Trump zasiahol Irán „matkou všetkých bômb“. Podľa historika Kríža chcel prekvapiť a zažiariť vo svetlách reflektorov
Spojené štáty americké uskutočnili rozsiahly útok na tri iránske jadrové zariadenia, čo predstavuje významný moment v izraelsko-iránskom konflikte. Podľa historika a publicistu Juraja Kríža šlo o dobre pripravenú a precízne cielenú operáciu, ktorej cieľom bolo zastaviť alebo zničiť jadrový program Teheránu.
„Zdá sa, že ten útok bol obmedzený v tom zmysle, že Američania cielili na tie tri spomenuté iránske jadrové zariadenia – Fordo, Natanz a Isfahán – s tým, že prostriedky, ktoré použili, boli dosť masívne,“ vysvetlil Kríž.
Spresnil, že Spojené štáty nasadili prenikavé bomby typu GBU-43, známe aj ako „matka všetkých bômb“, a rakety s plochou dráhou letu z ponoriek.
Dôvody útoku: moment prekvapenia aj túžba po úspechu
Ako podotkol, za rozhodnutím zasiahnuť mohlo byť viacero dôvodov vrátane momentu prekvapenia: „Rozhodnutie o vojenskom útoku má vždy viacero vrstiev. Jedna je aj moment prekvapenia, druhá je podľa môjho názoru to, ako sa mimoriadne efektívne podarilo Izraelu v priebehu pár dní ochromiť vojenské velenie Iránu.“
Kríž zároveň poznamenal, že Donald Trump je politik, ktorý vyhľadáva mediálnu pozornosť a „nikto nemá radšej svetlá reflektorov a prípadný úspech vojenskej operácie ako on.“
Mohli Iránci niečo ukryť?
Nie je vylúčené, že sa Iránu podarilo časť svojho jadrového programu presunúť ešte pred útokmi. „Medzičasom mohli Iránci presunúť časť komponentov, ktoré sú dôležité pre jadrový program, na iné bezpečné miesto,“ upozornil Kríž.
Na druhej strane však zdôraznil, že izraelské a americké spravodajské služby disponujú „mimoriadne presnými a precíznymi“ informáciami a nie je vylúčené, že útok skutočne zasiahol všetky kľúčové ciele.
Úzka koordinácia s Izraelom
Juraj Kríž poukázal aj na vysokú úroveň spolupráce medzi USA a Izraelom: „Ak sa Spojené štáty rozhodli do niečoho takého vstúpiť, tak len po konzultácii a koordinácii – nielen vojenských akcií, ale aj logistiky, spravodajstva a ďalších vecí s Izraelom.“
Pripomenul tiež, že Izrael počas americkej operácie prerušil svoje nálety, čo potvrdzuje dohodnutý postup.
Zariadenia boli potenciálnou hrozbou, ale ciele Iránu nie sú jasné
Kľúčové otázky sa týkajú významu zasiahnutých zariadení pre iránsky jadrový program. „Zámery Iránu dlhodobo nie sú veľmi transparentné... Neplánoval priamo zostrojiť bombu, ale blížil sa k tej hranici, že pokiaľ by sa ajatolláh alebo niekto z Revolučných gárd rozhodol, tak by to mohli urobiť veľmi rýchlo,“ uviedol Kríž.
Pripomenul tiež historické pozadie – jadrovú dohodu z roku 2015, jej zrušenie Donaldom Trumpom a obnovené obohacovanie uránu zo strany Teheránu.
Reakcie sveta: mierové výzvy aj očakávania
Na otázku o reakciách medzinárodného spoločenstva Kríž odpovedal, že „generálny tajomník OSN vyzval na zdržanlivosť a na to, aby sa zabránilo eskalácii.“
Zároveň očakáva, že reakcie Ruska a Číny budú podobné ako pri predošlých útokoch – budú apelovať na mierové riešenie.
Irán zatiaľ odpovedá len na Izrael, nie na USA
Kríž zároveň upozornil, že Irán síce varoval pred tvrdou odvetou, ale zatiaľ cieli len na izraelské ciele. „Ako keby sa stále vyhýbali priamej konfrontácii so Spojenými štátmi, pretože vedia, že odveta by bola ešte výraznejšia.“
Pripustil však, že Teherán môže ešte aktivizovať spojencov ako Hizballáh alebo uzavrieť Hormuzský prieliv, no v tejto fáze sa k tomu zatiaľ neuchýlil.
Priestor na mier? Možno, ak si Irán uvedomí svoju situáciu
Na záver Kríž pripustil, že šanca na diplomatické riešenie stále existuje, aj keď je podmienená zmenou postoja iránskeho vedenia:
„Všetko bude závisieť od iránskeho velenia, do akej miery si uvedomujú, aká je situácia vážna.“ Zatiaľ sa však podľa neho zdá, že Irán nie je ochotný prijať základné podmienky sprostredkovateľov – priame rokovanie so Spojenými štátmi a vzdanie sa jadrového programu.
„Irán nemá veľa možností a nástrojov, ako veľmi výrazne odpovedať Spojeným štátom,“ uzavrel.