Stane sa z Gruzínska nová Ukrajina? Putin má základne len 40 kilometrov od Tbilisi
Protestujúci v Gruzínsku dosiahli svoj cieľ. Po dvoch dňoch demonštrácií vládnuca strana Gruzínsky sen stiahla z parlamentu kontroverzný zákon. Ide o legislatívu o takzvaných zahraničných agentoch. Kritici ju prirovnávajú k drakonickým zákonom v Rusku a odsúdili ju aj skupiny na ochranu ľudských práv. Tvrdia, že ide o snahu obmedziť základné slobody v krajine, píše CNN. Demonštrantom však stiahnutie zákonu nestačí a ohlásili ďalšie protesty.
Zákon schválila vládnuca väčšina v utorok v prvom čítaní. Odporcovia vlády tvrdia, že má príliš blízko k Rusku a v posledných rokoch sa táto kaukazská krajina vydala smerom k autoritárstvu. Schválenie zákona vyvolalo masové nepokoje, v utorok večer sa pred budovou parlamentu v Tbilisi zhromaždili tisíce demonštrantov, ktorí mávali nielen vlajkou Gruzínska, ale aj vlajkou Európskej únie.
Gruzínsko získalo nezávislosť od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Ako uviedol portál televízie CNN, krajina už dlho balansuje medzi proeurópskym cítením svojich občanov a geopolitickými cieľmi svojho mocného suseda v podobe Ruska. V marci 2022 Gruzínsko požiadalo o členstvo v EÚ. Túto ambíciu by mohla ohroziť napríklad aj navrhovaná legislatíva o zahraničných agentoch.
Aj napriek tomu, že vládna strana sa rozhodla zákon stiahnuť pre "sporné reakcie spoločnosti", predstavitelia opozície sa vo štvrtok zaviazali pokračovať v protivládnych protestoch. "Keďže nie sú žiadne záruky, že Gruzínsko smeruje západnou cestou, tieto kroky neprestanú," uviedla v spoločnom vyhlásení skupina opozičných strán. Na štvrtok večer zvolala nové zhromaždenia a žiada prepustenie desiatok zadržiavaných protestujúcich.
Čo bolo v zákonoch?
Giorgi Gogia, zástupca riaditeľa európskej a stredoázijskej divízie neziskovej organizácie Human Rights Watch, pre CNN povedal, že gruzínsky parlament sa zaoberal dvomi zákonmi. Podľa prvého návrhu by sa všetky organizácie, vrátane médií, ktoré na svoju činnosť dostávajú viac ako 20 percent financií zo zahraničia, museli registrovať ako "zahraniční agenti". V prípade odmietnutia by im hrozila pokuta vo výške 25-tisíc lari, v prepočte približne 9 160 eur.
Druhý návrh zákona rozširuje okruh "agentov cudzieho vplyvu" na jednotlivcov a zvyšuje tresty za nerešpektovanie z pokút až na päť rokov väzenia. Podľa Gogiu takéto zákony predstavujú jasnú hrozbu pre ľudské práva v Gruzínsku. "Hrozí, že sa budú marginalizovať a diskreditovať kritické hlasy v krajine. Táto hrozba je reálna."
Proeurópsky orientovaná gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová už skôr avizovala, že ak by bol zákon prijatý, vetovala by ho. "Tí, ktorí podporujú tento zákon, všetci, ktorí hlasovali za tento zákon, porušujú ústavu. Všetci nás odďaľujú od Európy," povedala. Zároveň vyjadrila podporu protestujúcim. Zdá sa, že strana Gruzínsky sen by mala v parlamente takú väčšinu, že veto prezidentky by aj tak dokázala prelomiť.
Možné dôsledky
Gruzínsky návrh zákona sa stal terčom kritiky z dôvodu, že by negatívne pôsobil na gruzínsku občiansku spoločnosť, najmä mimovládne organizácie a spravodajské organizácie s prepojením na Európu. Tiež by to brzdilo snahu Gruzínska vstúpiť do Európskej únie. V utorkovom vyhlásení Únia varovala, že zákon bude "nezlučiteľný s hodnotami a normami EÚ" a mohol by mať "vážne dôsledky na vzájomné vzťahy". Vo februári hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Ned Price tiež povedal, že ktokoľvek, kto bude hlasovať za tento návrh zákona, by mohol ohroziť vzťah Gruzínska s Európou a Západom.
"Medzinárodní a bilaterálni partneri Gruzínska dali veľmi jasne najavo, že prijatie zákona o zahraničných agentoch by bolo v rozpore s deklarovanými záväzkami Gruzínska v oblasti ľudských práv a jeho euroatlantickými ašpiráciami," povedal Gogia pre CNN. Dúfa, že namiesto schvaľovania zákonov, ktoré by jasne bránili práci nezávislých skupín a médií, sa budú gruzínske úrady usilovať o zaistenie bezpečného a priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť v krajine.
Po vzore Ruska
Gruzínsky návrh legislatívy nasleduje model kontroverzného zákona v susednom Rusku, ktorý už zaviedol prísne obmedzenia a požiadavky na organizácie a jednotlivcov so zahraničnými väzbami, tvrdia kritici. Pôvodný zákon v Rusku schválili v roku 2012 uprostred vlny protestov verejnosti týkajúcich sa obvinení z manipulácie volieb a zámerov Vladimira Putina vrátiť sa do funkcie ruského prezidenta.
Od organizácií, ktoré sa zapájajú do politickej činnosti a dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, sa vyžadovalo, aby sa zaregistrovali ako zahraniční agenti a dodržiavali drakonické pravidlá a obmedzenia. Zákon o zahraničných agentoch sa odvtedy postupne aktualizoval, čím vznikli podmienky na ešte pevnejšiu kontrolu občianskej spoločnosti v Rusku, píše CNN.
Gogia povedal, že legislatíva je podobná zákonu v Rusku v tom, že sa "snaží vytvoriť osobitný štatút a právny režim pre organizácie a médiá, ktoré dostávajú zahraničné finančné prostriedky". Dodal, že "pod maskou transparentnosti sa zasahuje do slobody médií". Bielorusko, ktoré je blízkym spojencom Moskvy, má od roku 2002 zavedený občiansky zákon, ktorý má podobný účinok.
Kto nesie zodpovednosť
Zákony v Gruzínsku navrhla frakcia tvorená členmi, ktorí síce odišli z Gruzínskeho sna, no podľa Gogiu zostali na strane parlamentnej väčšiny. "Vládna strana Gruzínsky sen však plne a verejne podporila návrhy zákonov, viedla kampaň za ich prijatie a v utorok takmer jednomyseľne hlasovala v prvom čítaní," uviedol.
Think-tank Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR), verí, že vládna strana vedie Gruzínsko do sféry ruského vplyvu. "V posledných rokoch, a najmä za posledných 18 mesiacov, urobila gruzínska vládna koalícia opatrenia, ktoré sa zdajú byť navrhnuté tak, aby oddialili krajinu od Západu a postupne ju posunuli do sféry ruského vplyvu," uvádza sa v správe ECFR z decembra minulého roka.
Správa za hnaciu silu tohto obratu smerom k Moskve označuje Bidzinu Ivanišviliho, bývalého premiéra a miliardára. "Veľkú časť zodpovednosti za tento odklon od EÚ nesie oligarcha a bývalý premiér Bidzina Ivanišvili, ktorého strana Gruzínsky sen stojí na čele vládnej koalície," uvádza sa v správe. Ivanišvili získal svoj majetok, keď žil v Rusku počas jeho turbulentného prechodu na trhovú ekonomiku a bol súčasťou vplyvnej skupiny ruských bankárov, ktorí podporovali znovuzvolenie bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina v roku 1996, píše ECFR.
Podobnosť s Ukrajinou
Analytici si všimli podobnosti medzi situáciou v Gruzínsku a na Ukrajine, teda v dvoch bývalých sovietskych republikách, ktoré sa ocitli na rozhraní medzi Východom a Západom. Think-tank ECFR porovnával situáciu v Gruzínsku s ruskými inváziami na Ukrajinu v rokoch 2014 a 2022.
Gruzínsko už má skúsenosti s vojnou proti Rusku, ku ktorej došlo v auguste 2008. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v roku 2011 povedal, že keby Rusko nenapadlo Gruzínsko, NATO by sa rozšírilo o Gruzínsko. Kremeľ podobne odôvodňuje aj "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine. Konflikt v roku 2008 sa týkal Južného Osetska a Abcházska, ktoré v roku 1991 vyhlásili spolu s Gruzínskom nezávislosť. Tá však nebola do skončenia vojny uznaná žiadnym štátom. Ako uvádza CNN, Južné Osetsko a Abcházsko majú podporu Ruska v snahách o odtrhnutie sa od Gruzínska.
Vojna v roku 2008 sa začala v noci zo 7. na 8. augusta, keď vtedajší gruzínsky prezident Michail Saakašvili nariadil paľbu na územie Južného Osetska. Rusko reagovalo náletmi a jeho vojaci prekročili hranice. Počas nasledujúcich dvoch dní ruské vojská postupovali cez Južné Osetsko až priamo do Gruzínska. Rusko napokon vojenské operácie pozastavilo 12. augusta a súhlasilo so šesťbodovým plánom, ako dosiahnuť mier. Tento plán spoločne oznámili vtedajší prezidenti Ruska a Francúzska Dmitrij Medvedev a Nicolas Sarkozy.
Saakašvili dohodu o mieri podpísal 15. augusta, Medvedev o deň neskôr. Počas päťdňového konfliktu zahynulo 170 vojakov, 14 policajtov a 228 civilistov z Gruzínska a 1 747 bolo zranených. Na ruskej strane zomrelo 67 vojakov a 283 bolo zranených. O život prišlo aj 365 juhoosetských vojakov a civilistov, vyplýva z oficiálnej vyšetrovacej správy EÚ o konflikte. Podľa informácií z vyšetrovania nezávislej komisie EÚ, ktoré zverejnil nemecký Der Spiegel, je vina za rozpútanie konfliktu na strane Gruzínska. Komisia však zdôraznila, že Rusko sa podieľalo na eskalácii.
Bude Gruzínsko ďalšie?
Vo februári sa objavili tvrdenia, podľa ktorých by Rusko mohlo po Ukrajine začať aj inváziu na Moldavsko. Podľa Kidašeliovej je na mieste pýtať sa, či by ďalšou "zastávkou" nemohlo byť aj Gruzínsko. Koniec koncov, už dnes majú Rusi na jeho území tisíce vojakov. V roku 2019 Putin podpísal takzvaný Plán modernizácie abcházskych ozbrojených síl, na základe ktorého sa výrazne zlepšila vojenská technika Abcházska a do ozbrojených síl sa investovali značné finančné prostriedky. Základne v Južnom Osetsku sa nachádzajú len zhruba 40 kilometrov od hlavného mesta Gruzínska Tbilisi.
Kidašeliová tvrdí, že gruzínska armáda je dobre pripravená na odrazenie prípadného ruského útoku. Upozorňuje, že Putin by sa v prípade víťazstva nezastavil na Ukrajine. Dokonca tvrdí, že aj Moldavsko a Gruzínsko by mu nestačili. Preto je podľa nej čas na radikálne kroky zo strany NATO a ďalších spojencov Ukrajiny a Gruzínska. Dodáva však, že Putin je predurčený k tomu, aby zlyhal. "Porážku utrpí buď dnes na Ukrajine, ak Západ ponúkne aktívnejšiu a radikálnejšiu pomoc, alebo zajtra na území NATO."
Gruzínsko sa pritom stalo jedným z najväčších útočísk Rusov, utekajúcich z krajiny po začiatku invázie na Ukrajinu, ako aj po vyhlásení mobilizácie v Rusku. Od začiatku vojny na Ukrajine prekročilo rusko-gruzínske hranice zhruba 1,5 milióna ruských občanov, informuje portál spravodajskej televíznej stanice Euronews.
Rusko musí poznať svoje hranice
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová vyhlásila, že v prípade dosiahnutia mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou, sa musí od Moskvy vyžadovať to, aby ukončila takmer 15-ročnú okupáciu územia Gruzínska. "Rusko sa musí naučiť, kde sú jeho hranice. Gruzínske otázky by mali byť na stole, pretože nikto by si nemal myslieť, že túto vojnu možno vyriešiť bez toho, aby Rusko ustúpilo zo všetkých okupovaných území v regióne," povedala pre agentúru Bloomberg.
Tvrdí, že ak by sa od Ruska nevyžadovalo úplné stiahnutie sa v rámci podmienok kapitulácie, "západný svet urobí ďalšiu veľkú chybu – podobnú ako v rokoch 2008 a 2014". Aj podľa Zurabišviliovej sa blíži víťazstvo Ukrajiny. "Rusko už prakticky prehralo všetky bitky, ak nie celú vojnu," uviedla.
Ruské základne v Gruzínsku
Hoci sú Južné Osetsko a Abcházsko dodnes súčasťou Gruzínska, obe územia majú svoje vlastné vlády, ktoré však neuznáva väčšina krajín. V súčasnosti sa na oficiálnom území Gruzínska nachádzajú tri ruské vojenské základne, pripomína bývalá gruzínska ministerka obrany Tina Kidašeliová vo svojom texte zverejnenom na portáli Nadácie Friedricha Naumanna. Dve sa nachádzajú v Južnom Osetsku a jedna na pobreží Čierneho mora v Abcházsku. Podľa odhadov sa tam permanentne nachádza zhruba 15-tisíc ruských vojakov.
"V Gruzínsku je misia Ruska prakticky splnená. Okupácia 20 percent územia nebola len politickým aktom uznania nezávislosti Abcházska a Južného Osetska, ale slnením dvoch veľmi dôležitých úloh: zabezpečiť rozmiestnenie ruskej armády neďaleko hraníc NATO a brániť Gruzínsku vstupu do NATO," uviedla Kidašeliová.
Stane sa z Gruzínska nová Ukrajina? Putin má základne len 40 kilometrov od Tbilisi
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"