Dvere do EÚ sa otvárajú ďalším krajinám. Jedna je už takmer v cieli, Ukrajina zaostáva

Čierna Hora je podľa Európskej komisie (EK) pripravená na členstvo v Európskej únii a do konca tohto roka by mohla predbežne uzavrieť všetky zvyšné vyjednávacie kapitoly. Komisia to uviedla vo svojej stredajšej pravidelnej hodnotiacej správe o pokroku jednotlivých kandidátov na členstvo v Európskej únii. Podľa únijných zdrojov by krajina mohla podpísať prístupovú zmluvu už v júni 2027.

„Pozoruhodný pokrok“ Čiernej Hory

Na predbežné uzavretie zostávajúcich kapitol je potrebný súhlas členských štátov EÚ. Čierna Hora si kladie za cieľ stať sa 28. členským štátom Európskej únie v roku 2028. Vstup do EÚ vyžaduje, aby prístupovú zmluvu ratifikovalo všetkých 27 súčasných členských krajín.

„Prvýkrát od roku 2011, keď EÚ uzavrela prístupové rokovania s Chorvátskom, je teraz Európska únia v situácii, keď môže čoskoro uzavrieť rokovania s ďalšou kandidátskou krajinou - Čiernou Horou,“ píše vo vyhlásení komisia. „Svedčí to o trvalom úsilí Čiernej Hory posúvať sa vpred na európskej ceste a zavádzať reformy nevyhnutné k tomu, aby sa členstvo v EÚ stalo skutočnosťou,“ dodáva EK.

Únijná exekutíva hovorí v prípade Čiernej Hory o „pozoruhodnom pokroku“. Krajina doteraz predbežne uzavrela 21 rokovacích kapitol z celkových 33. Komisia podľa nemenovaného únijného zdroja teraz pošle do Rady EÚ, ktorá zastupuje členské štáty, posledné technické dokumenty. Následne očakáva do konca decembra dokončenie prístupových rokovaní. Do jari 2027 potom očakáva dokončenie prístupovej zmluvy a v júni jej podpísanie.

„Krajina sa blíži do záverečnej fázy prístupového procesu,“ uvádza komisia. Dodáva však, že kľúčové zostáva naďalej trvalé reformné úsilie a široký politický konsenzus.

Moldavsko postupuje rýchlejšie než Ukrajina

Ukrajina musí zrýchliť tempo reforiem, ak chce splniť svoj cieľ uzavrieť prístupové rokovania s Európskou úniou do konca roka 2028, uviedla EK. Kyjev by sa pritom mohol v prístupových rokovaniach fakticky oddeliť od Moldavska, s ktorým doteraz postupoval súbežne. Moldavsko totiž v procese pristúpenia postupuje rýchlejšie, vyplýva zo správy.

„Ukrajina zostáva napriek výzvam spôsobeným ruskou agresiou odhodlaná pokračovať na ceste k vstupu do EÚ a za uplynulý rok otvorila štyri tematické vyjednávacie bloky,“ píše sa vo vyhlásení. Podľa hodnotenia EK krajina spĺňa podmienky na otvorenie zvyšných dvoch tematických blokov. Očakáva sa, že by sa tak mohlo stať do konca tohto roka.

Písali sme

Ukrajina je znova o krok bližšie k členstvu v EÚ. Maďarsko stiahlo výhrady, Brusel otvoril ďalšie prístupové kapitoly

„Ukrajinská vláda naznačila, že jej cieľom je uzavrieť prístupové rokovania do konca roku 2028,“ píše sa v správe. „Komisia je odhodlaná tento ambiciózny cieľ podporiť, domnieva sa však, že na jeho dosiahnutie je potrebné zrýchliť tempo reforiem,“ dodáva text.

