ROZHOVOR: Wagnerovci verbovali aj na Slovensku, hovorí Naď

Jaroslav Naď v rozhovore hovorí:

• či obstarávajú vlastnú náhradu za S-300,
• či by sa Slovensko malo čím brániť,
• čo zmenia na Ukrajine Leopardy,
• čo vie Slovensko ešte Ukrajine poslať,
• kedy sa podľa neho skončí vojna na Ukrajine,
• čo musí Putin čím skôr pochopiť,
• akú budúcnosť čaká OĽANO.

O mesiac to budú tri roky, čo ste sa stali ministrom obrany. Išli by ste do toho znovu, ak by ste vedeli, čo vás bude čakať?

Neprezradím žiadne tajomstvo. Obrane sa venujem 20 rokov a v roku 2018 alebo 2019 som urobil rozhodnutie, že ak chcem zmeniť veci v oblasti obrany na Slovensku, tak by som sa mal pokúsiť stať sa ministrom. Ambíciu som si naplnil. V tom čase som netušil, akým obdobím budeme prechádzať a akým dôležitým bude tento rezort. Po všetkých krízach, ktoré nás čakali – migračná, covidová, vojna na Ukrajine, evakuácia civilov špeciálnymi jednotkami z Afganistanu – to bolo neskutočne ťažké obdobie.

Na druhej strane môžem povedať, že sa mi podarilo veľmi veľa dobrých vecí. Napriek tomu, že to bolo náročné aj psychicky, aj fyzicky, tak by som do toho asi išiel znova.

Čo po sebe zanechá

Na jeseň budú zrejme predčasné voľby. Ak sa budete uchádzať o priazeň voličov, aké úspechy im budete môcť prezentovať?

Verím tomu, že to budú hodnotiť iní. Ťažko hodnotiť sám seba. Snažím sa na to pozerať s nadhľadom aj ako človek, ktorý v rezorte s krátkou prestávkou pôsobí od roku 2003. Môžem porovnávať, čo sa podarilo ministrom v minulosti alebo v rezorte ako takom. Myslím si, že toto bolo najúspešnejšie obdobie v histórii od vzniku Slovenska v rezorte obrany z hľadiska modernizácie, personálu, budovania a opráv infraštruktúry, legislatívy. Rovnako aj z hľadiska finančného – podarilo sa nám dosiahnuť desaťročia sľubovaný cieľ 2 % HDP na obranu. Každý to sľuboval, nikto to nesplnil, ale my áno.

Som veľmi rád, že keď budem odovzdávať rezort niekomu inému - dúfam, že to nebude žiaden extrémista alebo človek, ktorý bude mať úplne iný geopolitický pohľad - tak ho budem odovzdávať v oveľa lepšom stave, ako som ho dostal. A zároveň bude nový minister príjemcom mnohých rozhodnutí, ktoré sme urobili – nová pozemná aj vzdušná technika, nová infraštruktúra...

Kampaň bude zrejme celkom ostrá. Aké témy v súvislosti s Ukrajinou jej budú podľa vás dominovať? Očakávate prílev nových hoaxov?

So zdesením sa pozerám na to, ako niektorí politici z opozície, a to nielen z extrémistických strán, ale aj zo strán ako Smer, vyslovene klamú a šíria dezinformácie o tom, čo sa robí alebo nerobí na obrane. Vymýšľajú si príbehy, aby zastrašili ľudí, oklamali ich. Na konci dňa znižujú dôveru v ozbrojené sily a to je veľmi nezodpovedné. Zažívam to celé volebné obdobie. Ľudia ako Ľuboš Blaha, ale aj Robert Fico a všetci extrémisti od kotlebovcov - budúcich aj bývalých - klamú, zavádzajú a nerozumejú tomu.

Dôležité je to, čo hovoria tí, ktorí sa vyznajú – vojaci samotní na čele s náčelníkom generálneho štábu. Nie raz sa vyjadril, že toto bolo najúspešnejšie obdobie pre ozbrojené sily. Pre mňa je dôležité to, čo hovoria odborníci a nezávislí analytici. Nehovorím, že všetky veci robíme na 100 %, to som nikdy nepovedal. Urobili sme aj chyby, ja osobne možno komunikačné. Na druhej strane, pre rezort obrany sa nám podarilo urobiť veľmi veľa.

