sobota 14. 11.
Irma
Live

Európa bude rokovať s Putinom o Ukrajine, zastúpi ju päť krajín. Fico hovorí o obrovskom posune

· Aktualizované:
Sleduj na Google
Komentáre k článku
Zdielajte článok

Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko a Poľsko majú spolu s inštitúciami EÚ zastupovať Európu na rokovaniach s Ruskom a Ukrajinou o ukončení vojny.

Dohodli sa na tom prezidenti a predsedovia vlád členských krajín EÚ, potvrdil v piatok (13. 11.) večer predseda Európskej rady António Costa po skončení neformálneho samitu v írskom Dubline. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.

„Vítame všetko diplomatické úsilie zamerané na to, aby Rusko zasadlo za rokovací stôl,“ povedal Costa novinárom v Dubline. „Dúfame, že to prinesie konkrétne výsledky,“ dodal.

„Musíme sa sústrediť na ukončenie vojny a dosiahnutie mieru pre Ukrajinu,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

„Cesta k mieru nebude ľahká, ale v našej podpore Ukrajiny zostaneme jednotní, tak ako sme boli počas uplynulých piatich rokov, a budeme mať pred očami jasný konečný cieľ,“ dodala.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Kaja Kallasová medzičasom varovala pred padnutím do ruských „pascí“ v súvislosti s rokovaniami o Ukrajine a uviedla, že prioritou musí byť dosiahnutie prímeria, nie širšie rokovania o bezpečnostnom usporiadaní.

„Ak začneme hovoriť o tom, čo Rusko požaduje v súvislosti s bezpečnostnou architektúrou, v skutočnosti padneme do pascí, ktoré na nás Rusko pripravuje. Odvedieme tým totiž pozornosť od podstaty,“ povedala Kallasová novinárom v Dubline.

„Najprv potrebujeme prímerie,“ zdôraznila šéfka európskej diplomacie.

USA hovoria o novej bezpečnostnej architektúre

Americký vyjednávač Jared Kushner vo štvrtok naznačil, že ruský prezident Vladimir Putin je ochotný akceptovať zapojenie Európy do tohto procesu. Moskva však neskôr Kushnerovo vyjadrenie poprela.

Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo doteraz viedli európske diplomatické snahy zamerané na ukončenie vojny, pričom ich často podporovali Taliansko a Poľsko vzhľadom na veľkosť ich armád a ekonomík, píše DPA.

Samitu lídrov EÚ v Dubline dominovala otázka, akú úlohu môže Európa zohrať pri pomoci Ukrajine a ochrane vlastnej bezpečnosti v rámci rokovaní s Moskvou a Kyjevom o ukončení takmer päťročnej vojny, sprostredkovaných Spojenými štátmi.

Americkí predstavitelia tento týždeň vyvolali v Európe obavy, keď v rámci rokovaní v Abú Zabí začali hovoriť o možnom vytvorení novej bezpečnostnej architektúry európskeho kontinentu.

Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa AFP dlhodobo usiluje o zmenu desaťročia platného rámca, ktorý tvorí základ bezpečnosti Európy, a o oslabenie Severoatlantickej aliancie.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok vyhlásil, že o európskom bezpečnostnom usporiadaní netreba hovoriť, lebo už existuje.

Fico: EÚ nabrala odvahu

Premiér SR Robert Fico v piatok po neformálnom samite EÚ v Dubline privítal dohodu lídrov na tom, kto bude Európu zastupovať na rokovaniach s Ukrajinou, Ruskom a USA. Únia konečne nabrala odvahu, ide o obrovský posun, povedal Fico novinárom pred odletom do Bratislavy. Zopakoval tiež, že Slovensko sa nebude podieľať na ďalšej pôžičke pre Ukrajinu, je ale pripravené jej naďalej pomáhať humanitárne. Informuje o tom TASR.

V európskej delegácii budú podľa Fica dvaja zástupcovia Európskej rady, jeden zástupca Európskej komisie a predstavitelia piatich krajín - Británie, Nemecka, Poľska, Talianska a Francúzska. Takéto zloženie a počet zástupcov krátko predtým uviedol aj nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ EÚ pre agentúru AFP.

„Považujem za mimoriadne dôležitú správu, že konečne Európska únia nabrala odvahu zostaviť delegáciu, ktorá sa chce zúčastňovať na rokovaniach s Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi,“ povedal Fico na tlačovom brífingu. Lídri krajín EÚ o tom podľa neho viedli v Dubline náročnú diskusiu, lebo „nebola odvaha dať tejto skupine mandát“.

Upozornil však, že o mandáte, ktorý európski zástupcovia dostanú, sa bude ešte diskutovať, a to na stretnutí tzv. koalície ochotných v Berlíne, ktoré sa uskutoční vo štvrtok 19. novembra. V tejto súvislosti oznámil, že Slovensko sa na schôdzke zúčastní ako pozorovateľ.

Slovensko si kladie podmienky

Premiér očakáva, že na rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine bude veľmi náročné sa na niečom dohodnúť. „Ale musíme ukázať, že Európa patrí k tým, ktorí podporujú mier a nie vojnu,“ vyhlásil.

Fico sa domnieva, že aj keď bude Európa „konečne sedieť za stolom s rozhodujúcimi hráčmi“, celé mierové rokovania by mohla komplikovať skutočnosť, že na ruského prezidenta Vladimira Putina je vydaný medzinárodný zatykač. Preto by sa prípadné rozhovory na najvyššej úrovni podľa neho museli konať mimo členských krajín EÚ, respektíve v štátoch, ktoré tento zatykač neuznávajú.

Problémom podľa neho zostávajú aj nezhody v územných otázkach medzi Ukrajinou a Ruskom. Moskva požaduje odovzdanie celého východoukrajinského regiónu Donbas, čo však Kyjev odmieta a trvá na zastavení bojov na súčasnej frontovej línii.

Vo svojom vystúpení na samitepodľa vlastných slov uviedol, že Slovensko je pripravené aj naďalej poskytovať Ukrajine humanitárnu pomoc a mohlo by jej poskytnúť techniku, ktorú potrebuje na odstraňovanie ruín v dôsledku útokov na železničnú infraštruktúru.

„Základná podmienka je, že Slovensko sa nebude zúčastňovať na vojenskej pôžičke pre Ukrajinu. To som dnes znovu povedal, aby o tom neboli žiadne pochybnosti. Je tam z toho veľká nervozita, sú aj ďalšie krajiny, ktoré majú s tým zásadný problém. Ale toto dnešné rozhodnutie, že sa ide rokovať, hoci nie je celkom zrejmé, aká bude na druhej strane odpoveď, je obrovský posun,“ doplnil premiér.

Pozrite si vyjadrenie premiéra Roberta Fica po rokovaniach v Dubline:

Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"