Demokrati ovládli Kongres a ochromia Trumpovu vládu. Republikáni utrpeli historický debakel
Demokrati presvedčivo vyhrali utorkové voľby do Kongresu a ovládnu Snemovňu reprezentantov aj Senát. Vďaka tomu budú môcť blokovať legislatívnu agendu republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa.
Prvýkrát po niekoľkých generáciách navyše dosiahli víťazstvo aj v tradičných baštách republikánov. Médiá hovoria o debakli republikánov, rýchlej zmene voličskej priazne alebo jasnom odmietnutí Trumpovej politiky. Ten dal najavo, že výsledky hlasovania prijme, je vraj však pripravený vetovať demokratickú legislatívu.
Zvrátili pomery v oboch komorách parlamentu
Demokrati podľa projekcií amerických médií zvrátia pomery v oboch komorách parlamentu, kde doteraz mali tesnú väčšinu republikáni. V dolnej komore bola v pomere 218 ku 214 a v hornom dome 53 ku 47. Po takzvaných midterms (voľbách v polovici volebného obdobia), ktoré prišli zhruba v polovici Trumpovho funkčného obdobia, by podľa odhadov spravodajského servera NBC News mohli mať demokrati v Snemovni reprezentantov okolo 255 kresiel a v Senáte 54.
Demokratická strana zvíťazila aj v štátoch, ktoré boli dlho považované za republikánske bašty a kde v roku 2024 Trump s prehľadom vyhral. Napríklad v Kansase sa pastor Adam Hamilton stal prvým demokratom, ktorý získal kreslo v Senáte od dôb veľkej hospodárskej krízy pred takmer sto rokmi.
Jedným z jeho kolegov bude ľavicový demokrat Abdul El-Sayed, ktorý sa presadil v ostro sledovanom súboji v štáte Michigan a stane sa prvým moslimským politikom v hornej komore.
Demokrati budú mať tiež mandáty doteraz držané republikánmi v Severnej Karolíne, Ohiu, Iowe, Texase a Južnej Karolíne – teda v štátoch, kde prezident Trump osobitne vybral republikánskych kandidátov alebo sa v ich prospech snažil mobilizovať voličov na volebných zhromaždeniach.
Trump hovorí o dôvodoch porážky
Trump v prvých reakciách na porážku hovoril o tom, že za ňu môže fakt, že on sám nebol na volebných lístkoch. V kampani pritom priaznivcom odkazoval, aby k voľbám pristupovali tak, akoby na nich jeho meno bolo.
Osemdesiatročný prezident zároveň uviedol, že je „rozhodne ochotný“ uznať výsledky hlasovania. O Trumpovom prístupe k výsledkom sa špekulovalo pre to, že stále neuznal svoju porážku z prezidentského súboja v roku 2020.
Na svojom doterajšom pôsobení v úrade vraj Trump nič neľutuje, aj keď pripustil, že vojna v Iráne, ktorú USA vo februári spolu s Izraelom začali, sčasti za prepad republikánov mohla. Podľa agentúry Reuters k výsledku prispeli práve hlboká frustrácia z nepopulárnej vojny, obavy z vysokých životných nákladov a hnev nad spôsobom, akým Trump riadi krajinu.
Zmeny na čele amerického parlamentu
Novým predsedom Snemovne reprezentantov – a prvým černochom, ktorý sa postaví do jej čela – by sa na januárovom zasadnutí mohol stať doterajší líder demokratickej menšiny v tejto komore Hakeem Jeffries.
V Senáte novo zasadne napríklad bývalý učiteľ James Talarico, ktorý je prvým demokratom zvoleným do hornornej komory za Texas za 38 rokov. V tomto zákonodarnom zbore bude naopak chýbať republikánska senátorka Darline Grahamová, ktorá bola do funkcie vymenovaná po smrti svojho brata, senátora Lindseyho Grahama. V Južnej Karolíne, kde Trump v roku 2024 zvíťazil s náskokom takmer 18 percentných bodov, ju porazila demokratka Annie Andrewsová.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"