Hackeri zohrievali v obchodoch chladničky na päťdesiat stupňov. Na rade môžu byť aj vaše spotrebiče

„Dnes to boli chladničky, zajtra to môžu byť routery, pozajtra domáce spotrebiče a tak ďalej,“ povedal v utorok agentúre AFP Juhan Lepassaar, výkonný riaditeľ Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA). „Bezpečnosť nesmie a nemôže byť niečo, na čo myslíme až dodatočne,“ dodal. Útokom sa podľa neho dá vyhnúť, kybernetická bezpečnosť však nie je lacná. Otázkou je, či sme do nej ochotní investovať.

Odmrazovanie na 50 stupňov

Útoky v októbri a novembri zasiahli supermarkety najmenej v 12 európskych krajinách, najviac vo Francúzsku. Postihnuté boli aj chladiace zariadenia v krvných bankách. Francúzska vláda z útokov obvinila Irán.

Hekeri zneužili zastarané programové vybavenie chladiacich systémov. „Spustili vstavanú funkciu automatického odmrazovania, ktorá bežne beží asi dve hodiny denne, a prerobili ju na nepretržitý cyklus s teplotou nastavenou na 50 °C,“ vysvetlil pre britský denník The Independent profesor kybernetickej bezpečnosti Alan Woodward z University of Surrey.

Viac k téme

Hekeri si vyhliadli supermarkety. Vyraďujú chladiace jednotky, kazia sa potraviny a môže dôjsť aj k požiarom

Útoky podľa expertov odhalili, že mnohé firmy chápu kybernetickú bezpečnosť len úzko. Chránia hlavne financie a údaje, kým zariadenia pripojené na internet nechávajú na údržbárov s inými rozpočtami aj prioritami.

Umelá inteligencia zrýchľuje útoky

Hrozby sa podľa ENISA rýchlo menia aj pre umelú inteligenciu. Tá útočníkom pomáha hľadať slabé miesta vo veľkom a vytvárať presvedčivejšie podvody, napríklad pomocou falošných videí či nahrávok. Čas medzi objavením zraniteľnosti a jej zneužitím sa podľa agentúry blíži k nule. Firmy však zároveň môžu umelú inteligenciu využiť na to, aby slabé miesta odhalili a opravili skôr než hekeri.

Viac ako polovica kybernetických incidentov v roku 2025 mala podľa správy ENISA ideologické pozadie a súvisela s geopolitickými udalosťami, ako je ruská vojna na Ukrajine či konflikt na Blízkom východe. Väčšina z nich však mala len obmedzený dosah. Takmer tretinu útokov motivovali peniaze, najviac škôd firmám naďalej spôsobuje vydieračský softvér, teda tzv. ransomvér.

Písali sme

Mráz prichádza z Moskvy, píše Politico. Za kyberútokmi na supermarkety v Európe môže stáť Rusko

Európa má podľa agentúry na boj s útokmi viacero pravidiel, ich zavádzanie však viazne. Smernicu NIS2, ktorá od októbra 2024 ukladá firmám chrániť kritickú infraštruktúru, ešte nezapracovali do zákonov všetky členské krajiny. Problémom je aj nedostatok odborníkov, takmer polovica organizácií má problém nájsť ľudí so správnymi zručnosťami.

Od termostatu po bankomat

Na internet je dnes pripojených čoraz viac vecí v domácnosti a každé takéto pripojenie môže byť pre hekerov vstupnou bránou. Útočník by napríklad mohol cez inteligentný termostat vykúriť byt na nepríjemnú teplotu alebo kúrenie v zime úplne vypnúť. Napadnutý inteligentný zámok by mohol pustiť do domu zlodejov.

Ešte zákernejšie sú kamery, detské pestúnky či inteligentné reproduktory. Na rozdiel od chladničky, ktorá prezradí, že je napadnutá, lebo prestane chladiť, by mohli majiteľa potichu odpočúvať alebo sledovať. V Južnej Kórei minulý rok zatkli štyroch ľudí, ktorí sa podľa polície dostali približne do 120-tisíc kamier v domácnostiach a firmách. Využili pritom slabé heslá ako 1111 a zábery predávali na zahraničných stránkach.

Čítajte viac

Kyberútoky na chladiace systémy zasiahli desať krajín. Európa hovorí o sabotáži, Kremeľ obvinenia odmieta

Zraniteľné môžu byť aj autá, semafory, elektronické tabule na diaľniciach či bankomaty. Americká FBI minulý rok zaznamenala vyše 700 prípadov, keď zločinci pomocou škodlivého softvéru prinútili bankomaty vydávať peniaze. Aj v týchto prípadoch zneužili staré, neaktualizované verzie softvéru.

Pomôže aj obyčajná aktualizácia

Spotrebiče v domácnostiach zatiaľ podľa stanice BBC cieľom útokov neboli a veľké značky si na zabezpečení svojich výrobkov dávajú záležať. Experti však radia nepodceňovať základy - aktualizovať zariadenia, používať silné heslá a zapnúť dvojstupňové overenie.

„Viem, že je to otrava, ale trvá to len pár sekúnd,“ povedal bývalý šéf britského Národného centra pre kybernetickú bezpečnosť Ciaran Martin. Podľa neho by však viac mali urobiť najmä výrobcovia a od veľkých technologických firiem treba žiadať bezpečnejšie zariadenia už od začiatku.

Kybernetická hrozba prednedávnom odstavila aj rôzne webové stránky po celom svete. Viac v reportáži: