Trump sa vidí v „triumviráte“ s Putinom a Si Ťin-pchingom. Expert vysvetľuje, prečo si svet nerozdelia
Americký prezident Donald Trump, čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin by sa mohli po prvý raz stretnúť v trojici. Príležitosťou má byť samit Ázijsko-tichomorského hospodárskeho spoločenstva (APEC), ktorý sa uskutoční budúcu stredu a štvrtok v čínskom Šen-čene. Úvahy o takomto stretnutí vyvolali porovnania s Jaltskou konferenciou z februára 1945.
Na nej britský premiér Winston Churchill, americký prezident Franklin D. Roosevelt a sovietsky vodca Josif Stalin rokovali o usporiadaní sveta po druhej svetovej vojne.
O trojstrannom stretnutí sa podľa Kremľa hovorí od septembra, keď ho Putin s Trumpom prebrali v telefonáte. Peking minulý týždeň po prvý raz potvrdil, že o ňom rokuje, termín ani program však zatiaľ nie sú dohodnuté. Trump novinárom povedal, že stretnutie s oboma lídrmi očakáva a chce s nimi hovoriť aj o jadrovom odzbrojení.
Nicholas Westcott, bývalý britský diplomat a profesor diplomacie na Škole orientálnych a afrických štúdií Londýnskej univerzity (SOAS), však tvrdí, že svet sa od roku 1945 zmenil natoľko, že si ho dnešní lídri rozdeliť nemôžu. Svoje argumenty predstavil na portáli The Conversation, kde publikujú najmä akademici.
Podľa Westcotta sa všetkým trom lídrom, z ktorých každý stojí na čele krajiny pokladajúcej sa za veľmoc, páči predstava nového svetového poriadku, ktorý by sa točil okolo nich. „Americký prezident sa zjavne vidí ako člen moderného triumvirátu s prezidentmi Putinom a Si Ťin-pchingom, ktorí môžu podobne ako ich predchodcovia z roku 1945 nakladať s inými národmi, ako sa im zachce,“ píše. Len voči nim dvom Trump prejavuje rešpekt, kým väčšinu ostatných prezidentov a premiérov podľa Westcotta zjavne prehliada.
Autor pripomína, že americká národná bezpečnostná stratégia z roku 2025 otvorene označila západnú pologuľu za oblasť prevahy USA a naznačila, že Rusko a Čína by mohli mať vlastné sféry vplyvu. Že to Washington myslí vážne, podľa neho dokazuje Venezuela, kde USA začiatkom roka zvrhli prezidenta Nicolása Madura, aj podpora spriatelených populistických vlád v Latinskej Amerike.
Putin zasa podľa Westcotta chce silou zbraní obnoviť kontrolu nad Ukrajinou a úplatkami, vyhrážkami a podvratnou činnosťou si obklopiť Rusko poslušnými režimami v bývalom sovietskom priestore. Si Ťin-pching sa netají tým, že chce získať kontrolu nad Taiwanom, a zjavne mu ide aj o vplyv v Mjanmarsku, v juhovýchodnej Ázii a v Juhočínskom mori.
Európa ako tŕň v oku
Spoločnou prekážkou je pre všetkých troch podľa Westcotta Európa, konkrétne Európska únia. „EÚ ukazuje, ako môžu krajiny dosiahnuť stabilitu a prosperitu, ak sa dohodnú, že sa podelia o suverenitu a budú dodržiavať spoločné pravidlá, v ktorých strede sú ľudské práva a právny štát,“ vysvetľuje. Spojené štáty aj Rusko sa preto podľa autora snažia Európu oslabiť tým, že živia nespokojnosť so zavedeným poriadkom a podporujú protiúnijné populistické strany.
Westcott pripúšťa, že imperializmus nie je len o fyzickej kontrole územia, ale aj o tom, kto rozhoduje o zdrojoch, obchode, bezpečnosti a vládnutí. Povojnový „liberálny“ poriadok sa preto mnohým štátom, ktoré práve získali nezávislosť, nezdal až taký liberálny. Mali pocit, že neokoloniálna kontrola pokračovala prostredníctvom vnútených ekonomických pravidiel aj dlho po tom, čo formálne prevzali moc. „Imperializmus pre nich v skutočnosti nikdy nezmizol, len nadobudol nové podoby,“ dodáva.
