štvrtok 19. 11.
Alžbeta
Live

AI pripraví Slovákov o desaťtisíce miest, no vytvorí nové. Väčšou hrozbou je starnutie populácie

SITA TASR Eva Rovňaníková Externý spolupracovník
Sleduj na Google
Komentáre k článku
Zdielajte článok

Podľa spoločnosti XTB zanikne na Slovensku do roku 2035 pre umelú inteligenciu približne 78 000 pracovných miest, súčasne však vznikne 53 000 nových pozícií. Výzvou nebude len samotná zmena pracovného trhu, ale aj nedostatok ľudí s potrebnými zručnosťami. Situáciu navyše zhorší starnutie obyvateľstva.

tatravagonka priemyel robotník robotníci práca
Foto: TASR/Michal Svítok

Slovenský trh práce prechádza výraznými zmenami. Kým tradičný priemysel postupne prichádza o tisíce pracovných miest, zamestnanosť v službách, stavebníctve a kvalifikovaných profesiách rastie. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP).

Do tejto transformácie čoraz výraznejšie vstupuje aj umelá inteligencia (AI), ktorá môže v nasledujúcich rokoch zásadne ovplyvniť podobu jednotlivých profesií. Podľa analytikov však nejde o scenár, v ktorom by technológie hromadne pripravili ľudí o prácu. Väčšou výzvou bude nájsť pracovníkov s potrebnými zručnosťami. O to viac, keď na Slovensku do roku 2035 odíde do dôchodku približne 160-tisíc ľudí a v dôsledku demografického vývoja tu môže chýbať až 135-tisíc pracovníkov.

Nedostatok kvalifikovaných ľudí ako problém

Slovensko má v oblasti umelej inteligencie a zavádzania pokročilých digitálnych technológií rezervy. Analytici upozorňujú, že bez dostatočnej pripravenosti môže ekonomika zaostať za krajinami, ktoré dokážu nové technológie využívať efektívnejšie.

Rizikom nie je iba samotná automatizácia pracovných miest, ale predovšetkým neschopnosť pracovníkov reagovať na meniace sa požiadavky zamestnávateľov. Firmy budú čoraz viac potrebovať ľudí, ktorí dokážu pracovať s digitálnymi nástrojmi, analyzovať informácie, riešiť komplexné problémy a prispôsobovať sa technologickým inováciám.

Mení sa pritom aj štruktúra pracovných pozícií. V priemysle postupne klesá zastúpenie operátorov a montérov strojov a zariadení, zatiaľ čo rastie podiel manažérov, špecialistov, technikov a kvalifikovaných remeselníkov.

Ľudia z výroby prechádzajú do služieb

Slovenská ekonomika sa dlhodobo opiera najmä o priemyselnú výrobu, kde za posledných šesť rokov ubudlo viac než 40-tisíc pracovných miest. Najviac stráca spracovateľský priemysel, ale aj poľnohospodárstvo či baníctvo. Naopak, zamestnanosť v stavebníctve a vysokokvalifikovaných službách podľa IFP prekročila predpandemickú úroveň o vyše 5 %.

Napriek tomu sa úbytok pracovných miest v priemysle zatiaľ nepremietol do rovnako výrazného rastu nezamestnanosti. Dôvodom je presun časti pracovníkov do iných odvetví ekonomiky. Takmer každý piaty pracovník, ktorý z odvetvia odišiel, si našiel zamestnanie v inom sektore.

Bývalí zamestnanci priemyselných podnikov nachádzali uplatnenie predovšetkým v obchode, doprave, skladovaní, ubytovaní, administratívnych a podporných službách.

Naďalej však platí, že výroba a export tovarov zostávajú dôležitou súčasťou slovenskej ekonomiky.

Ohrození budú aj mladí

„Obava, že nám AI hromadne vezme prácu, sa v našom odhade nepotvrdzuje. Na každých desať zaniknutých pracovných miest počítame približne so šiestimi novými miestami v nových činnostiach a ďalšími vďaka vyššej produktivite. Slovenský trh práce bude oveľa výraznejšie ovplyvňovať starnutie populácie,“ uviedol analytik XTB Pavel Peterka, pričom spresnil, že AI zasiahne najmä juniorské pozície, účtovníctvo, administratívu či centrá zdieľaných služieb. Chýbať budú pracovníci v zdravotníctve a starostlivosti o seniorov. Na Slovensku pracuje v profesiách vystavených AI 30 % zamestnancov, čo je menej než priemer Európskej únie (32 %), a to najmä z dôvodu vysokého podielu priemyslu.

Pre AI skrátený pracovný čas

Technologický pokrok, automatizácia a rozvoj umelej inteligencie vytvárajú podľa Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR) priestor na to, aby ekonomika dokázala vyprodukovať rovnakú prácu s menším pracovným nasadením ľudí. Skracovanie pracovného času na Slovensku by malo podľa odborníkov prebiehať postupne.

Skúsenosti z pilotných projektov v rôznych krajinách poukazujú na možnosť zachovania alebo zvýšenia produktivity pri zlepšení pracovných podmienok.

Skrátenie pracovného času však nemusí priniesť iba pozitíva. Ak budú musieť zamestnanci zvládnuť rovnaké množstvo práce za kratší čas, môže sa zvýšiť ich pracovné tempo, stres aj tlak zo strany zamestnávateľov. Zmeny by navyše nemuseli byť jednoduché vo všetkých oblastiach. Problémom môže byť najmä ich zavedenie v nemocniciach, školách, sociálnych službách či vo výrobe, kde si vyžadujú dôkladnejšie plánovanie a dodatočné financie.

Odborári preto presadzujú postupné zavádzanie zmien a overovanie toho, čo v praxi skutočne funguje. Skrátenie pracovného času pritom nemusí automaticky znamenať štyri pracovné dni v týždni. Zamestnanci by tak mohli denne pracovať menej hodín, mať viac voľných dní, menej nadčasov či dlhšiu dovolenku.

Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"