Voľby sa začali, Američania rozhodujú o budúcnosti Kongresu. Výsledky môžu Trumpa výrazne oslabiť

V Spojených štátoch sa v utorok (3. 11.) začali voľby nazývané midterm elections, ktoré sa konajú uprostred štvorročného funkčného obdobia prezidenta. Američania si v nich zvolia všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov Kongresu USA a približne tretinu zo sto senátorov.

V 36 štátoch sa tiež uskutočnia voľby guvernérov. Hlasovať sa bude aj do štátnych kongresov a miestnych orgánov. Takzvané midterms sú tradične referendom o aktuálnom prezidentovi a jeho strane - tento rok o Donaldovi Trumpovi a republikánoch.

Čítajte viac

Trumpovi môžu zviazať ruky a zmeniť pomery vo Washingtone. Čo treba vedieť o voľbách do Kongresu

Demokrati majú podľa prieskumov náskok

Prvé volebné miestnosti sa otvorili o 5.00 h miestneho času (11.00 h SEČ) v štáte Vermont na východnom pobreží USA. Tradične sa hlasuje do večerných hodín. Posledné volebné miestnosti na ostrovoch západne od Aljašky zatvoria o 20.00 h miestneho času (v stredu o 7.00 h SEČ). Americké médiá vyhlasujú výsledky po uzavretí volebných miestností v jednotlivých štátoch. Očakávať ich preto možno v priebehu noci na stredu. Kto ovládne jednotlivé komory Kongresu USA, však môže byť zrejmé až neskôr.

Demokrati majú podľa predvolebných prieskumov náskok pred republikánmi vo federálnych preferenciách pre voľby do Snemovne reprezentantov. Triumf demokratov sa v Snemovni očakáva napriek iniciatíve prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v niektorých republikánskych baštách presadil prekreslenie volebných obvodov v prospech republikánskych kandidátov, napríklad v Texase, Missouri alebo Severnej Karolíne. Demokrati na to odpovedali vlastným prekreslením obvodov v Kalifornii.

Podľa analýzy agentúry AP sa volebné mapy zmenili v tretine obvodov, avšak republikánom to poskytuje iba miernu výhodu a pravdepodobne demokratom nezabráni ovládnuť dolnú komoru Kongresu.

Súboje o jednotlivé kreslá v Senáte však zostávajú tesné a výsledok v tejto komore je menej jednoznačný. Volební analytici z Cook Political Report označili za nerozhodnutých sedem senátnych súbojov, projekt Sabato's Crystal Ball ich vo svojom hodnotení identifikoval päť.

Čítajte viac

Irán sa chystá na nové kolo vojny, no diplomacii ešte nedal zbohom. Čo zmenia voľby v USA a Izraeli?

Republikánske bašty čakajú tesné súboje

Demokratická strana má aktuálne 47 senátorov. Na získanie väčšiny preto musia demokratickí kandidáti poraziť najmenej štyroch kandidátov v štátoch aktuálne ovládaných republikánmi.

Na začiatku tohto volebného cyklu sa podľa rozhlasovej stanice NPR šance demokratov na získanie väčšiny v Senáte považovali za veľmi malé. Množstvo kresiel, o ktoré sa vo voľbách bojuje, sa totiž nachádza v štátoch, kde prevládajú republikáni. V priebehu tohto roka sa však situácia zmenila najmä pre nespokojnosť s pokračujúcou vojnou v Iráne, infláciou a rastúcimi životnými nákladmi Američanov. Tesný súboj medzi kandidátmi sa očakáva aj v tradičných republikánskych baštách, v ktorých Trump pred dvoma rokmi zvíťazil dvojciferným rozdielom - Texase, Ohiu, Aljaške, Kansase a Iowe.

Čítajte viac

Trumpovi sa môže skomplikovať vládnutie, Biely dom chystá plán. Voľby v USA môžu ovplyvniť aj Európu

Čo by víťazstvo demokratov znamenalo pre Trumpa?

Ak demokrati zvíťazia iba v Snemovni reprezentantov, Trumpovej administratíve sa tým výrazne skomplikuje prijímanie ďalšej legislatívy. Ak zvíťazia aj v Senáte, demokratická väčšina môže vetovať Trumpových nominantov do federálnych inštitúcií vrátane nových federálnych sudcov, ministrov alebo veľvyslancov. Demokrati by sa tiež dostali do čela výborov, čo by im umožnilo vyšetrovať činnosť Trumpovej administratívy. Zamerať by sa podľa BBC mohli na korupčné praktiky prezidentových nominantov, kontroverznú prerábku Bieleho domu či konanie Imigračného a colného úradu (ICE). Do úvahy prichádza aj podanie tretej ústavnej žaloby na prezidenta Trumpa.

Joshua Ferrer, politológ a odborný asistent na Americkej univerzite vo Washingtone, minulý týždeň pre TASR uviedol, že Američania sa budú vo voľbách rozhodovať na základe rôznych kritérií, medzi ktoré patrí popularita samotných kandidátov či ekonomické a sociálne otázky. Medzi kľúčové faktory rozhodovania podľa neho bude patriť najmä nepriaznivý hospodársky vývoj - vysoký rast cien pohonných hmôt a základných tovarov a vysoké úrokové sadzby. Naopak, zahraničná politika bude mať zrejme len zanedbateľný vplyv, vojnu s Iránom nevynímajúc. Na výsledku volieb sa podľa neho s určitosťou odrazí súčasná neobľúbenosť Trumpa. Z najnovších prieskumov verejnej mienky vyplýva, že s Trumpovým výkonom funkcie je spokojných iba 37 percent respondentov.

Čítajte viac

Trump chcel zasiahnuť do volieb. Najvyšší súd USA jeho žiadosť o vyradenie hlasovacích lístkov odmietol

Prieskum predpokladá víťazstvo demokratov vo všetkých kľúčových štátoch: