streda 18. 11.
Eugen
Live

Ľudstvo dosiahlo vesmírny rekord. Legendárna sonda Voyager 1 je už jeden svetelný deň od Zeme

· Aktualizované:
Sleduj na Google
Komentáre k článku
Zdielajte článok

Vesmírna sonda Voyager 1 amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) sa v utorok o 11.16 h SEČ podľa predbežných výpočtov dostala na vzdialenosť jedného svetelného dňa od planéty Zem. Ide o najväčšiu vzdialenosť človekom vytvoreného objektu od Zeme.

Ukázali, čo poslal Voyager pri prechode do medzihviezdneho priestoru
Foto: SITA/AP

Zástupcovia NASA v Kalifornii budú musieť podľa agentúry Reuters zhruba deň počkať na signál, ktorým sonda potvrdí, že túto vzdialenosť po bezmála päťdesiatich rokoch dosiahla.

„Dosiahnutie vzdialenosti jedného svetelného dňa je ohromujúci úspech a niečo, o čom som si nikdy nemyslela, že sa toho dočkám,“ uviedla manažérka projektu Voyager Suzanne Doddová.

Robotická sonda, vypustená v roku 1977, sa podľa výpočtov NASA dostala v utorok o 05.16 h východoamerického času (11.16 h SEČ) do vzdialenosti jedného svetelného dňa od Zeme. Ide o vzdialenosť, ktorú svetlo prekoná za 24 hodín, teda zhruba 26 miliárd kilometrov.

Takmer 50 rokov vo vesmíre

Voyager 1, najvzdialenejší človekom vyrobený objekt, letí rýchlosťou takmer 61-tisíc kilometrov za hodinu. V roku 2012 prekročil vonkajšiu hranicu heliosféry – ochrannej bubliny častíc a magnetických polí vytvárenej Slnkom – a vstúpil do medzihviezdneho priestoru. Jeho dvojča, sonda Voyager 2, bolo rovnako vypustené v roku 1977 a do medzihviezdneho priestoru vstúpilo v roku 2018.

Nedávne úsporné opatrenia by mohli obom sondám Voyager zabezpečiť dostatok energie na udržanie spojenia so Zemou počas ďalších troch až štyroch rokov, píše Reuters s odvolaním sa na zástupcu Jet Propulsion Laboratory (JPL), hlavného výskumného a vývojového centra NASA pre stavbu a riadenie bezpilotných kozmických sond.

„Cieľom misie je ale robiť vedu a energie je dosť na to, aby súčasná sada prístrojov zostala v prevádzke aj počas budúceho roka, keď oslávime 50. výročie štartu. Čo bude ďalej, sa dá len ťažko predvídať. Ide samozrejme o takmer päťdesiat rokov staré kozmické sondy a vždy sa môže stať niečo, čo tím nemôže vopred očakávať,“ uviedol zástupca JPL.

Sonda zachytila tajomné hučanie

Voyager 1 v skoršej fáze svojej misie preletel okolo Jupitera a Saturna, dvoch najväčších planét slnečnej sústavy, a naďalej zhromažďuje vedecké dáta. Jeho prístroje napríklad zachytili slabé, monotónne hučanie, ktoré je spôsobené neustálymi vibráciami malého množstva plynu prítomného v medzihviezdnom prostredí.

„Voyager neustále zasiela merania magnetických polí, kozmického žiarenia a plazmových vĺn, ktoré na Zemi zachytávame vždy, keď sieť Deep Space Network namieri svoju anténu na sondu,“ podotkla Doddová. Deep Space Network je medzinárodná sústava obrích antén NASA, ktorá zabezpečuje komunikáciu a podporu pre misie medzihviezdnych kozmických sond.

„Po prekročení heliopauzy sa smer magnetického poľa neotočil smerom do medzihviezdneho priestoru, ako sa očakávalo, ale zachoval si smer, ktorý mal v čase, keď oba Voyagery heliopauzu prekročili – teda smer určený naším Slnkom. Sledujeme, kedy k tejto rotácii prípadne dôjde,“ doplnila Doddová. Heliopauza je vonkajšia hranica heliosféry, teda pomyselná stena, kde prúd slnečného vetra definitívne narazí na tlak medzihviezdneho priestoru a zastaví sa.

„Stále tiež pozorujeme vplyvy nášho Slnka, vrátane silných slnečných búrok, ako sú výrony koronálnej hmoty, ktoré vytvárajú rázové vlny a tlakové fronty dosahujúce až k Voyageru 1 aj ďalej,“ pripomenula manažérka projektu. „Kde sa končí vplyv Slnka a začína sa nedotknutý medzihviezdny priestor? Možno Voyager vydrží v prevádzke dostatočne dlho na to, aby nám na túto otázku odpovedal,“ uzavrela.

Pozrite si reportáž o štarte vesmírneho teleskopu:

Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"