Koalícia ochotných bude podporovať Ukrajinu aj v roku 2027. Trump sa pripojil k rokovaniu na ceste zo samitu
Koalícia ochotných bude aj v celom budúcom roku Ukrajinu podporovať. Po rokovaní viac ako štyroch desiatok členov koalície v Berlíne to povedal nemecký kancelár Friedrich Merz.
Ruského prezidenta Vladimira Putina vyzval, aby vojnu proti Ukrajine ukončil a začal rokovať o mieri. Ukrajina musí podľa Merza dostať silné bezpečnostné garancie a koalícia ochotných je pripravená prispieť k zabezpečeniu budúceho mieru. Podporu Ukrajine prisľúbili aj britský premiér Andy Burnham a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Americký splnomocnenec Jared Kushner Európu a Ukrajinu ubezpečil, že prezident Donald Trump nechce žiadnu dohodu presadiť bez koordinácie s nimi.
USA sa pripojili k rokovaniu
V Berlíne sa vo štvrtok zišlo štyridsať národných delegácií členských krajín koalície ochotných, ktoré z veľkej časti viedli prezidenti či premiéri. Česko zastupoval premiér Andrej Babiš. Zúčastnil sa tiež generálny tajomník NATO Mark Rutte a zástupcovia Európskej únie: predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa. Spojené štáty zastupovali splnomocnenci Jared Kushner a Steve Witkoff.
Cez Kushnerov telefón sa k rokovaniam pripojil na diaľku tiež americký prezident Trump. Poľský premiér Donald Tusk novinárom po rokovaní povedal, že šéf Bieleho domu veľmi optimisticky hovoril o ochote ruského prezidenta Putina ukončiť vojnu na Ukrajine. Dodal, že väčšina účastníkov rokovaní koalície taká optimistická nebola.
Zľava britský premiér Andy Burnham, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, americkí osobitní vyslanci Jared Kushner a Steve Witkoff.
Merz odmieta ďalší "jaltský formát"
Merz na tlačovej konferencii po rokovaní zdôraznil, že sa Ukrajina môže spoľahnúť na podporu koalície ochotných aj v budúcom roku. "Ako dlho to bude potrebné, budeme Kyjev podporovať," povedal. V historickej paralele k slovám amerického prezidenta Ronalda Reagana, ktorý v roku 1987 vyzval Michaila Gorbačova, aby strhol berlínsky múr, vyzval Merz ruského prezidenta Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine. "Chceme mier pre Ukrajinu, ktorý bude spravodlivý a trvalý," dodal.
Ukrajinu o podpore svojich krajín ubezpečili tiež britský premiér Burnham a francúzsky prezident Macron. Macron povedal, že by sa malo opäť debatovať o členstve Ukrajiny v NATO. Burnham ocenil, že sa na rokovaní koalície ochotných zúčastnili aj zástupcovia Spojených štátov. Podľa neho to dáva nádej, že sa blížia "skutočné rokovania" o mieri na Ukrajine. Dodal, že je Európa pripravená zúčastniť sa na takýchto rokovaniach. Británia má spolu s Nemeckom, Francúzskom, Talianskom a Poľskom - a tiež Európskou komisiou a Európskou radou - na prípadných rokovaniach o konci vojny na Ukrajine Európanov zastupovať.
Český premiér Babiš v tlačovej správe po rokovaní koalície uviedol, že Európa musí hrať dôležitú úlohu v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine aj v následnej povojnovej obnove krajiny. "Mám dobrý pocit z toho, že sme sa stretli s americkými vyjednávačmi, ktorí sa snažia tú vojnu ukončiť diplomatickou cestou. Ešte pred niekoľkými mesiacmi bol mier sprosté slovo," uviedol.
Merz povedal, že toto rokovanie bolo prípravou na mierové rozhovory, na ktorých by sa zúčastnila okrem Ukrajiny, Ruska a USA aj Európa. Konať by sa podľa neho mohli na neutrálnej pôde, napríklad v Spojených arabských emirátoch. Taktiež podľa ukrajinského prezidenta Zelenského by najbližšie rokovanie o mieri na Ukrajine malo byť "štvorstranné". "Ukrajina, Európa, Amerika a Rusko. Počítame s tým," uviedol.
Merz tiež zdôraznil, že "jaltský formát" k mieru na Ukrajine nepovedie. "Nepripustíme, aby bola Európa znovu rozdelená," uviedol. Niektorí predstavitelia v Európe a na Ukrajine vyjadrovali obavy, že Rusko sa na samite prezidentov USA, Ruska a Číny v Šen-čene pokúsi presadiť rozdelenie sfér vplyvu v Európe podobne, ako to urobili lídri USA, Británie a Sovietskeho zväzu na Jaltskej konferencii v roku 1945. Kancelár povedal, že sa zdá, že schôdzka troch prezidentov v Číne bola skôr "fototermín".