piatok 20. 11.
Félix
Live

Na Kryme sa tvoria rady pri pumpách, most opravia o mesiace. Putin v odvete vylúčil prímerie pre energetiku

· Aktualizované:
Sleduj na Google
Komentáre k článku
Zdielajte článok

Ukrajinské sily v noci na štvrtok (19.11.) zaútočili dronmi na kľúčovú prečerpávaciu stanicu Kalejkino na trase ropovodu Družba a už tretíkrát za tento týždeň udreli na Krymský most. Na strategickom spojení s anektovaným polostrovom stojí automobilová aj železničná doprava. Ruská vláda pripúšťa, že niektoré časti mosta by mohli znova fungovať najskôr o mesiac či dva.

rusko, krym, kerčský most, krymský most
Foto: TASR/AP
Satelitná snímka Kerčského mosta zo 16. novembra 2026 zachytáva dve miesta zásahu po ukrajinskom útoku na most, ktorý spája Rusko s nelegálne anektovaným Krymom. Záber vznikol deň pred druhým hláseným úderom, ktorý spôsobil rozsiahlejšie poškodenie konštrukcie.

Ruský prezident Vladimir Putin po sérii ukrajinských útokov na Krymský most vylúčil takzvané energetické prímerie, teda zastavenie útokov na ukrajinskú energetiku pred začínajúcou zimou. Rusko podľa neho na útoky zareaguje. „Chcem, aby o tom všetci vedeli. Predpokladám, že naše odvetné kroky budú oveľa bolestivejšie. A most samozrejme opravíme,“ vyhlásil vo štvrtok (19.11.) na tlačovej konferencii v Číne podľa britskej stanice BBC.

Ukrajinské sily v noci na štvrtok zaútočili na most už tretíkrát za tento týždeň. Dronmi zasiahli aj kľúčovú prečerpávaciu stanicu Kalejkino na trase ropovodu Družba.

Putin most označil za „výlučne civilný objekt“. Tvrdil, že b nariadil prestať cez neho prepravovať vojenskú techniku a muníciu. Podľa neho sa cez most neprevážala ani ropa a ropné produkty.

Oprava potrvá mesiace

„Niektoré časti môžeme uviesť do prevádzky o mesiac či dva. So zvyškom uvidíme,“ povedal ruskej štátnej agentúre TASS podpredseda ruskej vlády Marat Chusnullin. Harmonogram opráv by mal byť podľa neho známy do týždňa. „Teraz zvažujeme rôzne varianty v závislosti od zvoleného prístupu k obnove,“ dodal. Možnosti opráv podľa BBC obmedzuje riziko ďalších útokov.

Po utorkovom útoku sa na moste zastavila automobilová doprava, vo štvrtok aj vlaková. Ruské ministerstvo dopravy popoludní oznámilo, že sa podarilo obnoviť vlakovú dopravu na jednej z dvoch koľají. „Vlak Tavrija z Moskvy do Kerču vyšiel zo stanice Taman,“ napísalo na Telegrame.

Ruské úrady podľa agentúry TASS uisťujú obyvateľov, že na Kryme je dostatok potravín, pohonných látok a liekov, a preto nie je nutné horúčkovito nakupovať. Od piatku (20.11.) má osobnú dopravu medzi Krymom a Ruskom zabezpečovať bezplatná trajektová doprava. V Sevastopole však podľa agentúry RBC-Ukraine už stoja vodiči v radoch pred čerpacími stanicami. Miestne úrady podľa nej síce dovoľujú natankovať plnú nádrž, do kanistra však len 20 litrov.

Ukrajina: Získaný čas

O najnovšom útoku ako prvý informoval Moskvou dosadený predstaviteľ Krymu Sergej Aksionov ešte v stredu (18.11.) neskoro večer. „Po novom útoku na Krymský most bola doprava dočasne zastavená. Všetky príslušné zložky zasahujú na mieste. Prebieha posudzovanie škôd,“ uviedol na Telegrame. Zranení hlásení nie sú.

Železničnú časť mosta podľa ukrajinského ministerstva dopravy zasiahli ukrajinské strely Neptun. Most podľa neho slúži Rusku na prepravu pohonných látok a munície pre jednotky bojujúce na juhu Ukrajiny. „Pre Ukrajinu to znamená získaný čas a zachránené životy. Čím menej toho dorazí k okupantom, tým menej striel dopadne na našich vojakov,“ uviedlo.

Ukrajinský generálny štáb útok potvrdil aj žartom. „Ukrajinské ozbrojené sily blahoželajú lisabonskému Mostu Vasca da Gamu k titulu najdlhšieho mosta v Európe!“ napísal na Telegrame. Narážal tak na to, že doteraz bol s 19 kilometrami najdlhším mostom v Európe práve ten cez Kerčský prieliv.