Ľudia sa predávať nedajú
Svet sa však od čias impérií v 19. storočí na nepoznanie zmenil. Ríše boli tisícročia účinným spôsobom, ako pod jednu vládu spojiť ľudí rôznych vierovyznaní, kultúr a jazykov. Neprežili však nástup nacionalizmu. Súperenie národných štátov sa ukázalo ako mimoriadne nestabilné a vyústilo do dvoch svetových vojen. Po roku 1945 navyše ľudstvo nadobudlo schopnosť zničiť samo seba, a tak lídri hľadali lepší spôsob, ako riešiť spory.
Organizácia Spojených národov, ktorú po vojne založilo 51 štátov, má dnes 193 členov. Mnohé z nich si podľa Westcotta nezávislosť vybojovali a nechcú o ňu prísť. Povojnový mnohostranný poriadok pomohol ukončiť éru impérií a zabezpečiť, aby sa s ľuďmi a územím už nedalo obchodovať ako s nehnuteľnosťami v hre Monopoly.
„Ľudia sami, ako nedávno ukázali Grónčania, odmietajú, aby ich niekto predával,“ píše Westcott s odkazom na Trumpov záujem o Grónsko. Iránci aj Ukrajinci podľa neho ukázali, že sú ochotní bojovať, aby si vládu vybrali sami a nedali si ju nanútiť. Autor dodáva, že sa ešte ukáže, ako dlho sa udrží Delcy Rodríguezová, ktorú do funkcie dočasnej venezuelskej prezidentky dosadili Spojené štáty.
Vzťahy medzi ľuďmi a štátmi podľa Westcotta zmenili aj obchod a technológie. „Globalizácia možno nie je v móde, no stále je realitou,“ konštatuje. Objem svetového obchodu sa od roku 1950 zvýšil približne 46-násobne a umožnil výrazný rast populácie aj príjmov. „Lídri, demokratickí aj nedemokratickí, potrebujú, aby táto prosperita pokračovala, ak chcú zostať pri moci,“ upozorňuje autor.
Internet prepojil ľudí na celom svete a nové vojenské technológie, napríklad drony, zmenili spôsob vedenia vojen. Podľa Westcotta to vidno v Iráne a na Ukrajine, ale aj v Iraku, Afganistane, Sýrii či Gaze. Bez ohľadu na nerovnováhu síl dokázali „slabší“ spôsobiť „silnejším“ neznesiteľné straty. „Sila sama osebe už nefunguje ako spôsob riešenia sporov,“ píše autor. Vedie podľa neho len k nekonečným vojnám, v ktorých nikto nechce priznať porážku.
Tieto vojny ukazujú aj to, že spojenci sú pre úspech rovnako dôležití ako vojaci, peniaze a výzbroj. „Trumpovo pohŕdavé zaobchádzanie s tradičnými spojencami Ameriky vážne poškodilo jej moc a vplyv vo svete,“ tvrdí. Ktokoľvek vyhrá prezidentské voľby v roku 2028, bude to podľa neho len ťažko napravovať.
Kľúč majú malé štáty
Kanadský premiér Mark Carney napríklad dúfa, že poriadok založený na pravidlách ubránia takzvané stredné mocnosti. Podľa Westcotta sú však príliš rôznorodé a mnohé z nich, napríklad na Blízkom východe, skôr využijú rozpadajúci sa poriadok vo svoj prospech, než by budovali lepší systém, ktorý by obmedzoval aj ich.
S výnimkou niekoľkých veľmocí sú totiž všetky krajiny sveta malé alebo stredne veľké a potrebujú poriadok, ktorý rešpektuje práva iných a umožňuje pokojný obchod. „Najväčší záujem na zachovaní poriadku založeného na pravidlách nemajú stredné mocnosti, ale malé štáty,“ zdôrazňuje Westcott. Otázkou podľa neho je, kto ich dokáže zjednotiť, aby si slobodu, ktorú získali, udržali. „Práve na to by sa mali sústrediť lídri demokracií, ktoré na svete ešte zostali,“ uzatvára.
O stretnutí lídrov USA, Ruska a Číny sa viac dozviete v reportáži:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"