Ukrajinský Banksy kreslí vojnu a bojuje za deti, ktoré odvlieklo Rusko. ta3 sa s ním stretla osobne
Európsky parlament výraznou väčšinou prijal rezolúciu vyzývajúcu na návrat Ruskom násilne odvlečených ukrajinských detí, a to aj napriek nesúhlasu štyroch slovenských europoslancov. Výsledky hlasovania s napätím sledoval aj ukrajinský umelec Andrij Jermolenko, ktorý sa o ich návrat sám usiluje.
Múry venované detským obetiam
Na jednej zo stien v centre Ľvova, pri ktorej sa štáb ta3 stretol s ukrajinským Banksym, ako Andrija Jermolenka prezývajú, zobrazil svojho vlastného syna. Keď vojna vypukla, chlapec mal len tri a pol roka.
„Teraz má osem rokov. A je pre neho normálne, keď počuje výbuchy a streľbu. A to je pre mňa strašné,“ hovorí umelec Jermolenko.
Kým v roku 2022 bojoval vo vojne priamo so zbraňou v ruke, dnes používa zbrane umelca. Jeho veľkoformátové diela na viacerých miestach Ukrajiny nie sú ani zďaleka iba dekoráciou verejného priestoru, ale silným mementom. „Nedokážem nepriateľom odpustiť. Ukradli mi čas. A ukradli čas aj mojim deťom. Deti sa na Ukrajine veľmi zmenili,“ priznáva.
Andrij cestuje po celej Ukrajine a na fasádach budov vytvára takzvané murály. Prostredníctvom nich pripomína aj osudy detí, ktoré počas vojny prišli o život. „Jeden z takýchto murálov je v Ternopile. Dopadla tam raketa a zahynulo sedem detí. To, čo robím, je tiež zbraň. Venujem to svojim deťom. A deťom, ktoré zomierajú,“ opisuje svoju tvorbu.
Europarlament žiadal od Ruska návrat ukrajinských detí. Proti hlasovali štyria poslanci zo Smeru
Na viacerých dielach Jermolenko zobrazil aj kocúra menom Šajba, ktorého v roku 2022 zachránil jeho priateľ, vojak Oleksandr. „Tento murál vznikol po tom, čo v Kyjeve zasiahla raketa detskú nemocnicu Ochmatdyt. Zasiahla oddelenie, kde ležali onkologicky choré deti. Deti, ktoré mali rakovinu. A to je ešte strašnejšie,“ dodáva.
Okrem pripomínania obetí robí umelec všetko pre to, aby sa do vlasti mohli čo najskôr vrátiť deti násilne odvlečené do Ruska. Obáva sa však, že každý rok navyše ich návrat sťažuje. „Mám veľa blízkych priateľov, ktorých deti sú v Rusku. A za tých päť rokov tam už vyrástli. Čoskoro dosiahnu plnoletosť. A potom ich už prakticky nebude možné dostať späť. Veľmi sa bojím. Naozaj veľmi,“ uzatvára Jermolenko.