Balaton, ako ho poznáme, môže zmiznúť. Podľa vedcov sa obľúbené jazero môže rozpadnúť na tri časti

Jazero Balaton sa v dôsledku meniacej sa klímy môže v budúcnosti výrazne zmeniť. Model prezentovaný maďarským hydraulickým inžinierom Bencem Fülöpom ukazuje, že pri dlhodobo veľmi nízkej hladine a bez dopĺňania vody by sa do konca storočia mohli zachovať už len tri väčšie otvorené vodné plochy. Súčasné problémy pritom nie sú iba hypotetické - vodná bilancia oblasti sa v posledných rokoch dostáva do záporných hodnôt čoraz častejšie.

Hladina klesá, zimný prebytok už nestačí

Na začiatku októbra 2026 dosahovala hladina Balatonu 29 centimetrov, teda len o šesť centimetrov viac než historické minimum 23 centimetrov zaznamenané v októbri 2003. Ide o údaj voči nule vodomernej stupnice, nie o priemernú hĺbku jazera.

Balaton je prirodzene plytké jazero a kolísanie jeho hladiny preto nie je ničím nezvyčajným. Podľa analýzy klimatického výskumníka a doktoranda Pétera Szabóa, publikovanej na maďarskom odbornom portáli Másfélfok, sa však problém v súčasnosti odohráva v teplejšom klimatickom prostredí, v ktorom rastie aj potreba vody na vyparovanie.

Vodnú bilanciu jazera ovplyvňujú najmä zrážky a prítoky na jednej strane a vyparovanie a odtok na strane druhej. Dôležité je pritom celé povodie Balatonu, nielen samotná vodná plocha.

Szabó pri analýze využil model sledujúci vzťah medzi zrážkami a vyparovaním v povodí. Výsledky ukázali výraznú súvislosť medzi vodnou bilanciou povodia a hladinou jazera. Za posledných 26 rokov bola ročná bilancia záporná v 16 prípadoch.

Problém podľa výskumníka spočíva aj v tom, že zimný prebytok vody už nedokáže vykompenzovať letný deficit. Otepľovanie totiž zvýšilo letné straty vody, zatiaľ čo množstvo vody, ktoré sa doplní počas chladnej časti roka, rastie len mierne.

V lete 2026 sa situácia prejavila veľmi výrazne. Od polovice júna do 27. augusta klesla hladina zo 77 na 43 centimetrov, teda o 34 centimetrov. Začiatkom októbra sa následne dostala na 29 centimetrov.

Čítajte viac

Na Balatone sa z vody vynorilo zlé znamenie. Sucho pripomína varovania expertov, že kúpaniu môže byť o pár rokov koniec

Model ukazuje tri väčšie vodné plochy

Ešte výraznejší scenár predstavil Bence Fülöp na prírodovednej konferencii v Tihanyi. Jeho model z roku 2024 skúmal vývoj vodnej hladiny pri nepriaznivom klimatickom scenári RCP8.5 a zároveň predpokladal, že jazero nebude umelo dopĺňané vodou.

Pri vodnej hladine na úrovni mínus dva metre by podľa modelu zostali ako otvorená voda najmä oblasti hlbšie ako jeden meter. Tie by už netvorili súvislú plochu dnešného Balatonu, ale tri väčšie, od seba oddelené časti.

Nejde o predpoveď, že Balaton takto určite skončí. Model pracuje s konkrétnym nepriaznivým klimatickým scenárom a predpokladom bez dopĺňania vody. Výsledok však podľa Fülöpovej prezentácie ukazuje, aké zásadné môžu byť dôsledky dlhodobého poklesu hladiny.

Pri tomto vývoji by sa podľa modelu súčasný rozsah jazera dal do konca storočia udržať iba za cenu výrazného a napokon trvalého dopĺňania vody. Ani to by však neodstránilo prirodzené výkyvy hladiny.

Podľa analýzy Pétera Szabóa pritom vedecké poznatky nepodporujú predstavu, že by Balaton mal v priebehu najbližších rokov úplne vyschnúť. Modelovanie Balatonského limnologického výskumného ústavu však naznačuje, že počas viacročných období sucha môže byť od roku 2040 potrebné externé dopĺňanie vody.

Rozhodujúce budú suché roky

Vývoj Balatonu tak nebude závisieť iba od jedného extrémne suchého leta. Súčasný stav je podľa Szabóa výsledkom kumulácie vodného deficitu počas viacerých rokov. Záporná bilancia sa vyskytla napríklad začiatkom 90. rokov, v období 2000 až 2003, v rokoch 2021 a 2022 a opäť od roku 2024.

Podobný problém sa prejavuje aj na neďalekom jazere Velence, ktoré má prirodzene výrazne kolísajúcu hladinu a v minulosti už niekoľkokrát úplne vyschlo. Otepľovanie však podľa výskumu zvyšuje pravdepodobnosť extrémne nízkej hladiny.

Odborníci preto upozorňujú, že budúcnosť Balatonu nemožno riešiť iba snahou udržať jednu konkrétnu optimálnu výšku hladiny. Dôležitá bude schopnosť krajiny zadržiavať vodu v povodí najmä počas vlhšej časti roka.

Ak sa bude letný deficit ďalej prehlbovať a zimné dopĺňanie ho nebude schopné vyrovnať, Balaton môže podľa modelov postupne meniť svoju podobu. Scenár troch samostatných vodných plôch pritom predstavuje krajnú podobu vývoja, ktorý môže mať zásadný vplyv nielen na ekosystém jazera, ale aj na cestovný ruch a ekonomiku celého regiónu.

Extrémne sucho trápi aj Slovensko, voda z Ružínskej priehrady takmer úplne zmizla: