Miliardy kilometrov od Zeme. Voyager 1 dosiahol vzdialenosť jedného svetelného dňa, NASA to potvrdila
Americká vesmírna sonda Voyager 1 vyslala signál, ktorý potvrdzuje, že v stredu dosiahla vzdialenosť jedného svetelného dňa od Zeme. Oznámil to vo štvrtok americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) s tým, že riadiace stredisko prijalo signál presne 24 hodín po jeho odvysielaní.
Médiá o dosiahnutí hranice jedného svetelného dňa informovali už v stredu, NASA však s oficiálnym potvrdením musel počkať na dnešok, keď signál od sondy dostal. Voyager 1, vypustený do kozmu v roku 1977, je najvzdialenejším človekom vyrobeným objektom vo vesmíre.
„Vesmírny aparát míľnika dosiahol 18. novembra o 02:16 pacifického času (11:16 SEČ),“ oznámila vo štvrtok Laboratórium prúdového pohonu (JPL) NASA. Svetelný deň predstavuje vzdialenosť, ktorú svetlo urazí za 24 hodín. NASA poznamenala, že predstavuje asi 25,9 miliardy kilometrov.
„Prekonať svetelný deň je pre kozmickú sondu jedinečný výkon, ale Voyager 1 je viac ako len vzdialený pútnik. Misia Voyageru je pozoruhodná už len tým, ako svojou veľkou cestou okolo vonkajších planét prispela k rozvoju planetológie,“ vyhlásil Joe Westlake, ktorý je vo washingtonskej centrále NASA šéfom oddelenia heliofyziky.
Ľudstvo dosiahlo vesmírny rekord. Legendárna sonda Voyager 1 je už jeden svetelný deň od Zeme
V minulosti už preletel okolo Jupitera a Saturna
Voyager 1 je najvzdialenejší objekt vyrobený človekom a pohybuje sa rýchlosťou takmer 61-tisíc kilometrov za hodinu. V roku 2012 prekročil vonkajšiu hranicu heliosféry – akejsi ochrannej bubliny častíc a magnetických polí vytváranej Slnkom – a vstúpil do medzihviezdneho priestoru. Jeho dvojča, sonda Voyager 2, bolo rovnako vypustené v roku 1977 a do medzihviezdneho priestoru vstúpilo v roku 2018.
Nedávne úsporné opatrenia by mohli obom sondám Voyager zabezpečiť dostatok energie na udržanie spojenia so Zemou na ďalšie tri až štyri roky, napísal Reuters s odvolaním sa na zástupcu JPL, hlavného výskumného a vývojového centra NASA pre stavbu a riadenie bezpilotných kozmických sond.
Voyager 1 v skoršej fáze svojej misie preletel okolo Jupitera a Saturna, dvoch najväčších planét slnečnej sústavy, a naďalej zhromažďuje vedecké dáta. Jeho prístroje napríklad zachytili slabé, monotónne hučanie, ktoré je spôsobené neustálymi vibráciami malého množstva plynu prítomného v medzihviezdnom prostredí.