Fico s Babišom si môžu v populizme podať ruky

Po vašom poslednom návrate z Ukrajiny ste na tlačovke uviedli, že v Kyjeve majú obavy z toho, ako sa bude u nás vyvíjať situácia s vládou a či sa nevrátia späť ľudia, ktorí sa chodili klaňať do Moskvy. Myslíte si, že napriek rozbehnutej podpore Ukrajiny by k takému niečomu došlo?

Áno, som presvedčený o tom, že keby sa k moci dostal Robert Fico, a nedajbože, ešte nejakí ľudia z Republiky, tak by to bol zásadný obrat v smerovaní SR. Opäť by sme tu mali úradníkov, ktorí sa chodia klaňať na ruskú ambasádu ako za ostatnej vlády Fica. Alebo by sme tu mali ľudí ako Andrej Danko, ktorý sa tak klaňal, že ho skoro seklo v chrbte pred Vladimirom Putinom. A množstvo iných vecí, ktoré sú absolútne neprijateľné.

Okrem Kyjeva nám to hovoria aj predstavitelia iných demokratických krajín. Majú vážne obavy z toho, aby sa Fico nevrátil. Napríklad, jeho vyjadrenia o nemeckých ozbrojených silách, že to je fašistická armáda, sú jednoducho neprijateľné. V očiach demokratických krajín sa zdiskreditoval natoľko, že by to bola veľmi zlá správa pre Slovensko, keby sa vrátil. Verím, že si to ľudia uvedomujú a na konci dňa sa to nestane.

Celý rozhovor s Jaroslavom Naďom si môžete pozrieť aj na YouTube Televízie ta3.

Po tom, ako Slovensko poslalo Ukrajine techniku a muníciu, konšpiračné stránky pomohli rozšíriť pochybnosti o našej bezpečnosti. Ako by ste odpovedali ľuďom na otázku či sa máme reálne čím brániť, ak by došlo k útoku na Slovensko?

Ľudia jednoducho opakujú to, čo im niekto predkladá. Najmä Fico, Blaha a podobní, vyslovene klamú v tom, že hovoria, že dávame veci, ktoré by sme mali priamo v užívaní a že tým oslabujeme svoju obranyschopnosť. Vôbec to tak nie je. Faktom je, že v 10. dávkach pomoci, ktoré sme postupne poslali na Ukrajinu, boli rôzne veci. Od odmínovacích systémov (lebo Ukrajina je dnes najviac zamínovanou krajinou na svete na kilometer štvorcový) – my sme si však nechali nejaké systémy pre seba, ale áno, 10 systémov sme poslali na Ukrajinu. Ďalej sme poslali muníciu. Mnohokrát takú, ktorá už je nevyužiteľná v prospech ozbrojených síl. Ukrajinci majú staršie systémy, kde ju vedeli použiť.

To isté platí pri vrtuľníkoch, ktoré sme poslali – už nelietali. Za vlády Fica sa kúpili vrtuľníky Blackhawk, aj keď prázdne bez akejkoľvek výbavy, čo sme museli naprávať. Ukrajincom sme poskytli vrtuľníky, ktoré boli roky odparkované na letisku. Oni ich vedeli repasovať a teraz im slúžia.

Všetky húfnice Zuzana, ktoré šli na Ukrajinu, si Ukrajinci kúpili a aj plnohodnotne vyplatili – 58 miliónov eur je už na účte štátnej spoločnosti, ktorá ich vyrába. Ďalších 16 Zuzán, ktoré sa už vyrábajú, kúpili zase Nemci, Dáni a Nóri – je to viac ako 90 miliónov eur. Sú to komerčné záležitosti, ktoré nesúvisia s obranyschopnosťou Slovenska.

Za to, čo sme poslali na Ukrajinu, už nám viac ako 89 miliónov poslala EÚ z tzv. Európskeho mierového fondu. Ukrajincom sme pomohli vecami, ktoré potrebovali okamžite – zdravotnícky materiál, oblečenie na zimu, elektrocentrály. Peniaze z EÚ použijeme na to, aby sme si kúpili muníciu a nové zbraňové systémy, ktoré prídu v horizonte roka až dvoch. Dostaneme úplne nové veci, ktoré sú kompatibilné v rámci NATO a EÚ. Toto je pravda, všetko ostatné sú klamstvá.

