Irán sa chystá na nové kolo vojny, no diplomacii ešte nedal zbohom. Čo zmenia voľby v USA a Izraeli?
Irán sa pripravuje na možnosť obnovenia vojny so Spojenými štátmi a Izraelom, zároveň však necháva otvorené dvere diplomacii. Teherán pritom podľa analytikov neočakáva, že zmena vlády v Izraeli alebo výsledok amerických volieb zásadne zmenia jeho bezpečnostnú situáciu.
V Izraeli sa po voľbách začína zložitý boj o zostavenie vlády. Blok premiéra Benjamina Netanjahua získal 53 kresiel, hlavný opozičný blok 48 a arabské strany obsadili ďalších 19 mandátov. Na väčšinu v 120-člennom Knesete je potrebných 61 poslancov. Ani jeden z hlavných blokov ju preto nedokáže zostaviť bez dohody s ďalšími stranami, informovala agentúra AP.
Pre Teherán však nejde iba o otázku toho, kto bude sedieť v premiérskom kresle. Iránski predstavitelia podľa analytikov počítajú s tým, že napätie s Izraelom bude pokračovať aj po prípadnom Netanjahuovom odchode.
Zmena premiéra vojnu nemusí zastaviť
Irán by podľa odborníkov privítal, keby Netanjahu prišiel o moc. Izraelský premiér patrí k najtvrdším zástancom konfrontácie s Teheránom a podľa analytikov pomohol presvedčiť amerického prezidenta Donalda Trumpa k útokom na Irán.
Ani jeho prípadný odchod však podľa Teheránu nemusí znamenať zásadný obrat. Iránsky analytik Hamidreza Azizi pre The New York Times (NYT) upozornil, že izraelská politika voči Iránu sa v základných otázkach menila len málo bez ohľadu na to, kto bol pri moci.
„Nemali by sme očakávať zásadnú zmenu nepriateľstva medzi Izraelom a Iránom,“ uviedol Azizi.
Ešte výraznejší posun pritom podľa neho nastal na iránskej strane. Teherán je ochotnejší riskovať a ustupuje od dlhoročnej stratégie takzvanej strategickej trpezlivosti. Aj v prípade, že by nový izraelský premiér uprednostnil tajné operácie pred otvorenou vojnou, Irán by podľa Aziziho mohol reagovať priamo vojensky.
To znamená, že prípadný koniec Netanjahuovej éry by síce mohol zmeniť tón izraelskej politiky, no sám osebe nemusí odstrániť riziko ďalšieho konfliktu.
Teherán čaká, čo urobí Trump
Dôležitý bude aj vývoj v Spojených štátoch. Demokratická strana má podľa dostupných prognóz šancu získať kontrolu prinajmenšom nad Snemovňou reprezentantov. O tom, do akej miery by mohol Kongres obmedziť Trumpovu politiku, však rozhodne rozsah demokratického víťazstva a prípadné ovládnutie Senátu.
Iránske vedenie si zároveň uvedomuje, že vojna má politickú cenu aj pre samotného Trumpa. Vyššie ceny pohonných látok a ďalšie ekonomické dôsledky konfliktu môžu podľa analytikov oslabovať jeho popularitu a komplikovať pozíciu republikánov pred voľbami.
Práve preto môže mať Trump záujem na dohode s Teheránom. Irán by však takúto situáciu mohol využiť vo svoj prospech. Podľa The New York Times sa v Teheráne domnievajú, že dohoda, ktorá by Trumpovi pomohla pred voľbami, môže zároveň posilniť iránsku vyjednávaciu pozíciu.
„Chcú dohodu využiť vo voľbách a trvajú na tom, aby jej súčasťou boli aj jadrové ústupky, čo Teherán odmieta,“ napísal na sociálnej sieti analytik Mostafa Najafi, ktorý je považovaný za človeka blízkeho Mohsenovi Rezáímu. Ak sa podľa neho dohoda v najbližších dňoch nepodarí, atmosféra by sa po amerických voľbách mohla opäť posunúť smerom ku konfrontácii.
Washington skúša inú cestu k rokovaniam
Napriek prípravám na možný konflikt sa zároveň rozbieha diplomatická aktivita. Americký viceprezident J. D. Vance podľa amerických a iránskych predstaviteľov minulý týždeň poslal návrh na nové rozsiahle rokovania. Neobrátil sa pritom priamo na iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána, ale na Mohsena Rezáího, ktorý má podľa Washingtonu vplyv na tvrdé krídlo iránskeho režimu.
Ide o významný signál. Trumpova administratíva sa podľa NYT snaží rokovať priamo s človekom, ktorý môže mať väčšiu váhu pri presviedčaní iránskych konzervatívcov odmietajúcich dohodu.
Do diplomatického úsilia sa zapojil aj Katar. Jeho delegácia pricestovala do Teheránu a sprostredkúva komunikáciu medzi Iránom a Spojenými štátmi. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí zároveň uviedol, že iránski diplomati rokujú so sprostredkovateľmi v Dauhe a posudzujú návrhy týkajúce sa jadrového programu.
Diplomacia tak pokračuje, no zároveň s prípravami na jej prípadné zlyhanie.
Medzi rokovaniami a novými útokmi
Situáciu komplikuje skutočnosť, že Spojené štáty a Izrael už podľa zdrojov pripravili konkrétne plány na nové útoky proti Iránu. Trump pritom podľa The New York Times zvažuje, či po amerických voľbách vojenské operácie obnoví.
Prípadná dohoda preto musí vyriešiť viacero zásadných sporov. Jedným z nich je budúcnosť Hormuzského prielivu, ktorý patrí medzi najdôležitejšie námorné trasy pre svetový obchod s ropou. Ďalšími sú americké sankcie, dohľad Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a rozsah záväzkov Iránu týkajúcich sa jeho jadrového programu.
Irán navyše stanovuje vlastné podmienky. Analytik Mostafa Najafi uviedol, že Teherán trvá na splnení siedmich požiadaviek pred uzavretím dočasnej dohody. Medzi verejne spomínané patria zrušenie americkej námornej blokády a sankcií na iránsku ropu, ukončenie vojny na všetkých frontoch, uvoľnenie zmrazených iránskych aktív a uznanie iránskej správy nad Hormuzským prielivom.
Práve tu sa ukazuje hlavný problém. Washington a Teherán síce opäť komunikujú, ich predstavy o podmienkach dohody sú však stále veľmi vzdialené.
Irán sa pripravuje na oba scenáre
Teherán preto podľa analytikov nevsádza iba na diplomaciu. Pripravuje sa na rokovania aj na možnosť, že zlyhajú.
„Teherán bude presadzovať dvojitú stratégiu, zapojí sa do občasných diplomatických rokovaní a zároveň sa bude čo najlepšie pripravovať na možné obnovenie nepriateľských akcií,“ povedal pre NYT expert na Irán Mehrzad Boroujerdi.
Najvyšší iránsky vodca Modžtaba Chameneí zároveň podľa denníka nariadil ozbrojeným silám reagovať na akúkoľvek úroveň hrozby a pripraviť sa na útoky proti americkým a izraelským cieľom. Iránske vedenie podľa analytikov očakáva ďalšie kolo vojny už niekoľko týždňov a podľa toho upravuje svoje prípravy.
Ani jedna zo strán pritom neprejavuje veľkú dôveru v druhú. Najafi upozornil, že iránski predstavitelia americkým zámerom neveria a pochybujú, že aj prípadná dohoda o jadrovom programe dokáže vyriešiť širší konflikt medzi oboma krajinami.
Americké voľby do Kongresu vysvetlil amerikanista v rozhovore:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"