Chmelár: Európa je na pokraji povstania. Politické elity zle čítajú protesty, podobný scenár sme tu už raz mali
Európa podľa Eduarda Chmelára čelí rastúcej sociálnej nespokojnosti, strate geopolitickej orientácie a nebezpečnej závislosti od Spojených štátov. Kritizoval tiež fungovanie V4, postup európskych lídrov aj premiéra Roberta Fica, ktorému vyčítal nedostatok konkrétnych mierových iniciatív.
Stretnutie prezidentov Vyšehradskej štvorky v Trenčíne považuje Chmelár za významnú diplomatickú udalosť. Pripomenul historické súvislosti mesta s regionálnou spoluprácou, ktoré siahajú až do roku 1335. Vtedy sa na Trenčianskom hrade stretli český kráľ Ján Luxemburský, uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou a predstavitelia poľského kráľa Kazimíra III. Podľa analytika išlo o predohru neskorších rokovaní vo Vyšehrade.
„Objektívne treba povedať, že pre Trenčín to bola veľká sláva. Možno najväčšia od roku 1335,“ vyhlásil Chmelár.
Osobitne ocenil diplomatický postup prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý podľa jeho slov dokázal predísť možnému škandálu súvisiacemu s účasťou predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.
Chmelár tvrdil, že šéfka eurokomisie pôvodne nechcela na samit prísť pre účasť poľského prezidenta Karola Nawrockého. Napokon sa na stretnutí zúčastnila, podľa analytika sa však odmietla postaviť vedľa neho na záverečnej tlačovej konferencii.
Takýto postup spájal s politickou blízkosťou von der Leyenovej k poľskému premiérovi Donaldovi Tuskovi. Jej správanie označil za škandalózne.
Napriek pozitívnemu diplomatickému hodnoteniu však analytik upozornil, že samit nepriniesol zásadné rozhodnutia. Historické rokovania zo 14. storočia podľa neho viedli ku konkrétnym dohodám o územných nárokoch a mierových vzťahoch, zatiaľ čo súčasné stretnutie zostalo prevažne v symbolickej rovine.
Slovenská diplomacia mala úspešný týždeň, tvrdí Chmelár
Za pozitívum označil Chmelár nielen samit V4, ale aj rokovania slovenskej vlády vo Ľvove. Návštevu premiéra Roberta Fica (Smer-SD) na Ukrajine však spojil s kritikou nedostatočne dôrazného postoja Slovenska k historickým otázkam.
Ostro kritizoval pripomínanie ukrajinského nacionalistu Romana Šuchevyča vo Ľvove a jeho historickú úlohu. Podľa Chmelára by slovenská diplomacia mala na takéto udalosti reagovať podobne dôrazne ako Poľsko.
Podľa analytika Slovensko podobné postoje často prezentuje iba na domácej politickej scéne, namiesto toho, aby ich otvorene komunikovalo zahraničným partnerom. Napriek tomu považuje uplynulé diplomatické aktivity za dôkaz, že Slovensko nie je medzinárodne izolované.
„To len opäť dokazuje, že tie opozičné táraniny o izolácii už vôbec nie sú na mieste,“ skonštatoval.
Je Európa na pokraji povstania?
Chmelár s v Téme dňa výrazne venoval sociálnym protestom, ktoré zasiahli viaceré európske krajiny. Ich príčiny vidí predovšetkým v rastúcich životných nákladoch, nedostupnosti bývania, oslabovaní verejných služieb a prehlbovaní sociálnych rozdielov.
„Európa je dnes naozaj na pokraji povstania. A politické elity úplne zle čítajú to, čo sa deje aj u nás na Slovensku,“ vyhlásil.
Odmietol interpretáciu, podľa ktorej je hlavnou príčinou nespokojnosti migrácia. V tejto súvislosti kritizoval aj vyjadrenia bývalého českého prezidenta Václava Klausa, ktoré podľa neho používajú rétoriku krajnej pravice.
„Migrácia je len jedným z dôsledkov tých vecí. Ale protesty majú v prvom rade silný sociálny kontext,“ zdôraznil.