To isté platí pri 30 BVP (pozn. red. bojové vozidlá pechoty), ktoré sme poslali. Boli zo skladov, nepoužívali sme ich. Za vlády Fica sa takéto stroje rozpredávali oligarchom za zlomkové ceny. Vymenili sme ich za 15 tankov Leopard, ktoré nám v priebehu tohto roka prídu komplet po generálnej oprave z Nemecka, čím zásadne zvýšime našu obranyschopnosť.

Čo zmenia Leopardy

Nemecko v stredu informovalo, že poskytne Ukrajine 14 tankov Leopard a povolí ich export aj iným krajinám. Mohli by zásadne ovplyvniť vývoj bojov na Ukrajine?

Záleží od počtu.

Koľko by ich potrebovala Ukrajina?

Minimálne 100. Viaceré krajiny okrem Nemecka, aj Španielsko, Nórsko, Švédsko, Poliaci, Fíni, Veľká Británia chce poslať Challengre, Američania pošlú tanky Abrams. Balík narastá a bude to veľmi významná pomoc pre Ukrajinu z hľadiska realizácie obrany voči ruskej agresii.

V utorok ste pre Pravdu povedali, že Ukrajina má záujem o kúpu ďalších 14 húfnic. Čo to znamená pre budúcnosť slovenského zbrojárskeho priemyslu?

V utorok som navštívil štátny holding DMD. Keď som prichádzal na ministerstvo boli všetky tri jeho súčasti na hrane alebo v ťažkých problémoch. Navštívil som aj Letecké opravovne Trenčín, ktoré mali v čase keď som prišiel na MO SR tak na dva mesiace výplatu a hrozil im krach. Podarilo sa nám aj napriek pandemickým obmedzeniam vo výrobe stabilizovať situáciu vo všetkých fabrikách, pretože sme ich netunelovali. Na rozdiel od manažérov, ktorí tam prichádzali za bývalých vlád. My sme situáciu stabilizovali a dostali sme sa do pozitívnych čísel. A áno, je to tak, v súvislosti s vojnou na Ukrajine sa neskutočne rozbehol obranný priemysel. Kým v roku 2000 bola Konštrukta – Defence vo veľmi ťažkej situácii, a riešili sme, ako by to mala prežiť, za minulý rok už mala zisk 17 miliónov. Darí sa im, naberajú ľudí, zásadne zvyšujú platy, rozširujú prevádzky, opravujú haly. Som na to hrdý.

Navyše, pri všetkých modernizačných projektoch či už išlo o radary, bojové obrnené vozidlá 8x8, alebo pásové obrnené vozidlá, sme garantovali, že minimálne 40 % a viac zákaziek skončí v našom obrannom priemysle. Naplnilo sa to ešte lepšie, ako sme očakávali. Samo o sebe je to asi 800-900 miliónov eur, ktoré skončia v slovenskom obrannom priemysle. Je to veľký balík peňazí, ktorý im pomáha stabilizovať sa a mať robotu na niekoľko rokov, ale zároveň získavajú know-how moderných sofistikovaných systémov z Izraela, Fínska, Švédska. Umožňuje im to ďalej rásť na na svetových trhoch.

Čo ešte vieme ponúknuť Ukrajine?

Ukrajinci jasne hovoria, čo potrebujú. Ťažkú pozemnú techniku, bojové vozidlá, tanky, húfnice, muníciu a systémy protivzdušnej obrany. Máme ešte 30 tankov T-72. Spoločne s 15 Leopardmi, ktoré prídu v priebehu roka, budeme mať 45 tankov. 43 je minimum na to, aby sme mohli mať certifikovaný tankový prápor NATO – čiže z nich nemôžeme dávať, ale môžeme ich vymeniť. Ukrajincom vieme okamžite poslať naše tanky aj zajtra, ak by sa vláda uzniesla. S tým, že by nám ich spojenci nahradili kus za kus. Nemôžeme ísť pod číslo 43.

Ako ste spomínali, ďalšie húfnice boli objednané. Prebieha finalizácia pred podpisom zmluvy.

Potom vieme ponúknuť systémy protivzdušnej obrany Kub a Igla. O tie majú Ukrajinci záujem. Aj o muníciu. Sú to systémy, ktoré používajú a bez výcviku by ich vedeli okamžite zaradiť do systému. So spojencami rokujeme, či by to vedeli kompenzovať. Ak k tomu dôjde, viem si predstaviť, že by sme ešte takto vedeli pomôcť.

