pondelok 9. 11.
Teodor
Live

Mysleli si, že ide o chybu softvéru. Záhadný objav astronómov môže rozšíriť zoznam trpasličích planét

Sleduj na Google
Komentáre k článku
Zdielajte článok

Slnečná sústava môže mať ďalšiu trpasličiu planétu. Astronómovia za obežnou dráhou Pluta zaznamenali doposiaľ neznáme teleso, ktoré ich prekvapilo svojimi rozmermi. Na potvrdenie objavu však budú potrebné ďalšie pozorovania.

planéta ED138 Pluto vesmír
Foto: Profimedia
Pohľad na slnečnú sústavu znázorňujúci dráhu novobjaveného kandidáta na trpasličiu planétu s označením 2026 ED138 (ED138).

Astronómovia objavili vo vzdialenej oblasti slnečnej sústavy objekt, ktorý by sa mohol zaradiť medzi trpasličie planéty. Teleso s predbežným označením ED138 sa nachádza za obežnou dráhou Pluta a jeho rozmery môžu presahovať veľkosť najmenšej oficiálne uznanej trpasličej planéty Ceres. O objave informovala americká spravodajská stanica CNN.

Za nálezom stojí tím vedcov, ktorý analyzoval údaje z Observatória Very C. Rubinovej v Čile. Moderný teleskop vybavený najväčším digitálnym fotoaparátom na svete začal svoju činnosť v roku 2025 a dokáže zaznamenať celú oblohu každé tri dni.

Ak sa podarí potvrdiť, že ED138 spĺňa potrebné kritériá, mohol by rozšíriť skupinu piatich trpasličích planét, ktoré v súčasnosti oficiálne uznáva Medzinárodná astronomická únia (IAU). Patria medzi ne Ceres, Pluto, Haumea, Makemake a Eris.

Objav, ktorý prekvapil aj vedcov

Kľúčovú úlohu pri objavení telesa zohral astrofyzik Matthew Holman zo Smithsonian Institution, ktorý zároveň prednáša astronómiu na Harvardovej univerzite.

Na analýzu pozorovaní zo začiatku roka 2026 využil počítačový program, na vývoji ktorého sa sám podieľal. Ten prehľadával miliardy záznamov o pohybujúcich sa objektoch v slnečnej sústave.

Keď sa v údajoch objavil ED138, Holmana výsledok natoľko prekvapil, že najskôr začal preverovať, či nejde o chybu softvéru alebo nesprávne vyhodnotené pozorovanie. S potvrdením nálezu mu pomohol astronóm Mario Jurić z Washingtonskej univerzity, ktorý v observatóriu pôsobí ako hlavný vedecký pracovník pre výskum slnečnej sústavy. V archíve vyhľadal ďalších 20 pozorovaní objektu, pričom najstaršie pochádzali z marca 2026. Vďaka ďalším dostupným údajom sa vedcom napokon podarilo spätne zrekonštruovať jeho dráhu až desať rokov do minulosti.

Napriek tomu zatiaľ nemožno s istotou povedať, že ide o novú trpasličiu planétu.

„V tejto chvíli je to stále len kandidát. Musíme presne zistiť, aké sú jeho fyzické rozmery, čo si pravdepodobne vyžiada ešte niekoľko mesiacov,“ upozornil Holman.

Aké veľké je záhadné teleso?

Podľa predbežných odhadov môže mať ED138 priemer približne 600 až 1 500 kilometrov. Ak sa potvrdí jeho väčšia odhadovaná veľkosť, prekonal by aj Ceres, najmenšiu z oficiálne uznaných trpasličích planét.

Objekt v súčasnosti obieha okolo Slnka vo vzdialenosti približne 46 astronomických jednotiek. Jedna astronomická jednotka pritom predstavuje priemernú vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom.

ED138 sa tak nachádza ďalej než Pluto a patrí medzi takzvané transneptunické telesá. Ide o objekty, ktoré obiehajú okolo Slnka za obežnou dráhou Neptúna.

Voľným okom ho zo Zeme nemožno pozorovať. Na jeho zachytenie však podľa Holmana nemusia byť odkázaní výlučne profesionálni astronómovia, keďže je „dostatočne jasné na to, aby ho mohli pozorovať skúsení amatérski astronómovia – ak vedia, kam sa majú pozerať.“

Prečo ho doteraz nikto neobjavil?

Vedci poukazujú na viacero okolností, ktoré mohli spôsobiť, že teleso zostávalo celé roky nepovšimnuté.

Jednou z nich je jeho poloha na južnej oblohe. Pozorovanie objektu zo severnej pologule je preto mimoriadne náročné, pričom na južnej pologuli pôsobí menej teleskopov zameraných na systematické mapovanie oblohy.

