojené konflikty, útoky i mŕtvi
Vojenské konflikty už v minulosti zasiahli túto kľúčovú trasu energetických dodávok. V 80. rokoch počas konfliktu medzi Irakom a Iránom bola preprava v prielive narušená iránsko-americkým sporom známym ako „vojna tankerov“. V tom čase eskortovalo americké námorníctvo kuvajtské tankery Perzským zálivom a Hormuzským prielivom, pretože Irán začal klásť míny a poškodzovať plavidlá.
Napätie vyústilo do jednodňovej námornej bitky medzi Iránom a USA a neskôr do zostrelenia civilného lietadla, ktoré si Američania pomýlili s iránskou stíhačkou. Zomrelo 290 ľudí. Incident výrazne zhoršil už aj tak napäté iránsko-americké vzťahy.
Irán zatiaľ nikdy Hormuzský prieliv neuzavrel. Takýmto krokom pohrozil už v roku 2011, keď naň uvalili sankcie, no nakoniec od tejto hrozby upustil.
Na jar 2019 bolo v Ománskom zálive neďaleko Hormuzského prielivu poškodených šesť obchodných lodí, pravdepodobne mínami. USA z útokov obvinili Irán, ten však akúkoľvek účasť poprel a označil to za iránofóbnu kampaň zo strany USA.
Následne Irán zostrelil americký bezpilotný lietadlový systém, ktorý sa údajne nachádzal nad jeho územím. Irán potom zadržal britský tanker s 23-člennou posádkou, ktorý prepustil po 45 dňoch.
Podľa amerického námorníctva Irán v rokoch 2021 až 2023 zaútočil alebo zadržal približne 20 medzinárodných obchodných lodí v Perzskom zálive a Hormuzskom prielive.
V prípade zastavenia Hormuzu sú v hre aj iné ropovody
Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty (SAE) využívajú aj ropovody, ktoré obchádzajú Hormuzský prieliv. Saudská štátna ropná spoločnosť Saudi Aramco prevádzkuje ropovod do červeného mora do prístavu Janbu s kapacitou päť miliónov barelov denne, ktorú možno zvýšiť na sedem miliónov.
Touto cestou dodáva Saudská Arábia ropu na európske trhy. SAE využívajú od roku 2012 ropovod s kapacitou 1,8 milióna barelov denne, ktorý vedie cez piesočné duny na západe emirátov do mesta Fudžajra v Ománskom zálive.
EIA v júni minulého roka uviedla, že v prípade prerušenia dodávok ropy cez Hormuz by sa dalo využiť približne 2,6 milióna barelov denne z nevyužitej kapacity ropovodov SAE a Saudskej Arábie.
O konflikte medzi Iránom a Izraelom a úlohe Spojených štátov v ňom sme sa rozprávali s bývalým izraelským vojakom Tomášom Alnerom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"