„20 rokov, pekná, za 8-tisíc ti ju dám.“ Českom sa šíria poplašné správy o únosoch žien a obchodovaní s ľuďmi
Českými sociálnymi sieťami sa šíria správy o údajných únosoch žien, útokoch na dievčatá a obchodovaní s ľuďmi. Polícia však tvrdí, že k opisovaným incidentom v Brne ani Prahe nedošlo.
Na šírenie správ upozornil český portál Seznam Zprávy. Jeho redakcia preverovala tvrdenia obsiahnuté v oboch správach a kontaktovala políciu aj ďalšie zainteresované strany.
Príbeh o vodičovi Boltu
Jedna zo správ sa vo veľkom šírila cez WhatsApp. Opisovala údajný prípad ženy, ktorá mala večer cestovať v Brne autom spoločnosti Bolt. Vodič mal podľa správy počas jazdy telefonovať po rusky a hovoriť o predaji mladého dievčaťa.
„Dievčina od kolegyne z práce mala veľmi nepríjemnú skúsenosť, keď išla večer s divným vodičom a z auta utiekla na križovatke po tom, čo vodič po rusky niekomu do telefónu hovoril: 20 rokov, pekná, za osemtisíc ti ju dám, a snažil sa ju v aute zamknúť,“ uvádza sa v reťazovej správe.
Jej autor zároveň tvrdí, že prípad bol nahlásený polícii. Tá mala údajne vedieť o pôsobení „ukrajinskej mafie“, ktorá má v Česku organizovať obchod s ľuďmi, no vraj proti tomu nedokáže zasiahnuť.
Takýto incident však polícia nepotvrdila. Hovorca Policejného prezídia Jakub Vinčálek pre Seznam Zprávy uviedol, že polícia preverovala, či sa niečo podobné v Česku stalo.
„Overovali sme, či k niečomu takému alebo podobnému v rámci Českej republiky nedošlo - a nedošlo,“ povedal.
Prípad preverovala aj juhomoravská polícia. Jej hovorca Pavel Šváb uviedol, že sa na políciu s podobným oznámením nikto neobrátil. Zároveň potvrdil, že policajti zaznamenali šírenie správy a zisťujú, či sa jej šírením niekto nemohol dopustiť protiprávneho konania.
Tvrdenia odmietla aj spoločnosť Bolt. Uviedla, že podobný incident neeviduje a polícia ju v tejto súvislosti nekontaktovala.
Varovanie pred únosmi Vietnamiek
Takmer súčasne sa začala šíriť ďalšia správa, tentoraz namierená na vietnamskú komunitu v Česku. Dostávala sa medzi ľudí e-mailom a vo forme snímok obrazovky a upozorňovala na údajné únosy mladých vietnamských žien a dievčat.
„Počas posledného mesiaca sa podľa informácií odovzdávaných medzi vietnamskými rodinami malo v Česku, najmä v Prahe, odohrať niekoľko únosov mladých Vietnamiek a dievčat. Medzi obeťami majú byť aj tri dievčatá z rodín našich známych - 18, 13 a 9 rokov,“ píše sa v správe.
Text sa dostal aj k influencerom z vietnamskej komunity, ktorí ho následne zdieľali na svojich profiloch. Redakcia Seznam Zpráv sa pokúsila zistiť, kto správu vytvoril a odkiaľ informácie pochádzajú. Autori či adresáti, ktorých redakcia oslovila, však do zverejnenia článku nereagovali.
Ani v tomto prípade polícia neeviduje udalosti, ktoré správa opisuje.
Strach ako nástroj
Odborníci upozorňujú, že podobné správy využívajú jednu z najsilnejších ľudských emócií - strach o bezpečnosť vlastnú a svojich blízkych.
„Aj keď sa tá správa môže javiť z nejakého dôvodu pochybná alebo nedôveryhodná, u niektorých ľudí prevažuje potreba radšej upozorniť svoje okolie. Povedia si, že keby na nej bolo niečo pravdivé, radšej svojich blízkych preventívne ochránia,“ vysvetlil pre český portál Bohumil Kartous z iniciatívy Českí elfovia.
Podľa policajného hovorcu Vinčálka nejde o nový fenomén. Podobné príbehy sa podľa neho v rôznych podobách objavujú dlhodobo. Spomenul napríklad staršie fámy o čiernej sanitke či taxíku, ktoré mali unášať deti.
„Tieto príbehy sa akurát obmieňajú, inak ide stále o rovnakú skupinu strašenia,“ uviedol.
Obe aktuálne správy však podľa odborníkov využívajú aj ďalší prvok. Pracujú s anonymným zdrojom - príbeh má pochádzať od „kolegyne“, „známeho“ alebo niekoho z okruhu rodiny. Čitateľ tak nedostáva možnosť overiť si, kto informáciu pôvodne poskytol.
Pri správe o údajnej ukrajinskej mafii môže podľa Kartousa zohrávať úlohu aj snaha vykresľovať ukrajinskú menšinu ako hrozbu. Podobné naratívy sa podľa neho v minulosti objavovali v súvislosti s kriminalitou, chorobami či údajným zneužívaním sociálneho systému.
V prípade správy namierenej proti vietnamskej komunite je podľa odborníka mechanizmus odlišný. Jej cieľom môže byť vyvolanie strachu priamo v rámci komunity.
Hoaxy útočia aj na dôveru v štát
Jedným z výrazných prvkov správ je tvrdenie, že polícia o údajnom nebezpečenstve vie, ale nič s ním nerobí. Práve to môže podľa odborníkov zvyšovať ich účinok.
„Tvrdenie, že polícia proti údajnej kriminalite nezasahuje, má vytvoriť dojem, že štát nefunguje,“ vysvetlil Kartous. Takéto správy podľa neho môžu v širšom kontexte prispievať k nedôvere voči demokratickým inštitúciám.
Manipulácia pritom často pokračuje výzvou na rýchle zdieľanie. Čitateľ má správu posunúť ďalej skôr, než si overí jej pôvod alebo obsah.
K dôveryhodnosti môže prispieť aj osoba, ktorá ju zdieľa. Ak varovanie prepošle známy človek alebo influencer s veľkým počtom sledujúcich, príjemca môže predpokladať, že informácia je overená.
„Influencer môže u niektorých ľudí vzbudzovať dojem, že ide o dôveryhodný zdroj. Zvyšuje to dôveryhodnosť správy a tým pádom aj jej dosah,“ upozornil Kartous.
Podľa odborníkov je preto pri podobných varovaniach dôležitejšie overovať zdroj než samotnú dramatickosť príbehu. Ak sa závažná informácia neobjavuje v dôveryhodných médiách, v policajných komunikačných kanáloch alebo na oficiálnych stránkach štátu či samosprávy, treba k nej pristupovať s rezervou.
Polícia zároveň vyzýva ľudí, aby podobné správy automaticky neposúvali ďalej.
„Dôležité posolstvo za nás je, aby občania takýmto nezmyslom jednoducho nenaleteli a informácie si overovali,“ uviedol Vinčálek.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"