Ukrajinská armáda na most prvýkrát udrela v noci na pondelok (16.11.) a následne v noci na utorok (17.11.). Po druhom útoku sa podľa zverejnených záberov zrútila do mora cestná oblúková konštrukcia a niekoľko mostných polí. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok potvrdil útoky na most. Podľa neho išlo o výsledok „bezprecedentnej“ operácie, ktorá trvala niekoľko týždňov a bola odvetou za ruské údery na ukrajinskú infraštruktúru.

Najnovší útok prišiel len niekoľko hodín pred štvrtkovým stretnutím Putina s americkým a čínskym prezidentom Donaldom Trumpom a Si Ťin-pchingom. Témou rozhovorov mala byť okrem iného práve takmer päť rokov trvajúca ruská vojna na Ukrajine. Trump v posledných týždňoch opäť vyzýva na ukončenie konfliktu. Moskva však stále neustúpila z územných požiadaviek, ktoré Kyjev odmieta. Ukrajina sa snaží zlepšiť si vyjednávaciu pozíciu napríklad práve údermi na ruskú infraštruktúru.

Pre Ukrajinu je Krymský most symbolom protiprávnej ruskej anexie polostrova a Kyjev ho považuje za nelegálnu stavbu. Útočí naň opakovane od začiatku invázie. Jeden z najväčších útokov prišiel v októbri 2022, keď mohutný výbuch nákladného auta naloženého výbušninami spôsobil prepad vozovky a rozsiahly požiar železničných cisterien.

V júli 2023 most poškodil ďalší útok pomocou dvoch diaľkovo navádzaných námorných dronov, ku ktorému sa tiež prihlásil Kyjev. Rusko sa snaží útokom predchádzať napríklad posilnenou protivzdušnou obranou v okolí či podmorskými zábranami proti dronom v podobe sietí a bariér z potopených lodí.

Uzol pre ropu z viacerých regiónov

Na prečerpávaciu stanicu Kalejkino v ruskej Tatárskej republike, ktorá je kľúčovým uzlom pre prevádzku ropovodu Družba, zaútočili ukrajinské drony, informovala BBC. Útok neďaleko mesta Aľmetievsk potvrdila aj tlačová služba vedenia Tatárskej republiky. Veľkému požiaru sa podľa nej podarilo zabrániť „vďaka automatickému systému hasenia požiaru a koordinovanej práci bezpečnostných zložiek“. „Šrapnely“ však poškodili niekoľko civilných objektov, tlačová služba podrobnosti neuviedla. Nikto nebol zranený.

O výbuchoch v okolí Aľmetievska informoval aj ukrajinský monitorovací telegramový kanál Supernova+, ktorý zverejnil fotografie a videá údajne nakrútené miestnymi obyvateľmi. Redakcia Astra podľa geografickej lokalizácie záberov zistila, že výbuchy sa odohrali práve v oblasti stanice Kalejkino. Tam sa zmiešava ropa z ropovodov z viacerých ruských regiónov a prečerpáva sa ďalej. Miestne úrady v noci vyhlásili v Tatársku vrátane Aľmetievska letecký poplach.

Ukrajinské drony na Kalejkino zaútočili aj vo februári tohto roka, keď na stanici vznikli požiare na zásobníkoch ropy. Ukrajinská strana vtedy tvrdila, že sa vznietili dve ropné nádrže. Spoločnosť Transnefť bola po útoku nútená výrazne znížiť objem ropy vstupujúcej do svojho ropovodného systému, informovala v tom čase agentúra Reuters.

Nočné hlásenia oboch armád

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na štvrtok nad územím Ruska „zachytilo a zničilo“ 53 ukrajinských dronov. Podľa vyhlásenia na Telegrame išlo najmä o prihraničné regióny susediace s Ukrajinou, ako sú Belgorodská, Brianska, Kurská, Voronežská či Rostovská oblasť. Niektoré drony však Rusko podľa vlastných slov zachytilo aj nad Lipeckou, Riazanskou a Tulskou oblasťou a nad Tatárskom, teda ďaleko od frontovej línie. O prípadných zásahoch ani o počtoch dronov v jednotlivých regiónoch ministerstvo neinformovalo.

Ukrajinská armáda v predbežnej bilancii zverejnenej vo štvrtok o 7:00 miestneho času uviedla, že protivzdušná obrana v noci zostrelila alebo zneškodnila 69 dronov, z toho 48 prúdových. Rusko podľa nej celkovo vypustilo 98 dronov, z toho 61 prúdových, a tiež riadené strely Oniks. Ukrajinské vzdušné sily informovali o zásahoch na 18 miestach.

O samite vo formáte Si-Trump-Putin sme sa rozprávali s historikom a publicistom Jurajom Krížom:

Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"