Trumpovi môžu zviazať ruky a zmeniť pomery vo Washingtone. Čo treba vedieť o voľbách do Kongresu
Američania už v utorok 3. novembra rozhodnú o novom zložení Kongresu. Voľby v polovici prezidentského mandátu môžu výrazne ovplyvniť ďalšie pôsobenie Donalda Trumpa v Bielom dome a rozhodnúť o tom, či bude môcť bez väčších prekážok presadzovať svoju politiku.
Spojené štáty čaká jedno z najdôležitejších politických hlasovaní od návratu Donalda Trumpa do prezidentského úradu. Takzvané midterms, teda voľby v polovici funkčného obdobia prezidenta, sa uskutočnia v utorok 3. novembra. Američania v nich rozhodnú, kto bude v nasledujúcich rokoch kontrolovať Kongres.
Ako vysvetľuje britská verejnoprávna stanica BBC, výsledok hlasovania môže zásadne ovplyvniť druhú polovicu Trumpovho mandátu. Zatiaľ čo republikáni sa pokúsia udržať svoju väčšinu, opoziční demokrati sa budú usilovať získať kontrolu aspoň nad jednou z dvoch komôr Kongresu.
Čo sú „midterms“?
Americký Kongres tvorí Snemovňa reprezentantov a Senát. Jeho hlavnou úlohou je prijímanie federálnych zákonov, ktoré platia na celom území Spojených štátov.
Voľby do Kongresu sa konajú každé dva roky. Ak sa uskutočnia uprostred štvorročného funkčného obdobia prezidenta, označujú sa ako voľby v polovici funkčného obdobia.
Hoci sa v nich nerozhoduje priamo o prezidentovi, ich výsledok sa považuje za dôležitý ukazovateľ spokojnosti Američanov s jeho vládnutím.
V tomto roku voliči rozhodnú o všetkých 435 kreslách v Snemovni reprezentantov, ktorej členovia sú volení na dva roky. Zároveň sa bude obsadzovať 35 zo 100 miest v Senáte, kde funkčné obdobie zákonodarcov trvá šesť rokov.
Okrem federálnych volieb sa v mnohých štátoch uskutočnia aj hlasovania na regionálnej úrovni. Pozornosť sa sústredí napríklad na súboje o post guvernéra v Kalifornii, na Floride, v Georgii či Michigane.
Aké témy rozhodnú americké voľby?
Podľa BBC patrí medzi hlavné predvolebné témy ekonomická situácia. Americké domácnosti pociťujú rast cien pohonných hmôt, potravín, bývania aj zdravotnej starostlivosti.
Inflácia pritom naďalej presahuje cieľ americkej centrálnej banky. K cenovým tlakom prispel aj konflikt s Iránom, ktorý vo februári rozpútali Spojené štáty a Izrael. Demokrati zároveň tvrdia, že životné náklady Američanov zvyšuje aj Trumpova colná politika.
Významnou témou zostáva migrácia. Republikáni vyzdvihujú sprísnenie ochrany hraníc a rozsiahle opatrenia proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ktorými Trump podľa nich naplnil jeden zo svojich hlavných predvolebných sľubov z roku 2024.
Do popredia sa dostáva aj otázka regulácie umelej inteligencie. Viacerí predstavitelia oboch strán presadzujú pravidlá pre jej vývoj, zatiaľ čo Trump zákonné obmedzenia tejto technológie odmieta.
Kto má aktuálne kontrolu nad Kongresom?
V súčasnosti kontroluje obe komory Kongresu Republikánska strana.
V Snemovni reprezentantov má 218 kresiel a podporuje ju aj jeden nezávislý zákonodarca. V Senáte disponuje 53 mandátmi.
Demokrati by na získanie kontroly nad hornou komorou potrebovali obsadiť 51 kresiel. V prípade rovnosti hlasov 50 ku 50 totiž môže rozhodnúť republikánsky viceprezident.
Kontrola nad Kongresom je pre prezidenta zásadná. Zákonodarcovia rozhodujú o federálnych zákonoch, daniach, štátnych výdavkoch aj ďalších otázkach, ktoré určujú smerovanie krajiny.
Ak by demokrati získali väčšinu v oboch komorách, mohli by výraznejšie ovplyvňovať legislatívnu agendu, určovať priority Kongresu a prostredníctvom parlamentných výborov kontrolovať činnosť prezidentskej administratívy.
