Voľby v USA môžu zamiešať kartami vo vojne na Ukrajine. Trumpovi hrozí problém, no rozhodujúce slovo mu zostane
Američania rozhodujú o novom zložení Kongresu a výsledok volieb môže ovplyvniť aj budúcnosť Ukrajiny. Víťazstvo demokratov by mohlo posilniť podporu Kyjeva a kontrolu Trumpovej politiky, no prezident by si aj tak pravdepodobne naďalej zachoval rozhodujúce slovo v zahraničných otázkach.
Spojené štáty čaká jedno z najdôležitejších politických hlasovaní od návratu Donalda Trumpa do prezidentského úradu. Takzvané midterms, teda voľby v polovici funkčného obdobia prezidenta, sa uskutočnia v utorok 3. novembra. Američania v nich rozhodnú, kto bude v nasledujúcich rokoch kontrolovať Kongres.
Voľby v čase vzájomných konfliktov
Voľby sa konajú v období výrazného napätia medzi Washingtonom a Kyjevom. Trump čelil kritike amerických zákonodarcov, Kyjeva aj Európy za to, že povolil dovoz ruskej nafty do Spojených štátov a zmiernil sankcie voči Rusku. Navyše, Kyjev čelí požiadavkám, aby zastavil útoky na ruské rafinérie a zároveň zápasí s výpadkami spravodajskej podpory a dodávok systémov protivzdušnej obrany Patriot.
Keďže sa rozhodne o zložení oboch komôr Kongresu, kľúčovou otázkou je, aké veľké straty utrpia republikáni a či prípadná porážka bude dostatočne výrazná na to, aby zmenila zahraničnú politiku Washingtonu.
Hoci by víťazstvo demokratov mohlo Ukrajine zabezpečiť priaznivejšie naklonený Kongres a priniesť dôslednejšiu kontrolu Trumpových zahraničnopolitických rozhodnutí, odborníci upozorňujú, že americký prezident by si aj napriek tomu zachoval rozhodujúcu kontrolu nad zahraničnou politikou krajiny. Píše o tom Kyiv Independent.
Pomôže nadstranícka podpora?
Američania rozhodujú o všetkých 435 kreslách v Snemovni reprezentantov, kde sa očakáva víťazstvo demokratov. V Senáte, kde sa obmieňa približne tretina kresiel, však majú menšie šance. Aj keby získali väčšinu, pri schvaľovaní kľúčových zákonov by potrebovali podporu republikánov, keďže na prekonanie parlamentných obštrukcií je spravidla potrebných 60 hlasov.
Pre Ukrajinu zostáva nádejou nadstranícka podpora v Kongrese. Senátori už v auguste schválili Grahamov zákon presadzovaný zosnulým republikánskym senátorom Lindsey Grahamom 86 hlasmi, no republikáni sa podľa odborníkov zdráhajú postaviť proti prezidentovi z vlastnej strany. Aj keby demokrati presadili ďalšiu pomoc Kyjevu či prísnejšie sankcie voči Moskve, Trump by ich mohol zablokovať vetom, na ktorého prelomenie je potrebná dvojtretinová väčšina v oboch komorách.
Demokrati by však mohli podporu Ukrajiny zahrnúť do zákonov o financovaní obrany, ktoré prezident pravdepodobne nebude chcieť vetovať. Podľa experta Daniela Hamiltona z Brookings Institution by tak mohli na Trumpa vyvinúť tlak. „Je nepravdepodobné, že by to urobil, pretože celý zákon financuje ministerstvo obrany,“ uviedol. Ani schválenie zákonov však nezaručuje ich uplatňovanie, keďže prezident môže ich vykonávanie následne obmedzovať.
Keď administratíva obchádza Kongres
A podobná situácia už nastala. Hoci Trump v septembri podpísal zákon o sprísnení sankcií voči Rusku, 16. októbra z nich udelil rozsiahlu výnimku. Jeho administratíva krátko predtým zrušila aj obmedzenia na nákup ruskej nafty. Nejde pritom o prvý prípad, keď Biely dom obišiel rozhodnutia Kongresu pri pomoci Ukrajine. Pentagón napríklad napriek schváleniu zákonodarcami na niekoľko mesiacov pozastavil vojenskú pomoc v hodnote 400 miliónov dolárov.
Tieto prípady ukazujú, že ani prijaté zákony nezaručujú, že ich Trumpova administratíva bude uplatňovať podľa zámerov Kongresu.
