Niektorí premiéri sa mi vyhrážali znížením eurofondov, tvrdí Fico. Klaus: EÚ nechce mierový plán
Premiér Robert Fico tvrdí, že mu európski lídri hrozili krátením eurofondov pre pôžičku Ukrajine. V relácii Téma dňa spolu s bývalým českým prezidentom Václavom Klausom kritizovali smerovanie EÚ, jej prístup k vojne aj energetickú politiku. Zároveň obaja ocenili česko-slovenské vzťahy.
Predseda vlády Robert Fico a bývalý český prezident Václav Klaus exluzívne pre ta3 diskutovali v historickej budove Národnej rady SR o vzťahoch medzi Slovenskom a Českou republikou, budúcnosti európskej integrácie aj vojne na Ukrajine. Výraznú časť rozhovoru venovali kritike súčasného fungovania Európskej únie a jej prístupu k vojenskému konfliktu.
Česko-slovenské vzťahy stoja na ľuďoch
V úvodnej časti diskusie sa Fico a Klaus venovali vzťahom medzi Slovenskom a Českou republikou.
Klaus ich označil za „principiálne dobré“, pričom zdôraznil, že ich základom sú predovšetkým vzájomné vzťahy obyvateľov oboch krajín. Pripustil, že medzi politickými reprezentáciami sa občas objavujú nezhody, tie však podľa neho nemajú zásadný vplyv na vzájomné väzby.
Fico ocenil zlepšenie komunikácie medzi oboma vládami a avizoval spoločné rokovanie slovenského a českého kabinetu v Bratislave. Podľa jeho slov majú krajiny viacero spoločných záujmov vrátane cien energií a postojov k vojne na Ukrajine.
Premiér zároveň vyzdvihol pokojné rozdelenie Československa a poďakoval Klausovi aj vtedajšej slovenskej politickej reprezentácii za spôsob, akým vznikli dva samostatné štáty.
„Naše vzťahy sú také pôžičky vzájomnej dôvery. Raz potrebujeme my niečo, raz potrebuje Česká republika.Tie medziľudské vzťahy sú neuveriteľné. Ja si myslím, že je úplne jedno, kto je v slovenskej vláde alebo v českej vláde. Tí ľudia nedovolia, aby sa tieto unikátne vzťahy niekedy narušili,“ vyhlásil Fico.
Klaus však pripomenul, že v Česku sa vznik spoločného štátu v roku 1918 pripomína výraznejšie než na Slovensku. Fico mu dal za pravdu a vysvetlil, že slovenská spoločnosť kladie väčší dôraz na 1. január 1993, keď vznikla samostatná Slovenská republika.
Premiér kritizuje priority Európskej únie
Fico zdôraznil, že napriek výhradám k fungovaniu európskych inštitúcií zostáva zástancom európskej integrácie. Podľa jeho názoru však Únia nedokáže dostatočne reagovať na najnaliehavejšie problémy, predovšetkým vysoké ceny energií a palív, migráciu a hospodársky rast. Zároveň kritizoval, že európske diskusie sa podľa neho sústreďujú najmä na vojenskú pomoc Ukrajine.
„Hlásim sa k európskej integrácii. Považujem tento projekt za zaujímavý a dobrý a nikdy som nič proti tejto myšlienke neurobil. Ale veľmi jasne hovorím, že dnes nám Európska únia neposkytuje odpovede na najzávažnejšie otázky, ktoré pred nami stoja. Nie sme schopní v Európskej únii ponúknuť odpovede, čo s vysokými cenami elektrickej energie, čo s pohonnými hmotami, ako reagovať na migráciu, čo robiť s hospodárským rastom. Jedine, čo vieme, je, že podporujeme vojnu. A to nie je správne,“ uviedol premiér.
Fico hovorí o vyhrážkach eurofondmi
Jednou z hlavných tém bola pripravovaná pôžička pre Ukrajinu vo výške 70 miliárd eur. Fico zopakoval, že Slovensko sa na jej financovaní nechce podieľať, pretože ďalšiu vojenskú podporu považuje za predlžovanie konfliktu.
„Za vládu SR budem vyvíjať maximálne úsilie, aby Európa mala vlastný mierový plán, nie vojnový plán, pretože momentálne má Európa len vojnový plán,“ vyjadril sa k riešeniu konfliktu na Ukrajine.
Premiér zároveň opísal atmosféru na rokovaniach Európskej rady. Tvrdí, že niektorí jeho európski kolegovia spájali podporu pôžičky s budúcim čerpaním európskych fondov.
„Nebudem konkrétny, ale boli premiéri, ktorí mi povedali, že ak nebudem súhlasiť s touto 70-miliardovou pôžičkou, urobia všetko pre to, aby sa nám znížili európske fondy, pokiaľ ide o kohéziu, teda zmenšovanie regionálnych rozdielov. To je cesta do pekla,“ vyhlásil Fico.
Mená politikov, ktorí mu mali takýmto spôsobom pohroziť, neuviedol.
Podľa premiéra by bolo neprijateľné, keby sa rozdielne postoje členských štátov k financovaniu Ukrajiny premietli do rokovaní o európskom rozpočte. Zdôraznil, že v otázkach vyžadujúcich jednomyseľnosť je nevyhnutné rešpektovať názory všetkých 27 členských krajín.
Fico tiež očakáva komplikované rokovania o budúcom viacročnom rozpočte EÚ. Poukázal na rozdielne záujmy väčších štátov, ktoré do spoločného rozpočtu prispievajú viac, a menších krajín, ktoré presadzujú pokračovanie kohéznej a poľnohospodárskej politiky.
Klaus: Mierový plán nechce EÚ vedome
Kriticky sa k európskemu prístupu k vojne na Ukrajine vyjadril aj Václav Klaus. Podľa bývalého českého prezidenta nie je absencia spoločného mierového plánu dôsledkom neschopnosti európskych politikov, ale ich zámerného rozhodnutia.
„Ten plán neabsentuje, pán premiér. Oni ho vedome nechcú,“ povedal Klaus.
Tvrdí, že viacerí európski predstavitelia využívajú zahraničnopolitické témy na udržanie svojich vnútropolitických pozícií. Osobitne kritizoval nemeckého kancelára Friedricha Merza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Klaus zároveň upozornil, že podľa jeho názoru sa v európskej diskusii neprijateľne pristupuje k politikom, ktorí zdôrazňujú potrebu rokovaní s Ruskom.
„Každý, kto povie slovo mier, tak je takmer kolaborant s Kremľom. To je niečo úplne neprijateľné. A ja myslím, že už nastal čas, kedy by sa o tom malo aj v západnej Európe, nielen našej strednej, hovoriť trochu hlasnejšie,“ povedal.
Fico súhlasil, že rokovania považuje za jedinú cestu k ukončeniu vojny. Pripomenul svoje kontakty s ruským prezidentom Vladimirom Putinom aj ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a vyhlásil, že v komunikácii s oboma stranami chce pokračovať.
Premiér zároveň zopakoval svoje tvrdenie, že v úvodných mesiacoch vojny existovala možnosť mierovej dohody v Istanbule, ktorej uzavretie podľa neho ovplyvnili západní politici vrátane bývalého britského premiéra Borisa Johnsona.
Klaus sa kriticky vyjadril aj k označovaniu finančnej pomoci Ukrajine za pôžičku. Podľa neho ide v skutočnosti o peniaze, ktoré sa už nevrátia.
Európskej únii podľa Fica chýbajú lídri
Obaja politici sa zhodli aj v kritike súčasného politického vedenia Európskej únie. Klaus pripomenul svoje skúsenosti z európskych rokovaní, na ktorých mali podľa neho rozhodujúce slovo predovšetkým predstavitelia Nemecka a Francúzska.
Opísal situácie, keď sa vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy dohodli na spoločnom stanovisku, ktoré následne predstavili ostatným členským krajinám.