Celý rozhovor s Jaroslavom Naďom si môžete pozrieť aj na YouTube Televízie ta3.

Wagnerovci na Slovensku

Do konfliktu na Ukrajine zasiahla na strane Ruska súkromná vojenská skupina Wagnerovcov. Podľa českých médií sa snažila verbovať aj u našich západných susedov. Evidujete, že by zháňali žoldnierov aj u nás?

Áno, evidujeme. Snažili sa verbovať aj na Slovensku. Či boli úspešní je ťažko povedať. Veľakrát sa ľudia k tomu nepriznajú, aj keď vstúpia do tej organizácie. Sú to žoldnieri, ktorí dostávajú veľa peňazí. Zároveň je Wagnerova skupina využívaná na najťažšie operácie, kde veľa ľudí umiera. Neodporúčam nikomu na Slovensku, aby sa k nim pridával za akékoľvek peniaze. Je veľká pravdepodobnosť, že sa už domov nevrátia.

V Čechách aj na Slovensku sa snažili verbovať. Rusko si spôsobilo vážne diplomatické problémy so Srbskom, pretože v Srbsku sa snažia veľmi intenzívne verbovať do tejto skupiny a už sa to nepáči ani predstaviteľom Srbska.

Slovenskí branci vlani v októbri ohlásili, že končia. Máte prehľad o iných polovojenských organizáciách, ktoré pôsobia na Slovensku?

Máme slušný prehľad.

Celý rozhovor s Jaroslavom Naďom si môžete pozrieť aj na YouTube Televízie ta3.

Aký je váš odhad - kedy by sa vojna na Ukrajine mohla skončiť?

Túto otázku dostal v mojej prítomnosti aj ukrajinský minister Alexej Reznikov. Povedal, že to by musel byť čarodejnica s vešteckou guľou. Faktom je, že nikto nemá záujem vstúpiť na ruské územie. Všetky demokratické krajiny sveta, ktoré sa pridali na stranu Ukrajiny, rozumejú, že Ukrajina sa bráni pred agresiou v zmysle Charty OSN. Aj naša pomoc je v zmysle tejto charty. Všetci chceme, aby sa Rusi stiahli z Ukrajiny. Nikto nechce brať Rusku územie, útočiť na ruské mestá, zabíjať Rusov, tak ako oni zabíjajú Ukrajincov. Rusi sa musia stiahnuť. Čím skôr to Vladimir Putin pochopí, tým lepšie, lebo to bude stáť životy množstva nevinných ľudí.

Mladí chalani, ktorých verbujú a nútia ísť bojovať na Ukrajinu, mnohí utečú. Tí, ktorí tam umierajú, umierajú zbytočne len preto, lebo Putin má svoje šialené mocenské chute.

Verím, že sa to čím skôr skončí, ale som realista a obávam sa, že v roku 2023 to ešte nebude.

Prieskum Denníka N a agentúry Ipsos ukázal, že stranu Eduarda Hegera, s ktorým si viete predstaviť svoju politickú budúcnosť, by zvažovalo 22 % voličov. Potešilo vás to?

Potešila ma tá správa. Trochu som to čakal. Dostávam reakcie od ľudí. Hovoria, že by chceli novú stranu, ktorú by vedeli voliť. Stranu, ktorá bude konať v súlade s členstvom v EÚ a NATO, proreformnú a štandardnú, akú možno kedysi predstavovalo SDKÚ. Zodpovednosť za smerovanie Slovenska, reformy, odbornosť, boj s korupciou - toto keď sa nám podarí dať dokopy s tímom dobrých ľudí, môže to byť zaujímavý projekt. Zatiaľ ešte veľa v OĽANO diskutujeme, uvidíme, čo prinesú hlasovania v národnej rade tento a budúci týždeň. Podľa toho sa zariadime. Myslím si, že vôľa ľudí na Slovensku po takomto subjekte je veľká a možno aj väčšia ako ukázala agentúra.

OĽANO bez Naďa a Hegera

Akú budúcnosť má OĽANO – či už s vami, alebo bez vás?

OĽANO želám len to najlepšie. Je tam veľa ľudí, ktorých mám ľudsky rád, ktorí stoja za svojimi hodnotami. Osobne som tiež veľmi veľa investoval do tej značky, do politiky hnutia, aj do kampane. Vytrpel som si za vlády Petra Pellegriniho zneužívanie bezpečnostných zložiek voči mojej osobe len preto, že som šiel po zlodejoch z SNS, ktorých tu mali "nasáčkovaných".