Táto prax sa však netýka len Trumpovej administratívy. Počas vlády Joea Bidena dokázali republikáni v Kongrese blokovať pomoc Ukrajine niekoľko mesiacov, čo spôsobilo vážny nedostatok munície. V prípade Trumpa by však demokrati podobný vplyv mať nemuseli. Podľa experta Jamesa Lindsayho totiž prezident pri rozhodovaní o diplomatických rokovaniach nepotrebuje súhlas Kongresu.
„Niektoré prezidentské právomoci, napríklad rozhodovanie o tom, kedy rokovať, s kým rokovať a o čom rokovať, sú mimo možností Kongresu ich usmerňovať, obmedzovať alebo regulovať,“ vysvetlil.
„Demokratmi ovládaná Snemovňa reprezentantov alebo celý Kongres môžu byť pobúrené diplomaciou prezidenta Donalda Trumpa voči Rusku, ale nemôžu ho prinútiť, aby ju zmenil,“ dodal.
Riziko pre Muska, Witkoffa či Hegsetha?
Víťazstvo demokratov by síce nemuselo zmeniť Trumpovu zahraničnú politiku, mohlo by však posilniť podporu Ukrajiny v Kongrese. Demokrati by získali väčší vplyv na schvaľovanie pomoci Kyjevu aj kontrolu prezidentskej administratívy. Podľa experta Daniela Hamiltona by mohli vyšetrovať Elona Muska, ministra obrany Petea Hegsetha či Trumpových vyjednávačov Steva Witkoffa a Jareda Kushnera.
Musk je podozrivý z dočasného obmedzenia služieb Starlink na Ukrajine, Hegseth údajne zdržiava dodávky rakiet pre systémy Patriot a americkí mieroví vyjednávači čelia kritike za presadzovanie mierových dohôd, ktoré boli v niektorých prípadoch výhodné pre Moskvu.
Ak by demokrati získali väčšinu v Snemovni reprezentantov, mohli by začať aj proces ústavnej žaloby proti Trumpovi. Na jeho odvolanie by však potrebovali dvojtretinovú väčšinu v Senáte.
Demokrati zároveň plánujú posilniť kontrolu prezidentovej politiky voči Ukrajine. Podľa kongresmana Mikea Levina by preverovali zákulisné dohody s Kremľom aj prípadné obmedzenia spravodajskej podpory a služieb Starlink na Ukrajine.
„Využijeme všetky dostupné legislatívne a kontrolné nástroje, aby sme túto administratívu prinútili niesť zodpovednosť a zabezpečili, že Ukrajina dostane bezpečnostnú pomoc, ktorú potrebuje na svoju obranu,“ povedal Levin.
Spoluprácu prisľúbil aj demokratický kongresman a najvyššie postavený demokrat vo Výbore Snemovne reprezentantov pre zahraničné veci Gregory Meeks. Ten chce v spolupráci s republikánmi presadiť zákony, ktoré by Trumpovu administratívu prinútili poskytovať Ukrajine vojenskú, ekonomickú a spravodajskú podporu. Zároveň plánuje upraviť Grahamov zákon tak, aby prezident nemohol jednostranne povoľovať dovoz ruských energetických surovín do USA.
Meeks vo vyjadrení pre Kyiv Independent zároveň prisľúbil úpravu Grahamovho zákona, a to „vrátane odobratia možnosti prezidentovi Trumpovi jednostranne povoľovať dovoz ruských energetických surovín a podkopávať záujmy národnej bezpečnosti USA“.
Ukrajina nebude hlavnou prioritou
Ukrajina však zrejme nebude hlavnou prioritou demokratov ani po prípadnom víťazstve. Ich pozornosť sa sústredí najmä na rast životných nákladov, infláciu a dôsledky vojny s Iránom. Trump by si navyše aj pri odpore Kongresu zachoval značný vplyv na zahraničnú politiku.
Podľa Hamiltona by prezident mohol ešte intenzívnejšie presadzovať spoluprácu s Ruskom a Čínou, a to aj na úkor Ukrajiny a Európy. Lindsay zároveň upozorňuje, že Trump, ktorý sa už nemôže uchádzať o ďalší mandát, nemá veľkú motiváciu prispôsobovať svoje rozhodnutia verejnej mienke.
Čo hovoria pred voľbami prieskumy? Pozrite si reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"