štvrtok 19. 11.
Alžbeta
Live

Rusko zmrazilo stovky veľkých stavieb za miliardy eur. Peniaze chýbajú aj na nemocnice a cesty

Sleduj na Google
Komentáre k článku
Zdielajte článok

V Rusku sa od rozpútania vojny proti Ukrajine nedarí dokončiť viac ako 290 stavebných projektov celoštátneho významu za 9,5 bilióna rubľov (približne 105,1 miliardy eur).

červené námestie Rusko Moskva
Foto: Profimedia

Ďalších 380 projektov ani nezačalo, napísal vo štvrtok (19. 11.) server The Moscow Times s odvolaním sa na vlastnú analýzu registrov federálnych úradov.

Nedostatok financií brzdí strategické stavby

Ide o nové cesty, mosty, detské nemocnice, onkologické kliniky, čističky odpadových vôd, vedecké laboratóriá a priemyselné závody. Vo väčšine prípadov úrady ako dôvod meškania uvádzajú nedostatok financií, menej často potom nedostatok potrebného vybavenia.

„Oficiálne priznať zmrazenie projektu znamená priznať zlyhanie. Ale za zlyhanie sa trestá, a tak nikto nehovorí o zakonzervovaní stavby, ale len o prenesení termínu. Je to podobne geniálny novotvar z vojnových čias ako záporný rast,“ poznamenal ekonóm Igor Lipsic.

Nemenovaný ruský senátor, oboznámený so situáciou, tvrdí, že zastavovanie stavebných projektov sprevádzalo každú významnú krízu v Rusku, či už pred rozpadom Sovietskeho zväzu, alebo po ňom. Ide podľa neho o dôležitý ukazovateľ vážnych ekonomických ťažkostí.

„Optimalizácia kapitálovej výstavby je bežnou praxou. Uplatňovala sa pri štátnom bankrote v roku 1998, za globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009 aj na začiatku pandémie. Dnes čelíme problémom rovnakého rozsahu. Úrady majú pre takéto situácie pripravený osvedčený postup,“ tvrdí.

Najdrahšie projekty uviazli na roky

Najdrahší odkladaný projekt je plynárenský závod v meste Usť-Luga za 3,5 bilióna rubľov (približne 38,8 miliardy eur). Nasleduje stavba železnice v Jamalskoneneckom autonómnom okruhu za 850 miliárd rubľov (približne 9,43 miliardy eur). Odložené bolo aj dokončenie rozšírenia Kurskej jadrovej elektrárne. Problémy sú aj s atómovým ľadoborcom Rossija, ktorý mal byť spustený na vodu v roku 2027, no už predvlani vicepremiér Denis Manturov hovoril o roku 2030. Päticu najdrahších vlečúcich sa stavieb uzatvára cestný most cez rieku Lenu za 174,8 miliardy rubľov (približne 1,94 miliardy eur). Zatiaľ čo most na Kryme bol postavený za dva roky, most v Jakutsku úrady sľubujú už od roku 2006, ale dokončenie bolo už osemkrát odložené.

Najčastejšie k ľadu putujú dopravné projekty, celkovo ide o 128 stavieb za viac ako 3,4 bilióna rubľov. Začiatok prevádzky podzemnej električky v Krasnojarsku bol z vlaňajška presunutý na rok 2029. Náklady stúpli z 89 na takmer 123 miliárd rubľov (z približne 987 miliónov eur na približne 1,36 miliardy eur).

Výstavba metra v Petrohrade „sa už dávno stala predmetom anekdot“, tvrdí jeden z poslancov mestského snemu. Pripustil, že problém môže spočívať aj v tom, že nová stanica má vzniknúť blízko prístavu, na ktorý opakovane útočia ukrajinské drony.

Miliónové škrty zasiahli liečbu rakoviny

Na druhom mieste na rebríčku odsúvania figurujú zdravotnícke zariadenia: od začiatku vojny úrady odložili otvorenie 43 nemocníc v celkovej hodnote 438,5 miliardy rubľov (približne 4,86 miliardy eur), a to vrátane onkologických liečební.

Onkologickí pacienti v Stavropoľskom kraji sa sťažujú, že na vyšetrenie musia čakať šesť týždňov. Obyvateľka Svetlogorsku povedala miestnemu serveru, že jej otec, ktorý trpel rakovinou, zomrel skôr, ako sa vôbec dostal k lekárovi. Iná žena, obyvateľka Buďonnovsku, sa dočkala liekov proti bolesti až v deň, keď zomrela.

Od vypuknutia vojny sú v Rusku výdavky na zdravotníctvo osekávané. Napríklad štátne financovanie liečby onkologických ochorení kleslo o 70 percent.

Na treťom mieste v počte nedokončených stavebných projektov sa nachádza jedenásť zariadení verejnej infraštruktúry. Patrí medzi ne napríklad „druhá etapa vodovodného potrubia zo Severokrymského kanála do Feodosija a Kerča“, ktorá mala vyriešiť nedostatok vody na východe Krymu, sužujúce viac ako 400 000 ľudí. Hoci pôvodné plány počítali s dokončením prác do roku 2020, uvedenie systému do prevádzky je teraz oneskorené minimálne o deväť rokov.

Ekonómovia varujú pred sovietskym scenárom

Od začiatku vojny sa v registri kapitálovej výstavby a v rezortných programoch objavilo celkovo 1 238 projektov. Z nich bolo 294 odložených, u 382 je nepravdepodobné, že niekedy začnú, 402 bolo dokončených a 160 pokračuje podľa plánu.

Súhrnná hodnota projektov, ktoré boli odložené alebo zrušené, presahuje 10,5 bilióna rubľov (približne 116,44 miliardy eur), čo je suma, ktorá by stačila na pokrytie ročných výdavkov na dôchodky. Alebo na šesť mesiacov valcovania.

Ekonómovia prirovnávajú túto situáciu k neskorej fáze Sovietskeho zväzu, keď podľa štatistík nebola v rokoch 1986 až 1988 včas dokončená zhruba tretina projektov zásadného národohospodárskeho významu - a v roku 1989 každý druhý projekt.

„Rusko opäť kráča v stopách Sovietskeho zväzu,“ tvrdí ekonóm Lipsic a pripomína, že mnoho stavieb skončilo vykopaním základov a potom sa čakalo, či sa nájdu peniaze.

Ekonóm Dmitrij Nekrasov síce vidí isté paralely, ale upozorňuje, že rozsah zastavených stavieb je výrazne menší ako v ére sovietskej perestrojky a že objem stavebných prác v prvých rokoch vojny bol v skutočnosti "nenormálny", pretože len v Moskve bolo otvorených 27 nových staníc metra a 64 kilometrov nových tratí.

Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"