Chmelár tvrdí, že nespokojnosť rastie najmä preto, že európske vlády nedokážu zabezpečiť dostatok financií na riešenie základných problémov obyvateľstva. Ako príklady uviedol školstvo vo Francúzsku či zdravotníctvo v ďalších krajinách.
Odmietol tiež zjednodušujúce spájanie pouličných nepokojov s migrantmi. Poukázal na to, že mnohí účastníci protestov vo Francúzsku pochádzajú z druhej, tretej či štvrtej generácie obyvateľov prisťahovaleckého pôvodu a sú francúzskymi občanmi.
Podľa neho ide často o sociálne marginalizované skupiny, ktoré stratili perspektívu na zlepšenie životných podmienok. Násilné incidenty pritom označil za prejavy okrajových skupín, nie za charakteristiku protestného hnutia ako celku.
Chmelár vidí v súčasných protestoch návrat sociálnych a ekonomických tém, ktoré podľa neho tradičné politické strany dlhodobo odsúvali do úzadia. Pripomenul, že napriek tvrdeniam o prekonaní pravicovo-ľavicového delenia sa pri otázkach bývania, sociálnych rozdielov či verejných služieb tento konflikt opakovane vracia.
Za osobitne znepokojujúcu považuje radikalizáciu mladých ľudí. Ich motiváciu porovnal s generáciou, ktorá protestovala v roku 1989.
„Hlavnou motiváciou týchto mladých ľudí je rozčarovanie,“ povedal. Zatiaľ čo mladí ľudia na konci komunistického režimu podľa neho vychádzali do ulíc s nádejou na lepšiu budúcnosť, súčasnú generáciu poháňa sklamanie z výsledkov spoločenských a ekonomických reforiem.
Kritizoval aj podobu verejnej diskusie, ktorá sa podľa neho namiesto hľadania riešení sústreďuje na určovanie vinníkov. Na Slovensku sa to prejavuje najmä spormi o korupciu, privatizáciu a zodpovednosť za výsledky transformácie.
Chmelár sa domnieva, že neoliberálny ekonomický model stratil legitimitu najneskôr po finančnej kríze v roku 2008, no spoločnosť zatiaľ nedokázala vytvoriť jeho životaschopnú alternatívu.
Súčasnosť preto označuje za prechodné obdobie nielen v medzinárodnej politike, ale aj v sociálno-ekonomickom usporiadaní.
Návrat radikálnych riešení
Problémom protestných hnutí je podľa Chmelára aj absencia osobností schopných formulovať politický program a konkrétne riešenia. Pripomenul francúzske protesty z roku 1968, keď podľa neho dokázali intelektuáli ako Jean-Paul Sartre artikulovať požiadavky protestujúcich.
Dnešné protesty však podľa analytika nemajú porovnateľné osobnosti ani ucelenú víziu. „Dnes je to len chaotická vzbura,“ vyhlásil.
Varoval, že neschopnosť demokratických elít reagovať na sociálnu nespokojnosť môže vytvoriť priestor pre extrémistické hnutia. Ako historickú paralelu uviedol 30. roky minulého storočia, keď frustráciu sociálne oslabených vrstiev dokázali využiť fašistické hnutia.
Pri otázke možných riešení sociálnej krízy Chmelár zdôraznil, že politické elity by sa mali vrátiť k domácim problémom. Vyslovil pritom názor, že pokračovanie vojnového napätia môže politickým predstaviteľom vyhovovať, pretože odvádza pozornosť od ich neschopnosti riešiť sociálne a ekonomické otázky.
Chmelárovi prekáža, že premiér kritizuje nedostatok európskych mierových návrhov, no podľa analytika sám nepredkladá vlastné iniciatívy.
„A on hovorí, že som nevidel žiaden mierový návrh. Ale nikto sa ho nepýta, prečo si ho nepredložil ty. Veď on má rovnaké práva ako všetci ostatní,“ pokračoval.
Zdôraznil, že aj malý členský štát Európskej únie môže predložiť návrh na diplomatické riešenie konfliktu. Hoci nemusí získať podporu väčšiny, podľa Chmelára by vytvoril základ pre ďalšie rokovania.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu nižšie:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"