Fico potvrdil, že podobné situácie zažíval aj on. Napriek výhradám k takémuto spôsobu rozhodovania však tvrdí, že v minulosti aspoň existovalo politické vedenie, ktoré dokázalo presadzovať konkrétne návrhy.
„Niekto sa aspoň snažil určovať v Európskej únii, ako to má vyzerať. Dnes to líderstvo neexistuje,“ vyhlásil.
Podľa premiéra sú predstavitelia veľkých európskych štátov príliš zamestnaní domácimi problémami a nedokážu ponúknuť spoločnú predstavu o ďalšom smerovaní Únie. Kritizoval tiež rastúci vplyv úradníkov a byrokratov.
Výhrady smeroval aj k vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci Kaji Kallasovej. Podľa Fica by európsku diplomaciu mala reprezentovať politicky výraznejšia osobnosť, ktorá by dokázala presadzovať spoločné stanoviská aj pri ďalších medzinárodných konfliktoch.
Spor o ceny energií
Ďalšou témou diskusie bola energetická politika. Fico označil vysoké ceny elektriny za jeden z najvážnejších problémov európskeho priemyslu a kritizoval prístup Európskej komisie.
Podľa neho nie je možné presadzovať rozsiahlejšie využívanie elektrickej energie bez toho, aby sa zároveň riešila jej cenová dostupnosť.
Klaus sa pripojil ku kritike klimatickej politiky EÚ a Európskej zelenej dohody, známej ako Green Deal. Namietal najmä proti presadzovaniu elektrifikácie bez dostatočného dôrazu na spôsob výroby elektriny.
Bývalý český prezident naopak ocenil slovenský prístup k jadrovej energetike a podporil výstavbu ďalších jadrových blokov.
Fico v tejto súvislosti pripomenul aj problémy priemyselných podnikov na Slovensku. Za dôležité považuje hľadanie domácich riešení v situáciách, keď podľa neho neprichádza dostatočná pomoc z európskej úrovne.
Fico chce udržať stabilitu až do volieb
Premiér sa počas diskusie krátko vyjadril aj k vnútropolitickej situácii na Slovensku. Aktuálne dianie v parlamente označil za „detské hry“, ktorým podľa vlastných slov nepripisuje zásadný význam.
Zdôraznil, že vláda má schválený štátny rozpočet a jej prioritou je zachovať politickú stabilitu až do parlamentných volieb v septembri 2027.
„Máme rozpočet. Máme silný politický nástroj. A ja budem musieť prejaviť veľkú mieru politickej trpezlivosti, aby sme vydržali politicky stabilní až do volieb v septembri 2027, pretože krajina musí byť vnútorne silná, aby dokázala odpovedať na tie výzvy, ktoré prichádzajú z Európy a z celého sveta,“ vyhlásil Fico.
Obavy z ďalšej eskalácie vojny
V závere diskusie sa obaja politici vrátili k bezpečnostnej situácii v Európe.
Klaus prirovnal súčasné napätie k obdobiu pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Vyjadril obavy, že aj zdanlivo obmedzený incident by mohol viesť k rozsiahlejšiemu konfliktu.
Fico v tejto súvislosti varoval pred možnosťou, že by dron zasiahol obytnú budovu na území niektorého členského štátu NATO a spôsobil obete na životoch.
Podľa premiéra by podobný incident mohol vyvolať nebezpečnú reťazovú reakciu.
„Je mi ľúto, že sa s vojnou tak ľahko narába, ako keby to bola nejaká počítačová hra. Ale vojna nie je počítačová hra. To je obrovská tragédia,“ zhodnotil Fico.
Klaus následne upozornil na rastúcu úlohu vojenských predstaviteľov vo verejnej diskusii. Podľa neho musia o politickom smerovaní rozhodovať volení politici, nie armádni generáli.
Obaja sa na záver zhodli, že európske krajiny by sa mali viac sústrediť na diplomatické rokovania a predchádzanie ďalšej eskalácii konfliktu.
Pozrite si celú diskusiu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"