Stalinove zločiny miznú z ruských dejín. Moskva zatvorila múzeum gulagov, teraz ukazuje iný obraz minulosti
V moskovskom múzeu, ktoré kedysi poskytovalo priestor dôkazom stalinských represií, sa na obrazovke mihali pokojné rodinné výjavy, zatiaľ čo rozprávač vychvaľoval pokojný život v Sovietskom zväze pred druhou svetovou vojnou.
Múzeum, ktoré má pripomínať genocídu sovietskeho ľudu, nahradilo cenami ovenčené Múzeum dejín gulagu a jeho desivú expozíciu približujúcu zabíjanie a väznenie miliónov ľudí počas vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina, napísala agentúra AFP.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa podobná kritika dejín Ruska považuje za nevlasteneckú. Zmizla z učebníc aj z verejného diskurzu. Kremeľ namiesto toho začal hrôzy stalinskej éry ešte výraznejšie prehliadať. Diktátora rehabilitoval a po celej krajine vztyčuje jeho sochy a busty.
Múzeum dejín gulagu bolo dočasne zatvorené v roku 2024 pre obvinenia z nedodržiavania predpisov požiarnej bezpečnosti. Jeho expozíciu podľa sprievodcu v novom múzeu presunuli do skladu.
„Odteraz bude história represií nejasnou oblasťou a naša spoločná história bude skreslená,“ povedala AFP Ruska, ktorá bojuje za zachovanie spomienok na gulagy a želala si zostať v anonymite.
Stalinove represie miznú z výkladu
Táto história je temná z oboch uhlov pohľadu. Od 30. rokov do začiatku 50. rokov minulého storočia poslala vláda do gulagov až 18 miliónov ľudí, ktorých považovala za zradcov a nepriateľov štátu. Historici sa vo všeobecnosti zhodujú, že najmenej 1,5 milióna z nich zahynulo. Niektorí naznačujú, že skutočný počet mohol byť vyšší.
Ďalšie tri až päť miliónov ľudí zomreli počas umelo vyvolaného hladomoru na Ukrajine v 30. rokoch a 1,6 milióna ľudí bolo buď popravených, alebo zahynulo v dôsledku núteného presídľovania obyvateľstva. Svedčia o tom sovietske archívy, ktoré boli odtajnené až o desiatky rokov neskôr.
Na druhej strane si vlastnú krvavú daň vybrala druhá svetová vojna. Sovietsky zväz utrpel najviac strát na životoch. Podľa odhadov zahynulo 20 až 27 miliónov ľudí, medzi ktorými boli civilisti aj vojaci. „Naša vlasť čelila nevídanému násiliu,“ opisuje hlas rozprávača z reproduktorov v múzeu veľkú vlasteneckú vojnu, ako sa v Rusku hovorí druhej svetovej vojne. Krajina jej začiatok datuje do roku 1941, keď nacisti zaútočili na Sovietsky zväz.
O zatknutých, popravených a väznených v rozsiahlej sieti sovietskych väzenských pracovných táborov sa vo výklade nehovorí ani slovo.
Napriek pompéznemu zobrazovaniu oficiálneho kremeľského naratívu sa Múzeum pamäti zatiaľ drží v ústraní. Ponúka iba prehliadky so sprievodcom pre malé skupiny po predchádzajúcej dohode. Na webovej stránke múzea sa píše, že vítaní sú predovšetkým veteráni vojny na Ukrajine a ich rodiny, ako aj študenti a žiaci.
V priestoroch múzea sleduje hŕstka návštevníkov príbeh fiktívnej rodiny Lebedevovcov, vytvorený umelou inteligenciou. Príbeh pripomína utrpenie ľudí počas obliehania Leningradu, v koncentračných táboroch a v dedinách, ktoré boli zrovnané so zemou.
„Je to kompozitný obraz, každý člen rodiny má niekoľko predlôh,“ vysvetlil sprievodca. Zároveň ubezpečoval, že scény boli nakrútené za účasti skutočných hercov.
Obrovské obrazovky zobrazujú poschodové postele v nacistických koncentračných táboroch a vchod do vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Po sále sú rozmiestnené voskové figuríny žien a detí v roztrhaných a zakrvavených šatách, na ktoré nacistickí vojaci mieria zbraňami.
Kritici hovoria o skresľovaní dejín
Kritici spochybňujú tak zatvorenie pôvodného Múzea dejín gulagu, ako aj obsah jeho náhrady. Veľká časť expozície bola vytvorená umelou inteligenciou, keďže múzeum sa rozhodlo nezahrnúť priame dobové svedectvá.
Posledná sála je venovaná Norimberskému procesu, počas ktorého boli od novembra 1945 do októbra 1946 súdení nacistickí predstavitelia. „Všetky vojny sa končia mierom a všetky zločiny sú súdené súdom,“ povedal sprievodca.
Štyridsaťtriročný historik Maxim Novikov, ktorý sa zúčastnil prehliadky, uviedol, že ho príjemne prekvapilo, že nové múzeum je venované ruskému územiu pod nacistickou okupáciou. S povzdychom však skonštatoval, že predchádzajúce múzeum bolo jedinečné. „Jeho zatvorenie bolo pravdepodobne politickým rozhodnutím, ktorého cieľom bolo, aby ľudia zabudli na dejiny gulagov. ...A to sú znepokojivé dejiny. Sú, so všetkou tou históriou KGB (sovietskej tajnej služby),“ dodal.
Od začiatku ofenzívy proti Ukrajine Moskva zintenzívnila zatýkanie disidentov a zaviedla prísnu vojenskú cenzúru, ktorá kritiku úradov stavia mimo zákona.
„Je príšerne smutné, že toto miesto plné spomienok, miesto, kam sme mohli brať svoje deti a vnúčatá, už neexistuje,“ povedala Lina, 72-ročná lekárka. „Mohlo by sa to zopakovať a v ešte horšej podobe než predtým,“ dodala.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"