Bude nasledovať odveta, dlhá a krvavá vojna či dohoda? Úder USA v srdci Iránu zmenil dynamiku Blízkeho východu

23.6.2025 05:45

Americké nálety na iránske jadrové komplexy posunuli napätie medzi USA, Izraelom a Iránom na novú úroveň. Možný je návrat k rokovaniam, ale aj dlhá vojna.

Irán Izrael USA
Foto: TASR/AP

Americký útok na Irán eskaluje konflikt

Americké letectvo v nedeľu zaútočilo na niekoľko kľúčových iránskych jadrových zariadení. Podľa Washingtonu išlo o reakciu na pretrvávajúce provokácie zo strany Teheránu a podporu útokov na Izrael. Irán tieto útoky označil za „zločinné a protiprávne“ a sľúbil odvetu.

„Udalosti dnešného rána sú poburujúce a budú mať trvalé následky,“ vyhlásil šéf iránskej diplomacie Abbás Arakčí. Zdôraznil, že jeho krajina má právo brániť sa a využije všetky dostupné prostriedky na ochranu svojej suverenity.

Irán už niekoľko hodín po útokoch odpálil ďalšie rakety smerom na Izrael. Jedna z nich dopadla v Tel Avive, kde zničila niekoľko budov a zranila viac ako 80 ľudí. Izrael však bol na možnú odvetu pripravený, čo výrazne znížilo straty na životoch.

Zatiaľ nie je jasné, či Spojené štáty budú v útokoch pokračovať. Ďalší vývoj konfliktu bude do veľkej miery závisieť od rozhodnutí vo Washingtone a Teheráne.

Spravodajský portál Seznam Správy v spolupráci s bezpečnostným expertom z Masarykovej univerzity v Brne informoval o troch pravdepodobných scenároch:

1. Odveta Iránu a deeskalácia konfliktu

Irán podľa všetkého zareaguje na americké útoky, no nie je v jeho záujme rozšíriť konflikt. Kraus pripomína, že ešte pred bombardovaním Irán vysielal signály ochoty rokovať. Teherán môže zvoliť obmedzenú odvetu – napríklad útoky na americké základne prostredníctvom šiitských milícií v Iraku – a tým zachovať režimu tvár. Kľúčové však bude, aby pri útokoch nezahynuli americkí vojaci. V takom prípade by USA nemuseli považovať operáciu za uzavretú.

Odborník zároveň upozorňuje, že je ťažké predvídať kroky Donalda Trumpa a uvedený scenár by bol reálny len v prípade, že by sa vojenská operácia skončila nedeľnými útokmi a ďalšie kroky by prebrala izraelská armáda.

2. Dlhá a krvavá vojna

Trump stavia na imidži mierotvorcu, preto podľa Josefa Krausa nie je pravdepodobné, že USA budú pokračovať v útokoch, pokiaľ teda iránska odveta neprinesie desiatky mŕtvych Američanov.

Ak by sa situácia Iránu vymkla spod kontroly a šiel by do vojny s USA, mohol by aktivovať svojich spojencov v regióne – najmä Húsíov v Jemene –, uzavrieť strategický Hormuzský prieliv a podnietiť útoky Húsíov v Adenskom zálive proti americkým a ďalším západným cieľom.

To by však ochromilo medzinárodný obchod s ropou, keďže Hormuzským prielivom sa dováža 30 percent svetovej produkcie ropy.

„Nedokážem si to príliš predstaviť, pretože by to okamžite vyvolalo masívnu intervenciu amerického námorníctva, letectva a ďalších síl, ktoré by sa postarali o to, aby bola cesta opäť priechodná,“ hovorí Kraus.

3. Diplomatická dohoda medzi Iránom a USA

Najoptimistickejší, no momentálne najmenej pravdepodobný scenár je návrat k rokovaniam medzi USA a Iránom. Tie boli naplánované na nadchádzajúci týždeň v Ománe, no útoky ich prakticky znemožnili.

„Je ťažké očakávať, že Iránci by teraz súhlasili s nejakou dohodou vynútenou pomocou hrubej sily. V tejto chvíli nie je o čom rokovať,“ zhodnotil Kraus.

Pripustil však, že istá forma komunikácie medzi oboma stranami s cieľom zabrániť ďalšej eskalácii môže byť na stole.

Iránski jastrabi v politike získali navrch a akákoľvek dohoda sa momentálne javí ako slabosť.

„Budú sa pýtať, prečo rokovať s Američanmi, ktorým nemožno veriť, keď nás vojensky napádajú. Prijať nejaký kompromis je v takomto momente veľmi ťažké,“ myslí si Kraus.

Jednania medzi Washingtonom a Teheránom sa podľa neho môžu obnoviť až s časovým odstupom, ak dôjde k utlmeniu násilia. Závisieť to však bude aj od škôd, ktoré americké nálety spôsobili.

Zaujímavú hypotézu predložil francúzsky analytik Cédric Labrousse: podľa satelitných snímok Irán krátko pred útokmi evakuoval svoje zariadenia, čo môže naznačovať, že bol o náletoch informovaný. Takáto taktika – varovanie pred útokom – už bola použitá pri amerických náletoch v Sýrii v roku 2017.

Témy: Irán USA Izrael
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"