Čo by znamenalo víťazstvo demokratov?
Prípadné získanie väčšiny demokratmi by zmenilo rozloženie politických síl vo Washingtone. Trump by síce zostal prezidentom, jeho schopnosť presadzovať nové zákony by však bola obmedzená.
Demokrati by mohli blokovať republikánske návrhy, presadzovať vlastné legislatívne priority a získali by výraznejší vplyv na rozhodovanie o federálnych výdavkoch.
Väčšiu pozornosť by mohli venovať zdravotníctvu, sociálnej politike, daniam či regulácii technológií. Ich možnosti by však záviseli od konkrétneho rozdelenia kresiel a od toho, či by dokázali zabezpečiť potrebnú podporu pre jednotlivé zákony.
Pre Trumpa by strata Kongresu znamenala aj intenzívnejšiu politickú kontrolu.
Ako upozorňuje BBC, demokrati by prostredníctvom kongresových výborov mohli vyšetrovať viaceré kroky jeho administratívy. Predmetom kontroly by sa mohli stať obvinenia z korupcie, výstavba novej tanečnej sály v Bielom dome či postupy imigračného úradu ICE.
Čo môže rozhodnúť o výsledku?
Voľby v polovici prezidentského mandátu bývajú tradične náročné pre stranu, z ktorej pochádza úradujúci prezident. Voliči totiž často využívajú hlasovanie na vyjadrenie nespokojnosti s jeho politikou.
Trumpovi navyše podľa prieskumov klesla popularita. Portál Silver Bulletin, ktorý sleduje vývoj verejnej mienky, uvádzal začiatkom októbra podporu prezidenta približne na úrovni 37 percent. Nesúhlas s jeho pôsobením vyjadrilo 61 percent opýtaných. Na začiatku druhého mandátu pritom jeho podpora mierne presahovala 50 percent.
Nie všetky volebné súboje však budú rovnako napínavé. V niektorých obvodoch majú jednotlivé strany tradične výraznú prevahu.
Americká televízia CBS News, partnerská stanica BBC, označila za mimoriadne sledované desať senátnych súbojov vrátane hlasovaní v Iowe a New Hampshire. V Snemovni reprezentantov identifikovala 42 dôležitých súbojov, napríklad v Arizone či Ohiu.
Do predvolebnej kampane zároveň zasahujú spory o prekresľovanie volebných obvodov. Republikáni sa v niektorých štátoch pokúšali upraviť ich hranice vo svoj prospech, pričom podobný postup následne zvolili aj demokrati.
Čo by prehra znamenala pre Trumpa?
Prípadná strata republikánskej väčšiny by prezidentovi skomplikovala presadzovanie domácej politiky.
Demokrati by mohli blokovať návrhy zákonov a prostredníctvom kongresových výborov preverovať kroky jeho administratívy. V Demokratickej strane zároveň prebieha diskusia o možnosti impeachmentu, teda ústavného procesu, pri ktorom Kongres vznáša obvinenia voči prezidentovi. Samotné vznesenie obvinení však automaticky neznamená jeho odvolanie z funkcie.
Ani demokratická väčšina by však neznamenala, že Trump stratí všetky právomoci. Prezident by naďalej mohol využívať nástroje výkonnej moci, hoci jeho rozhodnutia by mohli čeliť väčšiemu odporu Kongresu.
Ak si však republikáni udržia kontrolu nad oboma komorami, Trump bude mať priaznivejšie podmienky na pokračovanie vo svojom politickom programe.
Ako ovplyvnia voľby boj o Biely dom?
Výsledky novembrového hlasovania budú mať význam aj pre ďalšie prezidentské voľby, ktoré sa uskutočnia v roku 2028.
Trump síce tentoraz na hlasovacích lístkoch nefiguruje, republikánskych voličov však vyzval, aby hlasovanie vnímali ako podporu jeho doterajšej politiky.
Americký prezident už podľa ústavy nemôže kandidovať na tretie funkčné obdobie. Po skončení volieb sa preto očakáva aj intenzívnejšia diskusia o jeho možnom republikánskom nástupcovi a o tom, koho proti nemu postavia demokrati.
Výsledok volieb v USA môže ovplyvniť nielen domácu politiku, ale aj vzťahy Washingtonu s Európou:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"