utorok 17. 11.
Klaudia, deň boja za slobodu a demokraciu
Live

El Niño môže zabiť viac ľudí ako pandémia. Len horúčavy si podľa vedcov vyžiadajú státisíce obetí

Sleduj na Google
Komentáre k článku
Zdielajte článok

Nebude to vírus, a predsa môže zabiť viac ľudí než prasacia chrípka v roku 2009. Epidemiológovia varujú, že tohtoročný El Niño, ktorý má byť najsilnejší v histórii meraní, spôsobí úmrtnosť porovnateľnú s pandémiou. Len extrémne horúčavy si podľa prvých odhadov môžu vyžiadať takmer pol milióna obetí.

horúčava leto
Foto: TASR/AP
Ilustračná snímka.

„El Niño v rokoch 2026 a 2027 spôsobí úmrtnosť v rozsahu pandémie,“ povedal podľa britského denníka The Telegraph Colin Carlson, epidemiológ z americkej Yaleovej univerzity. Podľa neho bude smrteľnejší ako pandémia prasacej chrípky z roku 2009, ktorá si vyžiadala približne 284-tisíc obetí.

Carlson preto vyzval Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), aby El Niño vyhlásila za núdzovú situáciu v oblasti verejného zdravia medzinárodného významu. Ide o najvyšší stupeň varovania WHO, aký dnes platí napríklad pre ebolu v Konžskej demokratickej republike či pre šírenie detskej obrny.

Smrteľnejší ako prasacia chrípka

El Niño je prirodzený jav, ktorý sa vracia každých pár rokov. Otepľuje povrch Tichého oceána a tým zvyšuje teploty na celom svete. Klimatická zmena ho však ešte zosilňuje. Morská vlna horúčav môže spôsobiť nevyspytateľné búrky, silné suchá či rozsiahle požiare, ktoré ničia úrodu a ohrozujú zásobovanie potravinami.

„Prvá analýza naznačuje, že takmer pol milióna úmrtí spôsobia len extrémne horúčavy. A to nehovoríme o epidémiách horúčky dengue, cholery a ďalších infekčných chorôb, ktoré môžu prísť zároveň,“ napísal Carlson v článku pre web Think Global Health, ktorý pripravil s klimatológom Christopherom Callahanom z Indiana University.

Najviac obetí v Afrike a Ázii

Odhad vychádza zo štúdie Climate Impact Lab, ktorá vznikla na University of Chicago. Podľa nej môžu horúčavy spojené s El Niñom od júna 2026 do februára 2027 spôsobiť až 451-tisíc úmrtí navyše. Extrémne horúcich dní má byť o 44 percent viac ako v bežných rokoch. Štúdiu zatiaľ neposúdili iní vedci.

Najviac obetí horúčav čaká Nigériu, kde od septembra do februára môže zomrieť približne 31-tisíc ľudí. Nasledovať má Indonézia a Sudán.

„Je to také veľké číslo, že človek voči nemu môže otupieť. Tvoria ho však rodičia a deti, starí rodičia a susedia, ľudia, ktorí chodia do práce, starajú sa o rodiny a žijú svoje životy,“ povedal pre americkú televíziu CNN spoluautor štúdie Michael Greenstone.

Oceány sú najteplejšie v histórii

Obavy z El Niña rastú v čase, keď sa v Turecku koná klimatická konferencia OSN COP31. Svetová meteorologická organizácia (WMO) na nej predstavila novú správu o stave klímy. Posledné štyri roky boli podľa nej najteplejšie v histórii meraní a El Niño prinesie „ešte viac horúčav a extrémneho počasia“ až do neskorej časti roku 2027.

„El Niño Zemi žiadne nové teplo neprináša. Len ho uvoľňuje z oceánu, ktorý je dnes najteplejší, aký sme kedy namerali. Je teda z čoho uvoľňovať,“ vysvetlila generálna tajomníčka WMO Celeste Saulová. El Niño podľa nej bude „násobiť riziká“.

Šéf klimatickej agendy OSN Simon Stiell už v pondelok (9.11.) varoval, že klimatická kríza, ktorú ešte posilní mimoriadne silný El Niño, je „globálnou zdravotnou krízou pandemických rozmerov“.

Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"