Bude nasledovať odveta, dlhá a krvavá vojna či dohoda? Úder USA v srdci Iránu zmenil dynamiku Blízkeho východu
Americké nálety na iránske jadrové komplexy posunuli napätie medzi USA, Izraelom a Iránom na novú úroveň. Možný je návrat k rokovaniam, ale aj dlhá vojna.
Americký útok na Irán eskaluje konflikt
Americké letectvo v nedeľu zaútočilo na niekoľko kľúčových iránskych jadrových zariadení. Podľa Washingtonu išlo o reakciu na pretrvávajúce provokácie zo strany Teheránu a podporu útokov na Izrael. Irán tieto útoky označil za „zločinné a protiprávne“ a sľúbil odvetu.
„Udalosti dnešného rána sú poburujúce a budú mať trvalé následky,“ vyhlásil šéf iránskej diplomacie Abbás Arakčí. Zdôraznil, že jeho krajina má právo brániť sa a využije všetky dostupné prostriedky na ochranu svojej suverenity.
Irán už niekoľko hodín po útokoch odpálil ďalšie rakety smerom na Izrael. Jedna z nich dopadla v Tel Avive, kde zničila niekoľko budov a zranila viac ako 80 ľudí. Izrael však bol na možnú odvetu pripravený, čo výrazne znížilo straty na životoch.
Zatiaľ nie je jasné, či Spojené štáty budú v útokoch pokračovať. Ďalší vývoj konfliktu bude do veľkej miery závisieť od rozhodnutí vo Washingtone a Teheráne.
Spravodajský portál Seznam Správy v spolupráci s bezpečnostným expertom z Masarykovej univerzity v Brne informoval o troch pravdepodobných scenároch:
1. Odveta Iránu a deeskalácia konfliktu
Irán podľa všetkého zareaguje na americké útoky, no nie je v jeho záujme rozšíriť konflikt. Kraus pripomína, že ešte pred bombardovaním Irán vysielal signály ochoty rokovať. Teherán môže zvoliť obmedzenú odvetu – napríklad útoky na americké základne prostredníctvom šiitských milícií v Iraku – a tým zachovať režimu tvár. Kľúčové však bude, aby pri útokoch nezahynuli americkí vojaci. V takom prípade by USA nemuseli považovať operáciu za uzavretú.
Odborník zároveň upozorňuje, že je ťažké predvídať kroky Donalda Trumpa a uvedený scenár by bol reálny len v prípade, že by sa vojenská operácia skončila nedeľnými útokmi a ďalšie kroky by prebrala izraelská armáda.
Šéf Pentagónu: Operácia Polnočné kladivo bola úspešná, jadrové ambície Iránu sú v troskách. Svet by mal počúvať Trumpa
2. Dlhá a krvavá vojna
Trump stavia na imidži mierotvorcu, preto podľa Josefa Krausa nie je pravdepodobné, že USA budú pokračovať v útokoch, pokiaľ teda iránska odveta neprinesie desiatky mŕtvych Američanov.
Ak by sa situácia Iránu vymkla spod kontroly a šiel by do vojny s USA, mohol by aktivovať svojich spojencov v regióne – najmä Húsíov v Jemene –, uzavrieť strategický Hormuzský prieliv a podnietiť útoky Húsíov v Adenskom zálive proti americkým a ďalším západným cieľom.
To by však ochromilo medzinárodný obchod s ropou, keďže Hormuzským prielivom sa dováža 30 percent svetovej produkcie ropy.
„Nedokážem si to príliš predstaviť, pretože by to okamžite vyvolalo masívnu intervenciu amerického námorníctva, letectva a ďalších síl, ktoré by sa postarali o to, aby bola cesta opäť priechodná,“ hovorí Kraus.
Čo sa stalo, kto reagoval a čo predpokladajú experti? Pozrite si kľúčové momenty americkej operácie v Iráne
3. Diplomatická dohoda medzi Iránom a USA
Najoptimistickejší, no momentálne najmenej pravdepodobný scenár je návrat k rokovaniam medzi USA a Iránom. Tie boli naplánované na nadchádzajúci týždeň v Ománe, no útoky ich prakticky znemožnili.
„Je ťažké očakávať, že Iránci by teraz súhlasili s nejakou dohodou vynútenou pomocou hrubej sily. V tejto chvíli nie je o čom rokovať,“ zhodnotil Kraus.
Pripustil však, že istá forma komunikácie medzi oboma stranami s cieľom zabrániť ďalšej eskalácii môže byť na stole.
Iránski jastrabi v politike získali navrch a akákoľvek dohoda sa momentálne javí ako slabosť.
„Budú sa pýtať, prečo rokovať s Američanmi, ktorým nemožno veriť, keď nás vojensky napádajú. Prijať nejaký kompromis je v takomto momente veľmi ťažké,“ myslí si Kraus.
Jednania medzi Washingtonom a Teheránom sa podľa neho môžu obnoviť až s časovým odstupom, ak dôjde k utlmeniu násilia. Závisieť to však bude aj od škôd, ktoré americké nálety spôsobili.
Zaujímavú hypotézu predložil francúzsky analytik Cédric Labrousse: podľa satelitných snímok Irán krátko pred útokmi evakuoval svoje zariadenia, čo môže naznačovať, že bol o náletoch informovaný. Takáto taktika – varovanie pred útokom – už bola použitá pri amerických náletoch v Sýrii v roku 2017.