Podľa Holmana to výrazne obmedzuje možnosti pozorovania objektu, keďže mnohé ďalekohľady ho zo svojej polohy nedokážu zachytiť. Situáciu navyše komplikuje aj menší počet teleskopov na južnej pologuli, ktoré sa venujú systematickému skúmaniu oblohy.

Ďalšou prekážkou bola jeho zdanlivá poloha na pozadí Mliečnej cesty. Oblasti s mimoriadne vysokou koncentráciou hviezd totiž astronómom komplikujú identifikáciu menších pohybujúcich sa telies.

„Z nášho pohľadu sa tento objekt posledných 20 rokov pohyboval akoby v slučkách naprieč Mliečnou cestou,“ priblížil astrofyzik.

Podľa Holmana sa pozorovatelia podobným oblastiam často vyhýbajú práve preto, že v množstve hviezd je náročné rozpoznať pohyb vzdialených objektov.

Observatórium Very C. Rubinovej však dokáže prehľadávať rozsiahle oblasti oblohy s vysokou citlivosťou, čo otvára možnosti na objavovanie ďalších telies.

Teleskop môže odhaliť ďalšie svety

ED138 nie je jediným objektom, ktorý nový teleskop zachytil. Vedci už vďaka nemu identifikovali množstvo asteroidov a menších transneptunických telies.

Holman predpokladá, že v slnečnej sústave sa môžu nachádzať ešte ďalšie objekty porovnateľnej veľkosti, ktoré zatiaľ nepoznáme.

Význam nového pozorovacieho zariadenia vyzdvihla aj astrofyzikčka Megan Schwambová z Queen’s University v Belfaste, ktorá je členkou tímu výskumu slnečnej sústavy v rámci projektu Rubin.

„Observatórium Rubin si jednoducho robí svoju prácu naozaj dobre a mapuje slnečnú sústavu do doposiaľ nevídaných detailov,“ uviedla pre CNN.

Objav takého veľkého telesa už v úvodnej fáze pozorovaní podľa nej naznačuje, že observatórium môže v nasledujúcich rokoch výrazne zmeniť poznanie vzdialených oblastí slnečnej sústavy.

Stane sa ďalšou trpasličou planétou?

O tom, či ED138 získa štatút trpasličej planéty, rozhodnú ďalšie merania a pozorovania.

Medzinárodná astronomická únia v roku 2006 upravila definíciu planéty. Podľa prijatých pravidiel musí planéta obiehať okolo Slnka, mať približne guľovitý tvar a zároveň gravitačne dominovať okoliu svojej obežnej dráhy.

Práve posledné kritérium nesplnilo Pluto, ktoré preto prišlo o postavenie deviatej planéty slnečnej sústavy. Odvtedy sa zaraďuje medzi trpasličie planéty.

Tieto telesá síce obiehajú okolo Slnka a majú takmer guľovitý tvar, no nedokázali zo svojho orbitálneho okolia odstrániť ďalšie objekty porovnateľnej veľkosti.

Ak budúce pozorovania potvrdia, že ED138 spĺňa potrebné podmienky, dostane trvalé číselné označenie a neskôr aj oficiálne meno.

Podľa Holmana už vedci dostávajú návrhy pomenovaní, no niektoré z nich sa používajú pre iné astronomické objekty. Samotný proces výberu môže trvať dlhší čas.

Čo sa skrýva na jeho povrchu?

Objav vzbudil pozornosť aj medzi astronómami, ktorí sa na jeho identifikácii priamo nepodieľali.

Podľa Michele Bannisterovej z Canterburskej univerzity na Novom Zélande je ED138 mimoriadne zaujímavý najmä svojou veľkosťou a vzdialenosťou od Slnka.

Objekt sa svojimi rozmermi približuje hranici, pri ktorej ho už vedci môžu vnímať ako samostatný svet, nie iba ako malé teleso obiehajúce vo vesmíre.

O jeho skutočnom zložení či charaktere povrchu však zatiaľ nemajú dostatok informácií. Preskúmať ho preto budú musieť aj ďalšie teleskopy.

Bannisterová nevylúčila, že by mohol mať niektoré vlastnosti podobné Plutu.

Bannisterová pripustila, že novoobjavené teleso by mohlo mať podobné vlastnosti ako Pluto. Podľa nej by prípadná vesmírna misia mohla odhaliť, či sa na jeho povrchu nachádzajú aj ľadovce tvorené dusíkom, aké poznáme z Pluta.

„Bolo by úžasné to vidieť. Zatiaľ však vieme len to, že je veľký; o jeho skutočných fyzikálnych vlastnostiach môžeme zatiaľ len špekulovať,“ zdôraznila.

Astronauti na Medzinárodnej vesmírnej stanici absolvujú jubilejný stý americký výstup do otvoreného vesmíru z modulu Quest. Ich úlohou je nainštalovať nový solárny panel, ktorý zvýši energetickú kapacitu stanice:

Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"