Hidžáb ako nástroj kontroly. Expert na islam vysvetlil význam zahaľovania žien
Smrť Mahsy Amíníovej otriasla svetom. V Iráne aj v iných štátoch sa rozpútali nepokoje proti policajnej brutalite a povinnému noseniu hidžábu. Odborník na islam Attila Kovács z Univerzity Komenského v Bratislave vysvetlil význam zahaľovania žien v moslimských krajinách.
Svetom otriasla tragická smrť Mahsy Amíníovej. Morálna polícia Iránu ju potrestala za zle nasadený hidžáb (pozn. red. šatka, ktorá zakrýva vlasy, krk a hruď žien). Vo viacerých krajinách sa následne rozpútali protesty proti policajnej brutalite a povinnému zahaľovaniu žien. Niektoré protestujúce si na znak nesúhlasu so zákonmi a trestami za ich porušenie strihali na verejnosti vlasy. Protesty si údajne v Iráne vyžiadali už približne sto mŕtvych. Odborník na islam Attila Kovács vysvetlil pre ta3 význam a históriu hidžábu v moslimských krajinách.
Hidžábom nazývame šatku, ktorou si moslimské ženy zahaľujú vlasy, krk a hruď. Aký je jeho význam v islamskom náboženstve?
Podľa islamskej tradície by sa ženy aj muži mali obliekať decentne. Cieľom nosenia hidžábu a zahaľovania žien v islame je, aby prestali byť vnímané na verejnosti ako sexuálne objekty. Šatka by mala slúžiť ako ochrana ich súkromia, dôstojnosti a cti. Hidžáb sa nosí na verejnosti a v prítomnosti cudzích mužov, nie však v rodinnom kruhu. Môže byť však zneužívaný ako nástroj kontroly a obmedzovania žien zo strany mužov.
V krajinách ako Irán a Afganistan je nosenie hidžábu nariadené zákonom. Čo sa môže stať ženám, ktoré ho nemajú nasadený alebo ho majú nasadený nesprávne?
Irán a Afganistan sú jedinými moslimskými krajinami, kde nosenie hižábu – nielen pre moslimky, ale aj pre príslušníčky iných náboženstiev alebo pre turistky – je povinné podľa zákona. V Iráne na to dohliada takzvaná morálna polícia (Gašt-e eršád) a v Afganistane hliadky Talibanu. Ženy, ktoré nedodržujú pravidlá zahaľovania, zadržia a najčastejšie majú zaplatiť peňažnú pokutu. Vo výnimočných prípadoch sa môžu dostať aj do väzenia.
V Iráne už v minulosti protestovali proti tomuto zákonu. Je nejaká šanca, že sa v blízkej budúcnosti jeho znenie zmení?
Áno, v rokoch 2017 až 2019 bolo dokonca známe takzvané hnutie Revolučnej ulice, ktoré pravidelne dávalo dole svoje hidžáby a protestovalo na teheránskej ulici Engheláb (Revolúcie). Za tolerantnejší postup pri kontrole nosenia hidžábu sa vyslovili aj niektorí vysokopostavení iránskí náboženskí a politickí predstavitelia, napríklad bývalí iránski prezidenti Akbar Hášemí Rafsandžání či Mohammad Chátamí.
Dokonca aj najvyšší duchovný vodca krajiny Alí Chameneí nabádal k väčšej zhovievavosti v tejto záležitosti, no je nepravdepodobné, že sa zákon o zahaľovaní, ktorý naplno platí od roku 1983, zruší. Iránska politická elita a náboženskí predstavitelia však nemôžu ignorovať vnútroštátne a medzinárodné protesty, teda pravdepodobne nastanú nejaké menšie zmeny.
Odborník na islam Attila Kovács pôsobí ako docent na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na Katedre porovnávacej religionistiky vyučuje viacero predmetov o kultúre a histórii islamu.
Hidžáb sa spája primárne s islamom. Stretávame sa s obdobnými alternatívami aj v iných náboženstvách?
