Je „dobrá práca“ pre Gen Z už úplne niečo iné než pre našich rodičov?

30.9.2026 14:42

Dobrá firma, stabilná zmluva, postup na vyššiu pozíciu a zostať tam čo najdlhšie. Predstava úspešnej kariéry, s ktorou vyrastali predchádzajúce generácie, začína vyzerať čoraz menej samozrejmo. Gen Z nechce nevyhnutne pracovať menej. Od práce však očakáva niečo iné: peniaze, ktoré umožnia normálne žiť, priestor na život mimo nej, možnosť rozvíjať sa a najmä pocit, že kvôli kariére nemusíš obetovať všetko ostatné.

THE BEST OF BOTH WORLDS (2).jpg
Foto:

Kariérny rebrík už nie je jediný smer nahor

Dlhé roky bol pracovný úspech pomerne ľahko čitateľný. Nastúpiš na juniorskú pozíciu, postupuješ vyššie, dostaneš pod seba ľudí a jedného dňa sa možno dostaneš do manažmentu. Nové dáta však ukazujú, že pre mladých ľudí už vyššia funkcia automaticky neznamená lepšiu kariéru.

Globálny prieskum Deloitte z roku 2026 medzi viac ako 22-tisíc príslušníkmi Gen Z a mileniálmi ukázal, že iba približne štvrtina Gen Z preferuje rýchly kariérny rast sprevádzaný častými povýšeniami. Väčšia skupina chce skôr stabilný a postupný rast a približne pätina by bola ochotná dokonca prejsť na podobnú alebo nižšiu pozíciu, ak by jej to prinieslo skúsenosti, ktoré chce.

Ešte výraznejšie pôsobí iné číslo: dostať sa do vedúcej pozície označilo za svoj hlavný kariérny cieľ iba 6 percent opýtaných Gen Z a mileniálov.

Neznamená to automaticky, že mladí nemajú ambície. Mení sa skôr ich definícia. Namiesto otázky „Akú vysokú funkciu budem mať o desať rokov?“ môže byť dôležitejšie, čo sa za tých desať rokov naučíš, aké možnosti si vytvoríš a či kvôli práci nebudeš permanentne vyčerpaný.

Peniaze nestratili význam. Práve naopak

Pri debate o Gen Z sa často objavuje predstava, že mladí radšej obetujú vysoký plat za príjemné prostredie, zmysluplnú prácu a možnosť pracovať z kaviarne. Realita je oveľa praktickejšia.

Plat zostáva jedným z najdôležitejších faktorov pri výbere zamestnávateľa. Randstad vo svojom Workmonitore 2026 zistil, že mzda je hlavným lákadlom novej práce pre 81 percent pracovníkov. Rozdiel nastáva až potom. Keď už v práci si, pri rozhodovaní, či v nej zostaneš, začína byť work-life balance výrazne dôležitejší.

A ekonomická situácia Gen Z túto pragmatickosť ešte posilňuje. Podľa Deloitte už 55 percent mladých odložilo kvôli financiám niektoré veľké životné rozhodnutie, napríklad ďalšie štúdium, založenie rodiny alebo vlastný biznis. A 69 percent Gen Z tvrdí, že dostupnosť a cena bývania priamo ovplyvňuje, kde a ako môžu pracovať.

Preto môže byť „dobrá práca“ paradoxne menej o prestíži a viac o obyčajnej matematike. Zaplatíš bývanie? Dokážeš si niečo odložiť? Ostane ti po práci energia aj čas žiť?

Ak odpoveď znie nie, pekný názov pracovnej pozície už veľa nezachráni.

Nechceš žiť v práci, ale nechceš v nej ani stagnovať

Flexibilita sa zároveň stala oveľa väčšou témou než len sporom medzi kanceláriou a home office. Ide aj o kontrolu nad vlastným časom, pracovným tempom a tým, koľko priestoru práca zaberá v tvojom živote.

Deloitte ukazuje, že jednou z najväčších prekážok, prečo sa mladí nehrnú do manažmentu, je predstava stresu, vyhorenia, nadmernej zodpovednosti a horšieho work-life balance. Ak povýšenie znamená viac peňazí, ale zároveň permanentnú dostupnosť, desiatky správ večer a prácu cez víkend, automaticky už nemusí vyzerať ako výhra.