Ukrajina za posledný rok pokračovala v pokroku v kľúčových sektorových reformách. Podľa komisie zostáva účinný aj jej systém boja proti korupcii a špecializované protikorupčné inštitúcie naďalej fungujú celkovo nezávisle a efektívne. Teraz by sa Kyjev mal zamerať predovšetkým na ďalšie posilnenie právneho štátu, fungovanie demokratických inštitúcií a reformu verejnej správy. Komisia tiež zdôrazňuje potrebu vykonávania akčného plánu týkajúceho sa národnostných menšín.

Pri Moldavsku považuje komisia ukončenie prístupových rokovaní v roku 2028 za realistické, ak krajina bude aj naďalej pokračovať v reformách. Moldavsko podľa EK dosiahlo za posledný rok najväčší pokrok zo všetkých kandidátskych krajín, a to napriek pretrvávajúcim hybridným hrozbám a vonkajším tlakom. Otvorilo štyri zo šiestich rokovacích tematických blokov (klastrov) a významne pokročilo v reforme justície, boji proti korupcii a zosúlaďovaní právnych predpisov s právom Únie. Dobrý pokrok zaznamenalo v 28 z celkovo 33 rokovacích kapitol.

Ďalším krokom je otvorenie štvrtého a piateho tematického bloku, o ktorom musia rozhodnúť členské štáty v Rade EÚ, rovnako ako je to v prípade Ukrajiny.

Kritika Srbska

EK zároveň podľa správy kritizuje Srbsko za nedostatok pokroku v prístupových rokovaniach. Nová vláda, ktorá vzíde z nedávnych parlamentných volieb, má však podľa komisie šancu tento trend zvrátiť. Eurokomisia konštatuje, že Srbsko nedosiahlo v rozhovoroch „žiadny podstatný pokrok“. Týka sa to okrem iného zosúlaďovania Srbska s únijnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou, ktoré podľa komisie „zostalo na nízkej úrovni“.

V parlamentných voľbách v Srbsku z 25. októbra jednoznačne zvíťazila kandidátka študentského hnutia nad koalíciou dlhoročného vodcu krajiny Aleksandara Vučića, ktorému kritici vyčítajú autoritárske sklony. Pod jeho vedením síce Srbsko deklarovalo vstup do EÚ za svoj strategický cieľ, zároveň však udržiavalo úzku spoluprácu s Ruskom a Čínou. Kritici počas jeho vlády opakovane upozorňovali na úpadok vlády práva v krajine.

Písali sme

Srbsko po 14 rokoch s Vučićom mení kurz. Víťazi volieb chcú do EÚ, no sankcie voči Rusku nezavedú

„Parlamentné voľby v Srbsku poskytli novozvolenej vláde silný mandát na vykonávanie reforiem. Pokrok na ceste k pristúpeniu k EÚ bude závisieť od úsilia nastupujúcej vlády zvrátiť negatívne trendy,“ uviedla komisia.

Srbsko pod Vučićovým vedením cez opakované naliehanie EÚ odmietalo okrem iného zaviesť protiruské sankcie za inváziu Moskvy na Ukrajinu. Reformy potrebné na členstvo v EÚ prakticky nevykonávalo.

Tlak pre Kosovo

Nová vláda študentského hnutia bude podľa EK musieť preukázať „jasné a jednoznačné odhodlanie k hodnotám EÚ“ a tiež snahu o zladenie svojej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a dobré susedské vzťahy a ich normalizáciu.

EÚ tlačí na Srbsko a Kosovo, ktoré v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Belehradu, aby normalizovali svoje vzťahy. Tento proces v posledných rokoch ustrnul a napätie medzi oboma susedmi naopak skôr rástlo.

Zahraničnopolitický program, ktorý v uplynulých dňoch zverejnilo študentské hnutie, vo väčšine oblastí nadväzuje na Vučićovu politiku: presadzuje vojenskú neutralitu Srbska, odmieta nezávislosť Kosova a chce zachovať tradičné partnerstvo s Ruskom bez zavádzania sankcií. EÚ označuje za najvýznamnejšieho hospodárskeho partnera Srbska a chce prehlbovať spoluprácu s európskymi štátmi a inštitúciami, výslovne sa však nehlási k členstvu v EÚ.