Vyzerá ako plyšák, môže však zabíjať. Vedci po takmer sto rokoch znovuobjavili vzácneho tvora
Vedci ho desaťročia považovali za takmer vyhynutého. Útloň bangkský, drobný nočný primát z indonézskeho ostrova Bangka, sa však podľa nového výskumu stále vyskytuje vo voľnej prírode. O jeho existencii nemali vedci spoľahlivé informácie od 30. rokov minulého storočia.
Medzi rokmi 2015 a 2025 zaznamenala indonézska organizácia Alobi Wildlife Rescue Center viac ako 90 jedincov tohto vzácneho druhu na rôznych miestach ostrova. Väčšinu z nich sa po záchrane podarilo vrátiť späť do prírody. Na nový výskum upozornila agentúra Reuters.
„Útloň bangkský stále žije,“ uviedol Timon Glaw, doktorand ochrany prírody a biodiverzity v Haus des Meeres Aqua Terra Zoo vo Viedni a jeden z autorov štúdie publikovanej v časopise Spixiana.
Desiatky rokov bez spoľahlivých záznamov
Útloň bangkský (Nycticebus bancanus) je pomerne malý nočný primát s červenohnedou srsťou, výraznou kresbou na tvári a veľkými očami. Pohybuje sa pomaly a opatrne v korunách stromov. Z evolučného hľadiska je bližšie k lemurom z Madagaskaru a galagom z Afriky než k opiciam, ľudoopom či človeku.
Posledné historické vedecké záznamy o tomto druhu na ostrove Bangka pochádzajú z rokov 1930 až 1932. Nasledujúce desaťročia nepriniesli spoľahlivé dôkazy o tom, či tam druh ešte prežíva.
V roku 2020 ho Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) zaradila medzi kriticky ohrozené druhy a zároveň pripustila, že môže byť vyhynutý. Organizácia Re ho zaradila aj na zoznam takzvaných „stratených primátov“.
Nové nálezy však ukazujú, že prežíva na viacerých miestach ostrova. Jeho prirodzené prostredie pritom výrazne zmenšila ťažba cínu a rozširovanie plantáží palmy olejnej.
„Je mimoriadne pozoruhodné, že taký výrazný a ľahko rozpoznateľný primát dostával takmer celé storočie len veľmi málo vedeckej pozornosti. Jeho znovuobjavenie zároveň prináša nádej, že aj ďalšie druhy považované za vyhynuté môžu stále prežívať na miestach, ktoré vedci celé desaťročia neskúmali,“ povedal Glaw.
Bangka sa pritom nachádza len približne hodinu letu od Jakarty, jedného z najväčších miest sveta.
Slony v africkej rezervácii kosí záhadná choroba. Pred smrťou ochrnú a nedokážu sa postaviť, vedci príčinu nepoznajú
Malý primát, ktorý dokáže otráviť uhryznutím
Útloň bangkský je podobne ako ostatné druhy útloňov jedovatý. Ide o pomerne vzácnu vlastnosť medzi cicavcami. Jedovatý sekrét vytvárajú špeciálne žľazy pri lakťoch. Keď sa cítia ohrozené, zvieratá zdvihnú ruky, sekrét zmiešajú so slinami a následne môžu jed preniesť uhryznutím.
Uhryznutie môže u človeka vyvolať silnú alergickú reakciu, ktorá môže byť v niektorých prípadoch život ohrozujúca. Vedci sa domnievajú, že jed využívajú najmä pri súbojoch s inými útloňmi, ale môže slúžiť aj na obranu pred predátormi a parazitmi.
O ich potrave zatiaľ nie je dostatok údajov. Pravdepodobne však konzumujú hmyz, rastlinné živice, nektár a ďalšie časti rastlín.
Útloň má tiež špeciálne zuby smerujúce dopredu, ktoré využíva pri čistení srsti, získavaní živice z kôry stromov a pri uhryznutí. Pod hlavným jazykom má navyše druhý, menší jazyk, ktorý mu pomáha čistiť tieto zuby.
Väčšina zachránených zvierat sa vrátila do prírody
Viac ako 90 útloňov bangkských, ktoré organizácia Alobi zaznamenala v rokoch 2015 až 2025, pochádzalo z rôznych častí ostrova. Záchranári ich našli v domoch, záhradách, na plantážach alebo pri cestách.
Niektoré zvieratá utrpeli vážne zranenia, najmä po kontakte s elektrickými vedeniami, a niekoľko z nich napriek liečbe uhynulo. Až 86 zachránených jedincov sa však po zotavení podarilo vypustiť do vhodných prírodných biotopov.
Vedci teraz upozorňujú, že samotné znovuobjavenie druhu ešte neznamená, že je mimo nebezpečenstva. Za najnaliehavejšiu úlohu považujú ochranu zostávajúcich lesov na Bangke a ďalší terénny výskum, ktorý má ukázať, kde presne útloň prežíva a aké veľké sú jeho populácie.
„Každý druh je výsledkom miliónov rokov evolúcie a súčasťou komplexnej ekologickej siete. Strata útloňa bangkského by znamenala stratu niečoho, čo sa nedá nahradiť,“ dodal Glaw.