To však neznamená, že Gen Z nechce profesionálne rásť. Práve naopak. Rast sa čoraz viac presúva od titulov k schopnostiam. Mladí investujú do nových zručností, učia sa pracovať s AI, menia odbory a vytvárajú si vedľajšie projekty. Takmer 30 percent Gen Z v prieskume Deloitte uviedlo, že má popri hlavnej práci ďalšie zamestnanie alebo side hustle.

Aj pracovný život tak začína pripomínať skôr sieť než rebrík. Nemusíš celý život postupovať smerom nahor v jednej firme. Môžeš prejsť nabok, zmeniť odbor, naučiť sa niečo nové alebo si postupne vytvoriť viac zdrojov príjmu.

Gen Z vstúpila do práce v dosť zvláštnom období

Je pritom dôležité pozrieť sa aj na svet, do ktorého mladá generácia prichádza. Ceny bývania sú vysoké, životné náklady rastú a zároveň sa prvé roky kariéry stretli s prudkým nástupom umelej inteligencie.

LinkedIn vo svojich dátach z roku 2026 ukázal, že časť mladých začína pochybovať aj o tradičnej predstave bezpečnej kancelárskej kariéry. Viac než pätina Gen Z si vytvára vlastné pracovné príležitosti prostredníctvom podnikania alebo vedľajších projektov a medzi mladými kancelárskymi pracovníkmi rastie záujem dokonca aj o remeslá, ktoré ešte donedávna nemuseli pôsobiť ako typická kariérna voľba vysokoškoláka.

Mení sa totiž samotná predstava stability. Kedysi mohla znamenať jednu firmu a pracovnú zmluvu na desiatky rokov. Dnes môže stabilnejšie pôsobiť situácia, keď vieš robiť viac vecí, máš prenositeľné schopnosti a nie si existenčne závislý od jedného zamestnávateľa.

Do toho vstupuje AI. Pozície, ktoré ešte pred pár rokmi vyzerali ako bezpečný vstup do marketingu, administratívy, médií či technológií, sa rýchlo menia. Preto môže byť pre teba schopnosť učiť sa a prispôsobovať sa hodnotnejšia než dokonale lineárny životopis.

„Nechce sa im pracovať“ je príliš jednoduché vysvetlenie

Generačný konflikt okolo práce nie je nový. Každá mladšia generácia bola v určitom momente obviňovaná z toho, že je menej disciplinovaná alebo má príliš vysoké očakávania.

Pri Gen Z však dáta skôr naznačujú zmenu podmienok. Ak mladý človek nevidí istotu, že tvrdá práca automaticky povedie k vlastnému bývaniu, finančnej bezpečnosti alebo lepšiemu životu, môže začať inak posudzovať, koľko zo svojho života je ochotný kariére odovzdať.

Aj preto prestáva byť automatickým symbolom úspechu človek, ktorý je celý deň v práci a večer odpovedá na e-maily. Úspešne môže pôsobiť aj niekto, kto zarába dostatočne, robí prácu, v ktorej sa rozvíja, po pracovnej dobe zatvorí notebook a stále má energiu na život.

To možno nie je menšia ambícia. Je to ambícia rozšírená aj mimo kancelárie.

Takže čo je dnes vlastne „dobrá práca“?

Jedna univerzálna odpoveď samozrejme neexistuje. Gen Z navyše nie je jeden človek a mladí ľudia majú úplne odlišné priority. Súčasné prieskumy však ukazujú spoločný posun.

Dobrá práca už nemusí byť tá, ktorá najlepšie vyzerá na vizitke. Čoraz častejšie je to práca, ktorá ti zaplatí život, umožní ti ďalej rásť, poskytne určitú mieru istoty a zároveň ti dovolí existovať aj po pracovnej dobe.

A práve v tomto môže byť najväčší generačný rozdiel. Otázka už nemusí znieť iba: „Ako ďaleko sa v práci dostanem?“

Čoraz dôležitejšie je aj: „Aký život mi táto práca dovolí mať?“

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok