Trump tvrdí, že Putin chce mier. Po „veľmi dobrom“ rozhovore s ruským prezidentom vidí šancu na dohodu
Ruský prezident Vladimir Putin chce ukončiť vojnu na Ukrajine. V piatok to na tlačovej konferencii vo Washingtone vyhlásil americký prezident Donald Trump. Povedal, že o Ukrajine s Putinom viedol na okraji samitu Ázijsko-pacifického hospodárskeho spoločenstva (APEC) v čínskom Šen-čene "veľmi dobrý" rozhovor.
Trump tiež pochválil svoj vzťah s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorý označil za skvelý.
„Ohromná nenávisť medzi Zelenským a Putinom“
"Mali sme veľmi dobré rokovania. Myslím, že existuje naozaj dobrá šanca to uzavrieť," povedal Trump o rozhovoroch s Putinom o vojne na Ukrajine. Ruské vojská vo februári 2022 vpadli na Ukrajinu z Putinovho rozkazu, Rusko tak v Európe rozpútalo najväčší ozbrojený konflikt od konca druhej svetovej vojny.
"Jasne vyjadril túžbu vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou ukončiť diplomatickou cestou," povedal Trump o ruskom prezidentovi. "Problém je, že medzi prezidentom (Ukrajiny Volodymyrom) Zelenským a prezidentom Putinom je ohromná nenávisť, to potom nie je ľahké," vyhlásil. Hovoril tiež o tom, že Putin so Zelenským do konfliktu "zamotali". "Máte dvoch chlapov, ktorí nevedia, ako to skončiť," uviedol Trump s tým, že Spojené štáty s hľadaním riešenia pomáhajú.
Trump sa od svojho návratu do Bieleho domu v januári 2025 snaží sprostredkovať ukončenie vojny, prelom ale doteraz nenastal. Rusko a Ukrajina však tento mesiac obnovili za amerického sprostredkovania mierové rozhovory, ku ktorým sa teraz chcú pripojiť aj zástupcovia Európy.
Zelenskyj už v minulosti opakovane navrhoval zastaviť boje na súčasnej línii, čo ale Rusko odmieta a prímerie podmieňuje vydaním celého Donbasu vrátane územia, ktoré ruské vojská doteraz nedobyli. Ukrajina sa však svojho územia vzdať nechce.
Kyjev chce, aby súčasťou budúcej mierovej dohody boli aj bezpečnostné záruky, ktoré by Rusko odstrašili pred prípadným ďalším útokom. Trump novinárom povedal, že o zárukách nechce hovoriť, lebo ešte žiadna dohoda nie je.
„Prejdite na našu správnu stranu dejín.“ Putin posiela odkaz Ukrajincom, krajina sa vraj rozpadla sama
Koniec jadrovým hrozbám
Putin, Si a Trump po rokovaní v Šen-čene vydali spoločné vyhlásenie nazvané Mierová deklarácia. V dokumente, ktorý sa ale Ukrajine nevenoval, sa okrem iného píše, že nikdy nesmie začať jadrová vojna. Trojica krajín chce tiež viesť dialóg o znížení jadrového nebezpečenstva. Tému jadrových zbraní spomenul aj Trump.
"Hovorili sme o potrebe spolupráce pri zastavení šírenia jadrovej hrozby na planéte. A hlavne sme široko hovorili o zabezpečení toho, že Irán nikdy nebude mať nukleárnu zbraň. Sú šialení. Nedovolíme im mať jadrové zbrane," povedal americký prezident.
V tejto súvislosti Trump hovoril o tom, aký skvelý má vzťah s čínskym prezidentom a ako na spoločnej trojstrannej schôdzke pôsobila skvelá energia. Šéf Bieleho domu podľa AP poznamenal, že veľmi dobrý vzťah má aj s Putinom, hoci nedokáže povedať, či ruský vodca je aj priateľom Spojených štátov.
Dohody s Kanadou a Mexikom
Trump tiež povedal, že pracuje na uzavretí obchodnej dohody s Kanadou, ktorá je spravodlivá. Kým to Washington s Ottawou dosiahnu, zostáva podľa neho urobiť veľa práce. Spojené štáty sa blížia k uzavretiu obchodnej dohody s Mexikom, na americkej strane však pretrvávajú znepokojenie ohľadom činnosti drogových kartelov v tejto krajine, uviedol.
Trump s Carneym sa tento týždeň zišli na okraj samitu Ázijsko-pacifického hospodárskeho spoločenstva (APEC) v Šen-čene. Trump vyhlásil, že kanadský premiér "bol veľmi milý", ale že vedie krajinu, ktorá "nás už veľa a mnoho rokov okráda. Veľa a veľa rokov. A je načase s tým skoncovať". Podľa Carneyho úradu schôdzka trvala asi 20 minút a strany sa snažia dosiahnuť "vzájomne výhodnú obchodnú dohodu". Podľa Ottawy by podobná dohoda mala "vytvárať kvalitné pracovné miesta, zvyšovať cenovú dostupnosť a plne rešpektovať kanadské jazyky, kultúru a suverenitu".
Kanada chce podľa Trumpa pre USA rozšíriť ropovod Keystone. Dodal však, že susedné krajiny musia urobiť oveľa viac, aby bol spokojný. Proti projektu Keystone XL sa postavili ekologickí aktivisti a bol zablokovaný za vlády jeho predchodcu Joea Bidena.
Spojené štáty v auguste po krachu obchodných rozhovorov uvalili 50-percentné clo na vybraný tovar z Kanady v hodnote zhruba 20 miliárd dolárov. Kanada následne zaviedla odvetné clá vo výške od 15 do 50 percent na vybraný tovar z USA v podobnej hodnote. Neskôr ohlásený zákaz dovozu niektorých kanadských produktov zdôvodnil Trump tým, že Kanada naďalej diskriminuje americký obchod.
Americký prezident hovoril aj o svojej schôdzke s mexickou prezidentkou Claudiou Sheinbaumovou v Šen-čene a povedal, že Mexiko musí napraviť svoj obchodný prebytok s USA. "So Spojenými štátmi majú obrovský prebytok. Povedal som: Claudia, nemôžeme dopustiť, aby ste mali nadbytok. Nedovolíme to," vyhlásil Trump. "Takže s ňou spolupracujeme a spolupracujeme s ňou aj v otázke kartelov, pretože kartely ovládajú Mexiko," dodal.
Trump: Irán odmieta dohodu, ktorá by bola pre USA prijateľná
Americký prezident tvrdí, že Irán chce so Spojenými štátmi uzavrieť dohodu o ukončení vojny, no podľa neho nie za podmienok, ktoré by boli pre Washington prijateľné. "Chcú uzavrieť dohodu, ale nechcú uzavrieť dohodu, ktorá by pre mňa bola prijateľná. Chceme uzavrieť skutočnú dohodu, nie falošnú dohodu, ako tomu bolo posledných 51 rokov," vyhlásil Trump na tlačovej konferencii. Teherán podľa neho už desaťročia nepostupuje voči Washingtonu férovo. "Už to nie je 47 rokov. Je to 51 rokov. Klamú ľuďom už 51 rokov," povedal bez vysvetlenia, na čo sa druhý časový údaj vzťahuje. Spojené štáty a Izrael rozpútali vojnu s Iránom 28. februára spoločnými leteckými údermi.
USA pred vyše polstoročím pomáhali Iránu s rozvojom jadrovej energetiky. V roku 1975, teda pred 51 rokmi, vtedajší šáh Mohammad Rezá Pahlaví tvrdil, že Irán nemieni získať jadrové zbrane. Poznamenal však, že krajina by mohla túto politiku prehodnotiť, ak by sa o ich vývoj začali pokúšať menšie štáty. Americké tajné služby ešte v 70. rokoch dospeli k záveru, že Pahláví začal tajný program vývoja jadrových zbraní.
Trump zároveň spojil vývoj konfliktu s cenami energií. Nedávny pokles cien palív označil za známku pokroku a uviedol, že by mohli klesnúť ešte výraznejšie. "Ako sa vyrovnáme s Iránom," podľa neho ovplyvní aj ďalší vývoj cien. Trump pôvodne tvrdil, že cieľom konfliktu je odstránenie iránskeho režimu a že vojna potrvá len niekoľko týždňov. Irán následne začal útočiť aj na lode v Hormuzskom prielive, čo prispelo k výraznému rastu cien ropy. Cez túto strategickú námornú trasu sa totiž na svetové trhy vyváža ropa a plyn z regiónu.