V istom momente sme sa začali rozprávať nie o tom, čo nás spája – o boji s korupciou, ale začali sa prejavovať názorové a hodnotové orientácie. Necítim sa byť zásadne konzervatívnym človekom, cítim sa byť stredovým človekom. Pre mňa nie je dôležité riešiť aj LGBTI+ témy, ale ani zákaz potratov. Za dôležité považujem iné témy ako tento hodnotový súboj. Chcem, aby na Slovensku bola spravodlivosť, aby tu bolo bezpečne, mali sme dobrú obranu, a zároveň boli krajinou prozápadnou, modernou a reformovanou.

Do istej miery idem do rizika, keby som chcel byť pohodlný, tak nerobím nič, plávam na korábe a čakám, čo to prinesie. Môže sa to skončiť tak, že skončím s politikou úplne, že budem buď neúspešný, alebo ani nepôjdem do ďalšieho subjektu. V tom prípade pôjdem do súkromného sektora, budem sa venovať podnikaniu, rodine a budem mať viac času na seba. Ak si niekto myslí, že politika alebo funkcia ministra je pozitívna vec, tak to doprajem každému.

Za akých podmienok by ste si vedeli predstaviť, že by ste zostali v OĽANO?

Igorovi Matovičovi a aj na predsedníctve som veľakrát hovoril, že už nedokážem obhajovať vyjadrenia Juraja Gyimesiho, ktoré sú v príkrom rozpore s našou zahraničnou politikou, a ktoré sú podľa mňa aj v rozpore s ochranou ľudských práv, a ktoré možno nie sú v záujme SR. Sú to pre mňa veľmi vážne veci.

Zároveň by aj komunikácia hnutia mala byť taká, aby to bolo to hnutie, do ktorého som vstupoval v roku 2018. Bolo to protikorupčné hnutie, ktoré sa nevymedzovalo voči ľuďom, ale voči korupcii. Keby sme boli tam, neuvažujem ani milimeter o ničom inom, a zároveň nebudem nikoho kritizovať – odborne aj obsahovo môžem aj Matoviča aj Gyimesiho. Igor si to podľa mňa aj na mne vážil, že vždy som mu nastavil zrkadlo a povedal mu môj názor. Nemusel som mať vždy pravdu, niekedy som sa aj mýlil.

Myslím si, že dnes sa už asi nevrátime k prapodstate hnutia OĽANO. Napriek tomu, že tých ľudí mám rád, politicky sa rozchádzame.

Celý rozhovor s Jaroslavom Naďom si môžete pozrieť nižšie.

Kandidát na českého prezidenta Andrej Babiš v nedeľu šokoval, keď povedal, že ak by boli napadnuté Poľsko či pobaltské štáty, nevyslal by na pomoc české jednotky. Boli takéto slová hodné potenciálneho prezidenta susednej krajiny?

Neboli. Ja som predstaviteľ vlády, ale som aj minister obrany a dovolím si povedať, že tie slová boli typickým prejavom populizmu v predvolebnej kampani a neodrážali realitu. Na to zareagovali aj viacerí predstavitelia Českej republiky na čele s predsedom vlády alebo aj s pani ministerkou obrany, ktorí jasne povedali, že sa ospravedlňujú spojencom za tieto slová, že ich nemáme brať vážne a že ČR by adekvátnym spôsobom konala ako správny spojenec. Takéto populistické vyjadrenia sú veľmi nebezpečné, a v minulosti ich robil aj Fico. S pánom Babišom si môžu podať ruky v takomto populizme, je to veľmi nezodpovedné.

Vlastný protivzdušný systém

Namiesto systému S-300, ktorý sme odovzdali Ukrajine, chránia Slovensko holandské, nemecké a americké systémy Patriot. Rozbehli sa už rokovania ohľadom vlastnej náhrady systému S-300?

Upresním vaše vyjadrenie. Namiesto systému S-300 – to bola dohoda s USA, že Američania budú poskytovať systém Patriot, alebo keď odídu na servis, ktorý je potrebný, tak zabezpečia iného spojenca. To je pravda. Rokujeme, že ak by sa Američania stiahli v horizonte niekoľkých mesiacov odteraz, tak by za nich prišla náhrada – pravdepodobne Taliani. Rokujeme v trojici s Američanmi a Talianmi. Myslím si, že príde k dohode a odídu so systémom Patriot až vtedy, keď ich zastúpia.

Okrem toho sa nám v NATO podarilo zabezpečiť tri systémy Patriot – dva od Nemcov a jeden od Holanďanov, ktoré boli rozmiestnené na Sliači. Holanďania nás požiadali, aby mohli stiahnuť systém na servis s tým, že ho nahradia postupne, a Nemci tu ostávajú minimálne do konca roku 2023. Keď príde k nejakým ďalším rotáciám, tak vždy to bude tak, že ich nahradí nejaký ďalší spojenec, aby SR bola chránená.

Dnes máme tri systémy Patriot, čo nie je trikrát jedna S-300, ale omnoho viac. S-300 bola vypnutá, nebola funkčná, nebola v pohotovosti. Systémy Patriot sú v pohotovosti nonstop 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Komplet náklady na pohotovosť, vrátane paliva a personálu, si platia krajiny, ktoré ich vyslali. Je to veľmi veľký signál spojenectva pre SR.

Celý rozhovor s Jaroslavom Naďom si môžete pozrieť aj na YouTube Televízie ta3.

Áno, rokujeme o tom, aby sme si obstarali vlastný systém. Upozorňujem však, že vlastný systém, jedna batéria Patriotu stojí približne 900 miliónov až jednu miliardu eur, vrátane munície. To vôbec nie je málo. Ak by sme si chceli pokryť celé územie aspoň ako-tak, potrebovali by sme možno šesť miliárd na rôzne systémy protivzdušnej obrany od tých najkratších až po strategické. Postupne k tomu robíme opatrenia, rokujeme o spoločnom európskom systéme ochrany. Nemci to zorganizovali a rokovania sú dosť intenzívne. Okrem toho riešime aj svoje vlastné potreby. Neviem, či sa nám podarí urobiť čiastkové rozhodnutia do konca tohto volebného obdobia, ale snažíme sa, aby tomu tak bolo.

Bol by to taký gól za vaším ministrovaním alebo je to nereálne?

Program, ktorý som pripravil v OĽANO pre obranu, je prakticky naplnený s výnimkou prevodu letky z ministerstva vnútra pod ministerstvo obrany. Sme jedinou krajinou v NATO a EÚ, ktorá to má riešené cez ministerstvo vnútra. Je to relikt komunizmu, ktorý treba zmeniť. Ak sa nám podarí letku presunúť pod ministerstvo obrany, čo ešte skúsime v tomto volebnom období, v tom prípade mám naplnený program tak, ako som chcel.

Riešime aj ručné zbrane, aby nahradili staré útočné pušky vzor 58. "58" je rok zavedenia, tak si viete predstaviť, koľko majú rokov. Samozrejme, ak by sme vedeli obstarať systém protivzdušnej obrany, aspoň niektorú súčasť, bola by to čerešnička.

Strašia mobilizáciou

Konšpiračné weby začali ľudí strašiť plánovanou mobilizáciou, Slováci vo zvýšenom počte podávajú vyhlásenia, že nebudú bojovať vo vojne. Odhliadnuc od toho, že ide o hoax, v čom podľa vás tkvie neochota zapojiť sa do obrany krajiny?

Mobilizačné cvičenia, ktorými je módou strašiť, sa rozbehli v roku 2009. Pripomínam, že vtedy tu bola vláda Fica. Je to absurdné, veď oni začali s cvičeniami, a ja ich za to chválim. Sú dôležité, robia sa každé dva roky. Nikdy ich nikto nespochybňoval. A zrazu teraz tí istí ľudia, ktorí to začali robiť, to kritizujú a šíria cez rôzne dezinformačné weby. Dokonca sa opätovne, tiež to už trvá asi 10 rokov, šíri možnosť vyhnúť sa prípadnej mobilizácii vyhlásením.

Pre médiá sme robili štatistiku, že doteraz najviac – asi 6000 ľudí – podalo takéto vyhlásenie v roku 2016, čo bola reakcia na anexiu Krymu a situáciu na Ukrajine. Teraz sa opäť šíri ten istý príbeh. Je to absolútne nezmyselné, pretože v prípade toho, čo nepredpokladáme - že by prišlo k vojnovému stavu a mobilizácii, nevidíme žiadne náznaky, že by sa to malo udiať. Ak by náhodou, tak aj človek, ktorý vyhlásenie podá, bude prechádzať mobilizáciou. Možno nedostane zbraň do ruky, aby šiel bojovať, ale bude vyčleňovaný do nemocníc alebo na iné úlohy. Jednoducho, nevyhne sa tomu, aby slúžil vlasti.

Myslím si, že ak by títo mladí muži mali na konci dňa chrániť svoje manželky, priateľky, deti, rodiny, domovy, tak by zbraň zobrali. Šíriť papiere a tváriť sa, že toto je riešenie alebo všeliek je nezodpovedné a nesprávne. Je to šírenie dezinformácií a myslím si, že v momente, keby sa mladí ľudí mali rozhodnúť, tak by sa rozhodli správne.

Predstavujú nejakú hrozbu v tomto čase?

Nejakú áno, zásadnejšiu nie. Niektorí jedinci sú radikalizovaní, niektorí to berú ako pioniersky tábor, kde chodia spoločne do lesa si zastrieľať, väčšinou z expanzných zbraní, ktorými nevedia reálne ublížiť.

Áno, snažili sa aj o medzinárodnú spoluprácu. Na konci dňa aj Slovenskí branci skončili s tým, že sa rozhodli medzinárodne spolupracovať, no s organizáciami, s ktorými chceli, sme boli dohodnutí my a takpovediac sme Slovenských brancov rozložili zvnútra. Myslím, že sa nám to celkom slušne podarilo.

Sú rôzne skupiny, väčšinou o pár jedincoch. Monitorujeme ich. Ak sa objaví problém a hrozí niečo, tak v tom prípade konáme.

Rusko v stredu oznámilo, že otestovali použitie hypersonickej rakety Zirkón. Nevyvoláva to znepokojenie u spojencov?

Ani nie. Nebol to prvý test, robia ich relatívne pravidelne. Máme celkom slušný prehľad o tom, koľko ich reálne majú. Nepredstavuje to zásadnú obavu.

A v kontexte slov ruského exprezidenta Dmitrija Medveda, ktorý ich chcel poslať na Washington?

Robí to takmer pravidelne. Je to slabošské. Keď niečo nevie preukázať na bojisku, tak sa vyhráža jadrovými zbraňami. Žiadna vojna by nebola, keby Rusi nenapadli demokratický slobodný štát. Je to alfa a omega.

Je paradox, že tvrdili, že NATO sa priblížilo k ich hraniciam. Oni spravili to, že napadli Ukrajinu, aby začali susediť s mnohými členskými krajinami. Je to klasická ruská putinovská komunizmom vytrénovaná propaganda a vyhrážanie sa. Žiaľ, aj pán Medvedev, keď bol predsedom vlády, ale aj prezidentom, bol považovaný za racionálne uvažujúceho človeka. Bol akceptovaný v západnom svete. Dnes každý nad ním len mávne rukou.

Ktorá zo zbraní, ktoré Ukrajina dostane alebo nedávnej dobe dostala by podľa vás mohla zmeniť priebeh konfliktu?

Najviac ovplyvnil priebeh vojny systém HIMARS. Veľmi presne na desiatky kilometrov dokážu zasiahnuť cieľ. Ukrajincom to veľmi pomohlo a zmenilo priebeh vojny. Je to veľká vojna vo veľkých krajinách. Nám sa zdá, že Ukrajina je malá v porovnaní s Ruskom, ale sama o sebe je obrovská. Je to súboj dvoch veľkých krajín. Na obidvoch stranách sú státisíce mŕtvych. Bude to asi ešte dlho trvať, spotreba munície a zbraňových systémov je na obidvoch stranách enormná.

Rusi zvyknú hovoriť, že nevyhrali preto, lebo bojujú proti celému NATO. Realita je taká, že z krajín NATO neodišlo na Ukrajinu priemerne ani pol percenta ročných obranných rozpočtov. Znamená to, že ak by z členských krajín išlo hoci len to jedno percento ročného obranného rozpočtu, tak by to zásadným spôsobom zmenilo obraz vojny v prospech Ukrajiny. Myslím si, že takýto dlhodobý boj zo strany Ruska, je neudržateľný. NATO má k dispozícii obrovské zásoby. Ak to bude potrebné, Ukrajine bude pomáhať dovtedy, kým to bude nevyhnutné.

Foto: ta3/Martin Rinčo

Foto: ta3/Martin Rinčo