Drahota stále dvíha Francúzov zo stoličiek, no protestná vlna slabne. Do ulíc ich v sobotu vyšlo 320-tisíc
Sobotňajších protestov proti rastúcim životným nákladom a stavu školstva sa po celom Francúzsku zúčastnilo 320-tisíc ľudí, z toho 70-tisíc sa zišlo na hlavnej demonštrácii v Paríži. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na francúzske ministerstvo vnútra.
Sobotňajšia účasť je nižšia ako 410-tisíc ľudí z minulej soboty a 550-tisíc demonštrantov zo 17. októbra, keď na rade miest krajiny vypukli nepokoje.
Dav sa ukľudňuje
Demonštrácie boli prevažne pokojné, vo viacerých francúzskych mestách vrátane Toulouse, Marseille či Paríža ale vypukli potýčky, uviedla agentúra AFP. Polícia predtým uviedla, že k 14.00 h (SEČ) zaznamenala 65 protestných akcií, pri ktorých bolo zadržaných 27 ľudí, zatiaľ čo 24. októbra ich bolo 217.
Praky, pyrotechnika aj katana. Francúzsko vyslalo do ulíc 70-tisíc policajtov, v putách skončilo už 135 ľudí
Polícia v Paríži presunula demonštráciu mimo centra mesta, aby znížila riziko nepokojov v okolí vládnych budov a turistických pamiatok. Protestného pochodu sa zúčastnili predovšetkým mladí ľudia a študenti, uviedla AP.
Vo Francúzsku sa tentoraz celoštátny deň demonštrácií popri proteste proti vysokým životným nákladom konal tiež na obranu verejných slobôd. Hnutie žltých viest, ktoré na demonštrácie vyzvalo, tak reagovalo aj na situáciu spred týždňa, keď úrady množstvo pochodov zakázali kvôli obave z násilností a rabovania.
V pohotovosti bolo 70-tisíc policajtov
Po celom Francúzsku malo na pochody rovnako ako minulú sobotu dohliadať na 70-tisíc policajtov a žandárov. Minister vnútra Laurent Nuňez povedal, že dnešok "predstavuje veľmi vysoké riziko pre verejný poriadok" a že radikálne ľavicové skupiny na internete opäť vyzývajú k násilnostiam pri povolených protestoch.
Protesty začali minulý mesiac ako hnutie stredoškolákov, ktorí upozorňovali na zanedbané školské budovy, nedostatok učiteľov a systém prijímania na vysoké školy, ktorý podľa nich znevýhodňuje študentov z chudobnejších pomerov. Neskôr sa k nim pripojili odbory a ďalšie skupiny nespokojné s prezidentom Emmanuelom Macronom, ktoré vzniesli množstvo vlastných požiadaviek.
Veľká väčšina skorších demonštrácií bola pokojná, skupiny výtržníkov však opakovane útočili na policajtov zábavnou pyrotechnikou a rôznymi predmetmi. Niektoré zhromaždenia potom prerástli do nepokojov a rabovania. Polícia reagovala slzným plynom, rozptylovacími granátmi, vodnými delami a ďalšími prostriedkami, ktoré viedli k zraneniam v radoch demonštrantov.