Putin už pre nich nie je šéf, ale dedo. Najbohatší Rusi potichu premýšľajú o krajine bez neho
Časť ruskej podnikateľskej elity si v tichosti začína predstavovať Rusko po odchode Vladimira Putina. Niektorí miliardári dúfajú v návrat k pomerom z 90. rokov, keď mali oligarchovia v krajine skutočnú moc. Nahlas to však takmer nikto nepovie.
Informuje o tom britská stanica BBC, ktorá sa rozprávala s analytikmi pohybujúcimi sa vo svete ruských magnátov.
Posun je badať aj v tom, ako o prezidentovi medzi sebou hovoria. Podľa exilovej ruskej novinárky a analytičky Alexandry Prokopenkovej ho kedysi volali „Načaľnik“ (šéf), „Pervyj“ (prvý) alebo podľa iniciál „VV“. Všetky tieto prezývky vyjadrovali istý rešpekt. Dnes mu hovoria „Ded“, teda dedo, a to podľa nej „so štipkou opovrhnutia“.
Peniaze, ktoré nekúpia vplyv
Paradoxom je, že ruskí boháči ešte nikdy neboli takí bohatí. Podľa magazínu Forbes má Rusko rekordných 155 miliardárov s celkovým majetkom takmer 700 miliárd dolárov. Kremeľ ich od začiatku vojny drží v šachu politikou cukru a biča - kritikom vojny zhabal majetok, lojálnych odmenil štedrými vládnymi zákazkami.
Politický vplyv však nemajú takmer žiadny. „Nemajú žiadne karty, nehrajú žiadnu hru. Sú bohatí, pretože majú niečo spoločné s Putinom, nie naopak,“ povedal exilový politik a bývalý poradca Kremľa Dmitrij Nekrasov.
Čo by sa stalo, ak by Putin zomrel? Americkí analytici načrtli možný vývoj až do roku 2031
Na Západe sú pre sankcie vyvrheľmi. Nemôžu lietať súkromnými lietadlami a ich jachty nesmú kotviť v najlepších európskych prístavoch. „Zaobchádza sa s nimi ako s drobnými zločincami. Musí to byť pre nich strašné a ponižujúce,“ povedal pre BBC finančník Bill Browder, ktorý bol kedysi najväčším zahraničným investorom v Rusku a dnes patrí k ostrým kritikom Putina.
Magnát s nezvyčajným odkazom
Zaujímavý náznak toho, čo by boháči od budúcnosti chceli, prišiel tento rok od Andreja Meľničenka. Ôsmeho najbohatšieho Rusa, prezývaného aj kráľ hnojív, vyspovedal britský týždenník The Economist, čo je pre ruského miliardára veľmi nezvyčajný krok.
Meľničenko v rozhovore zopakoval viaceré tézy Kremľa, napríklad že Ukrajina je bojiskom medzi Ruskom a Západom. Zároveň však prekvapivo zastával názor, že Rusko potrebuje zmenu, ktorá by ukončila vládu jedného muža, a viac sa otvoriť svetu. Putinov odchod pritom priamo nežiadal.
Podľa Prokopenkovej išlo o výzvu pre ďalších bohatých ľudí, aby začali hovoriť. Väčšina pozorovateľov sa však domnieva, že rozhovor vznikol s istým súhlasom Kremľa. Na Meľničenkovu stranu sa verejne nepostavil nikto z ďalších magnátov.
Tri cesty po Putinovi
Putin, ktorý v októbri oslávil 74 rokov, je pri moci štvrťstoročie. Na jeho skorý odchod nič nenasvedčuje a nie je dôvod domnievať sa, že by bol vážne chorý. Ak by však odstúpil alebo zomrel, prezidentský úrad by prevzal premiér Michail Mišustin. Ten podľa analytikov nemá prezidentské ambície, čo by vytvorilo mocenské vákuum.
Analytici, s ktorými BBC hovorila, vidia tri možné scenáre. Najmenej pravdepodobná je podľa nich demokracia, pretože demokratické inštitúcie počas Putinovej vlády zanikli. „Rusko je natoľko zvyknuté na násilie, že si odvyklo od bežných demokratických postupov,“ uviedla Prokopenková.
NYT: Putin chce návrat k starému usporiadaniu Európy a požiadavky nemení. Zelenskyj pripustil referendum o Donbase
Druhou možnosťou je ďalšia autokracia, v ktorej by Putina nahradil iný vládca a pokračoval v represiách. Jeho nástupca by však bol podľa Prokopenkovej spočiatku slabší a mal by menej zdrojov.
V treťom scenári by sa Rusko vrátilo k oligarchii po vzore 90. rokov. Krajinu by podľa Nekrasova ovládlo niekoľko mocných klanov v spojenectve s podnikateľmi.
Práve posledný scenár by si želalo mnoho magnátov. „Chceli by sa vrátiť do čias, keď ich niekto počúval, keď im nebrali majetok a keď rozumeli pravidlám hry,“ povedala Prokopenková. Niektorí sa podľa Nekrasova už teraz snažia spriateliť so správnymi ministrami či ľuďmi z bezpečnostných zložiek.
Strach ako za Stalina
Ďalšie kroky sú však podľa analytikov príliš nebezpečné. Ruskí boháči vedia, že kritika sa im nemusí vyplatiť. Najvýraznejším varovaním zostáva prípad Michaila Chodorkovského, ktorý bol v roku 2003 najbohatším Rusom. Po tom, čo obvinil Putina z korupcie, strávil desať rokov vo väzení. Odsúdili ho za daňové úniky, podvod a sprenevery, obvinenia však odmietal.
V Moskve vybuchlo auto hovorcu bývalého ukrajinského premiéra. Rusko hlási druhý takýto útok v rade
Prokopenková opísala stretnutie s magnátom, ktorý počas celého rozhovoru sedel na svojom telefóne. Myslel si, že tajnej polícii tak sťaží odpočúvanie. „Je to strach úplne ako za Stalina. Absolútne iracionálny,“ povedala novinárka.
Podľa Browdera sa preto nikto z nich proti Putinovi nevzbúri, kým bude nažive. „Chápu, že keby urobili čokoľvek, čo by Putina ohrozilo, zabil by ich,“ povedal.
Americký finančník Michael Calvey, ktorý kedysi v Rusku vo veľkom investoval, súhlasí. Podľa neho by sa ktokoľvek, kto by sa ozval, rovno ocitol vo väzení a prišiel o majetok. Otázkou podľa BBC zostáva, či by im zvyšky súčasného režimu po Putinovom odchode vôbec dovolili získať späť niekdajší vplyv.