Samozrejme, je to prítomné aj v iných náboženstvách. Židovky by sa mali tiež zahaľovať, aj keď to v praxi dodržiavajú mimo synagógy iba príslušníčky ortodoxie. Kresťanky by mali mať tiež decentné oblečenie a pri návšteve kostola aj šatku. V kresťanstve, budhizme a šintoizme sa zahaľujú napríklad mníšky.
Prípad Mahsy Amíníovej vyvolal v Iráne vlnu nepokojov a rozhorčenie po celom svete. Stretli sme sa v minulosti už s podobným prípadom?
Ako som už spomínal, v Iráne to nie je prvé hnutie, ktoré sa stavia kriticky k noseniu hidžábu. Prvé takéto hnutie vo forme protestu v Iráne bolo už v roku 1979 hneď po víťazstve islamskej revolúcie. Protestné hnutie sa zosilnilo paralelne s politickými protestmi od roku 2009, kedy došlo k zelenej revolúcii. Tieto protesty však nedosiahli žiadne zásadné zmeny a mnohí z vodcov týchto hnutí sa dostali do väzenia alebo emigrovali z krajiny. Protestné hnutie však nezaniklo. Napriek pravidelným represiám sa mnoho najmä mladých Iráncov rozhodlo ísť do ulíc, aby vyjadrili svoj nesúhlas.
Ako vnímate smrť Mahsy Amíníovej? Bol jej trest za zle nasadený hidžáb v súlade s moslimskými presvedčeniami a s iránskym zákonom?
Smrť Mahsy Amíníovej je skutočnou tragédiou. Jej osud - či už ide o nehodu, alebo o prejav policajnej brutality - evidentne nie je v súlade s moslimskou tradíciou, ale ani zo zákonom o zahaľovaní v Iráne.
Hidžáb je iba jedným zo spôsobov zahalenia žien. Aký je rozdiel medzi hidžábom, burkou a nikábom?
Hidžáb, teda šatka, je najrozšírenejšou podobou zahaľovania žien, no niektoré smery a lokálne interpretácie islamu, ako aj na náboženstve nezávislé kmeňové alebo regionálne zvyklosti, preferujú nosenie iného typu ženského oblečenia. Najviac medializovaná podoba zahaľovania je burka. Dá sa ľahlo rozoznať podľa "mreže" zakrývajúcej oči. Má svoj pôvod v Afganistane a na takzvaných kmeňových územiach Pakistanu. Aj dnes sa používa najmä tam. Burka je viac prejavom patriarchálnej kmeňovej spoločnosti než islamu.
Nikáb je zase závoj zakrývajúci tvár, ktorý nezakrýva oči. Historicky sa nosil najmä v oblasti Perzského zálivu, niektorých oblastiach Arabského polostrova či Severnej Afriky. Dnes je rozšírený aj inde a nosia ho najmä predstaviteľky salafizmu či iných islamistických ideológií. Nosenie nikábu je zákonom zakázané napríklad vo Francúzsku či Belgicku. Inak mnohé moslimky na verejnosti nenosia hidžáb či iné formy zahaľovania. Zahalia si vlasy len pri návšteve mešity. Takýto postup podporujú aj niektorí moslimskí náboženskí experti, ako napríklad predstaviteľ takzvaného euroislamu Táriq Ramadán.
Hidžáb by mal údajne slúžiť na ochranu ženy pred mužmi, ktorí by sa pri pohľade na jej odhalené vlasy a krk nemuseli "udržať". Dochádza preto v Iráne a Afganistane k menšiemu sexuálnemu obťažovaniu žien, než v iných krajinách?
Vychádza to z prostredia a spoločenského kontextu, kde islam vzniká, teda Blízkeho východu. Je to zvyk pochádzajúci z patriarchálneho usporiadania a rodovej segregácie. V mnohých moslimských spoločnostiach platia aj dodnes, ale nemusia mať svoj pôvod v islame. Pokiaľ ide o sexuálne obťažovanie žien v moslimských krajinách, nedá sa tvrdiť, že by to bolo menej prítomné, než inde vo svete. Aj moslimovia sú len ľudia. Má to však veľký vvplyv na medzirodovú interakciu v týchto krajinách.