Podmorský život sa nespamätal ani po rokoch. Výbuch plošiny Deepwater Horizon zničil celé generácie tvorov
Počet morských živočíchov v hlbokej časti Mexického zálivu v rokoch nasledujúcich po výbuchu na plošine Deepwater Horizon v roku 2010 klesol približne o 60 percent. Napísala o tom s odvolaním sa na novú štúdiu agentúra AP.
Podmorský život sa ani po rokoch nezotavil
Vo významnej časti Mexického zálivu medzi svetlou hladinou a najtemnejšími hĺbkami, kde došlo k havárii vrtu prevádzkovaného spoločnosťou BP a k úniku 134 miliónov galónov ropy, klesol počet nájdených rýb od roku po havárii až do roku 2015 o 63,5 percenta. Počet kôrovcov, vrátane kreviet a krilov, ktoré sú kľúčovým zdrojom potravy pre veľryby, klesol o 62 percent, a počet väčších živočíchov, ako sú chobotnice a olihne, sa znížil o 59,7 percenta, ako uvádza štúdia zverejnená v odbornom časopise PNAS. Štúdia ďalej zistila, že sa tieto populácie ani zďaleka nezotavili.
Výskumníci sa zamerali na „polotmavú zónu “oceánu, rozsiahlu oblasť nad morským dnom, kde sa veľká časť morského života, vrátane delfínov a veľrýb, živí tunajšími živočíchmi. Napriek tomu o tomto gigantickom ekosystéme vieme len málo. Táto oblasť Mexického zálivu nebola pred ropnou haváriou v roku 2010 vôbec skúmaná, uviedol hlavný autor štúdie Tracey Sutton, biologický oceánograf z Nova Southeastern University na Floride.
„Ľadovec súdneho dňa“ môže zdvihnúť hladinu oceánov viac, než sa čakalo. Vedci varujú pred kritickým rokom 2038
Pátranie po príčine dramatického úbytku
Prieskum z roku 2011 vykonaný po ropnej havárii, ktorý je v tejto štúdii citovaný, poskytol vedcom dobrý prehľad o tom, koľko morských živočíchov sa nachádzalo v oblasti medzi hladinou a hĺbkou 1 500 metrov. O tri a pol roka neskôr sa na rovnaké miesto vrátili s rovnakým vybavením a zistili, že množstvo morského života tvorilo iba jednu tretinu až štvrtinu toho, čo v roku 2011.
„Zaznamenali sme tento výrazný pokles,“ povedal Sutton.
„Otázkou potom bolo prečo? Pozreli sme sa na všetky prírodné premenné, o ktorých sme si mysleli, že by to mohli vysvetľovať, konkrétne na teplotu, množstvo kyslíka a potravu. Žiadna z nich sa však zároveň s týmto poklesom nezmenila. Jediná súvisiaca udalosť bol ten únik ropy. Domnievame sa teda, že je to najpravdepodobnejšia príčina poklesu,“ uviedol.
Vedci pokračovali v odbere vzoriek od roku 2015 a nízke stavy pretrvávali, s miernym nárastom v rokoch 2022 a 2023, ktorý sa však neukázal ako štatisticky významný alebo trvalý, uviedol Sutton.
Jeho tím zdokumentoval pokles populácie pomocou troch druhov dôkazov: čo ulovili do sietí, čo zachytil ich akustický sonar, a genetickými štúdiami, ktoré ukázali stratu genetickej rozmanitosti v dôsledku príbuzenského kríženia.
Pátranie po zmiznutom lietadle na trase z Bermúd sa skončilo. Záchranári našli v oceáne trosky potopeného stroja
Havária ohrozila celé generácie morských živočíchov
Mnoho morských živočíchov zahynulo okamžite po výbuchu, ktorý zabil 11 pracovníkov, a v dôsledku takmer päťmesačného úniku ropy a plynu. Podľa Suttona sa tieto znečisťujúce látky usadili vo vajíčkach preživších jedincov a nasledujúce generácie boli čoraz ohrozenejšie a slabšie.
Hovorca spoločnosti BP Paul Takahashi uviedol, že táto nehoda spoločnosť „navždy zmenila“.
„Urobili sme viacero zmien s cieľom zabrániť tomu, aby sa niečo podobné niekedy v budúcnosti opakovalo,“ tvrdí.
Ropa aj dispergátory, látky použité na likvidáciu úniku, škodia rybám, avšak odlišným spôsobom, uviedla spoluautorka štúdie Isabel Romerová, chemická oceánografka z Univerzity Južnej Karolíny. Ropa je toxickejšia a predstavuje rozsiahlu hrozbu, ale dispergátor rozbije ropu na menšie kvapky, čím pôsobeniu ropy vystavuje živočíchy žijúce vo väčších hĺbkach, dodala.
Pripomínali paprade, klonovali sa ako jahody. Prvé živočíchy sa rozmnožovali tak zle, že brzdili evolúciu
Vedci varujú pred ďalšími ropnými katastrofami
Dispergátory spôsobili mnoho problémov a nové štúdie ukazujú, že pri budúcich nehodách by bolo lepšie sa týmto chemikáliám vyhnúť a namiesto toho pridávať látky, ktoré podporujú rast mikroorganizmov pohlcujúcich ropu, uviedla bývalá riaditeľka Národnej vedeckej nadácie Rita Colwellová, environmentálna mikrobioložka z Univerzity v Marylande, ktorá viedla desaťročný program financovaný spoločnosťou BP zameraný na štúdiu vplyvu ropných škvŕn.
Vedci sa o tejto doteraz nepreskúmanej oblasti Mexického zálivu dozvedeli veľa. Hlavne ich znepokojovalo, kde presne ropná škvrna spôsobila škody.
„V niektorých ohľadoch vieme o vesmíre viac ako o vnútorných častiach oceánu. Pretože tieto oblasti nevidíme, máme tendenciu predpokladať, že je všetko v poriadku, ale tu máme jasný výsledok, ktorý ukazuje, že sa niečo pokazilo,“ uviedla Kaitlin Frasierová, morská vedkyňa z oceánografického inštitútu Scripps, ktorá sa na spomínanej štúdii nepodieľala.
„Je šokujúce, ako jediná porucha na vrtnej plošine môže mať taký rozsiahly a trvalý dopad na tisícky štvorcových kilometrov. Za 13 rokov od úniku nie je viditeľné takmer žiadne zotavenie,“ uviedol morský vedec z Dalhúsie University Boris Worm, ktorý sa na štúdii nepodieľal.
„Je dôležité, aby sme si to uvedomili, pretože dlhý čas boli tieto dôsledky úplne mimo dohľadu a mimo pozornosti,“ dodal.
Worm a Colwellová uviedli, že treba zohľadniť tieto škody, keď sa vo svete diskutuje o ťažbe v hlbokom mori a o zvýšenej hlbokomorskej ťažbe.