Mysleli si, že zachraňujú ženy pred vojnou na Ukrajine, naleteli podvodníkom. Falošné lásky ich stáli tisíce eur
Hľadali lásku, namiesto toho prišli o peniaze. Podvodníci využívajú vojnu na Ukrajine na vytváranie falošných príbehov o ženách uviaznutých na okupovaných územiach, ktoré od mužov žiadajú peniaze na záchranu.
Stefan, 48-ročný Rakúšan, si hľadal partnerku z Ukrajiny. Na zoznamke Christian Cupid sa zoznámil so ženou, ktorá sa predstavila ako „Alona Panchenko“. Tvrdila, že žije v Ruskom okupovanom Enerhodare v Záporožskej oblasti.
Po krátkom čase navrhla, aby komunikáciu presunuli na e-mail. Nasledujúce tri mesiace si písali dlhé správy, nikdy však spolu nehovorili telefonicky ani cez videohovor. „Alona“ tvrdila, že nemá mobilný telefón a pre podmienky v okupovanom meste môže používať iba starý tablet pripojený na verejnú wi-fi.
Postupne sa jej príbeh stal čoraz dramatickejším. Mala byť bez práce, bez peňazí a tvrdila, že skončila v nemocnici po tom, ako dva dni nič nejedla. Napokon Stefanovi oznámila, že ak sa chcú stretnúť, musí jej pomôcť dostať sa z okupovaného územia.
Na podporu svojho príbehu mu posielala fotografie. Niektoré mali zachytávať ju samotnú, ďalšie údajne život v Enerhodare. Investigátori denníka The Kyiv Independent však zistili, že fotografie ženy patrili inej osobe a zábery údajne z Enerhodaru pochádzali z miestneho média. Pri ďalších fotografiách a videách objavili známky manipulácie pomocou generatívnej umelej inteligencie. Aj ukrajinský občiansky preukaz, ktorý mu poslala, bol falošný a obsahoval neplatné číslo.
Stefan napokon peniaze neposlal. Nebol však jediný muž, ktorý podobnému príbehu uveril.
Záchrana, ktorá nikdy neprišla
Od začiatku ruskej invázie dostáva ukrajinská nezisková organizácia Helping to Leave tisíce žiadostí od ľudí, ktorí potrebujú pomoc s odchodom z okupovaných území. Postupne však začali prichádzať aj správy od zahraničných mužov. Tvrdili, že chcú zachrániť ženy, s ktorými sa zoznámili na internete.
Niektorí žiadali organizáciu, aby ženám pomohla s evakuáciou. Iní už poslali peniaze v presvedčení, že financujú ich útek a po príchode do bezpečia sa s nimi stretnú. Žiadne stretnutie sa však napokon nekonalo.
Helping to Leave za posledné štyri roky eviduje približne 200 takýchto prípadov. Podľa organizácie dnes podobné žiadosti prichádzajú až štyrikrát týždenne. The Kyiv Independent následne preskúmal 58 prípadov, ktoré organizácia sprostredkovala. Vyšetrovanie ukázalo, že mnohé zo žien v skutočnosti v okupovaných oblastiach vôbec nežili.
Podvodníci pritom často postupovali podľa podobného scenára. Najskôr vznikol romantický vzťah, potom prišiel príbeh o nebezpečenstve a bezvýchodiskovej situácii. Nasledovala prosba o peniaze.
Podobnú skúsenosť mal Nemec Karsten R. So ženou, ktorá používala meno „Viktoriia Kremenchutska“, si písal o tom, že je uväznená na okupovanom území. Rovnako ako v Stefanovom prípade odmietala videohovory a vysvetľovala to problémami s pripojením.
Keď Karsten súhlasil, že jej pomôže, príbeh pokračoval. Najskôr potrebovala peniaze na prechod cez kontrolné stanovište, potom na údajný dlh, ktorý jej mal brániť v odchode. Posielala mu doklady a fotografie, ktoré mali potvrdiť jej totožnosť. Aj tie boli falošné.
Jej pas bol podľa vyšetrovania upravený, fotografia bola digitálne vložená a v dokumente sa nachádzali nezrovnalosti. Fotografie ženy navyše patrili inej osobe z Ruska. Niektoré ďalšie zábery boli upravené pomocou umelej inteligencie.
Karsten sa dokonca pokúsil overiť jej príbeh vlastným spôsobom. „Povedal som jej: Chcem vidieť tvoje kufre. Chcem ťa vidieť, ako držíš papier s mojím menom a dátumom,“ opísal pre The Kyiv Independent. Fotografiu dostal, no investigátori neskôr potvrdili, že aj tá bola vytvorená pomocou AI.
Napriek tomu Karsten dlho nedokázal vzťah ukončiť. V jednom momente dokonca zvažoval, že autom vyrazí k ukrajinským hraniciam, pretože mu „Viktoriia“ tvrdila, že tam uviazla. Napokon pochopil, že komunikuje s podvodníkmi.
Ukradnuté tváre a falošné dôkazy
Investigátori pri analýze 58 prípadov preverovali fotografie a kontaktné údaje používané na zoznamkách. Väčšina profilov vznikla na stránkach ako UkraineDate, Christian Cupid či International Cupid. V niektorých prípadoch ženy oslovili mužov priamo cez Instagram alebo sieť X.
Pomocou rozpoznávania tvárí a ďalšieho otvoreného pátrania sa podarilo priradiť 22 profilových fotografií ku konkrétnym skutočným ženám. Dva ďalšie profily podľa vyšetrovania využívali identity vytvorené umelou inteligenciou.
Z 22 profilov so skutočnými fotografiami sa meno zhodovalo so ženou na fotografii iba v siedmich prípadoch. Ani jedna z identifikovaných žien však podľa vyšetrovania nežila v Ruskom okupovaných oblastiach. Niektoré boli na území kontrolovanom Ukrajinou, iné už žili v zahraničí.
Fotografie sa navyše opakovane objavovali na rôznych profiloch pod odlišnými menami. „Alona“ napríklad používala fotografie Moldavčanky Natalii Cernisovej, zatiaľ čo fotografie „Viktorie“ patrili Ruske Anne Kolesňakovej. Obe ženy majú vlastné instagramové profily a podľa zistení nemali s falošnými identitami nič spoločné.
Podvodníci sa však nespoliehali iba na fotografie. Vymýšľali aj dôkazy, ktoré mali pôsobiť dôveryhodne. Mužom posielali údajné ukrajinské pasy, cestovné lístky či dokumenty o pokutách, ktoré mali ženám údajne brániť v odchode.
V jednom prípade mala žena tvrdiť, že dostala pokutu 2 500 eur a dovtedy nemôže opustiť Doneckú oblasť. Takáto pokuta však podľa vyšetrovania neexistovala.
Ďalším nástrojom bola manipulácia s polohou telefónu. Niektoré ženy posielali mužom živú polohu cez WhatsApp, ktorá ich mala zobrazovať priamo na okupovaných územiach. Takýto údaj však nie je spoľahlivým dôkazom. Investigátori dokázali pomocou nástrojov na spoofovanie, teda sfalšovanie, GPS vytvoriť polohu v Paríži napriek tomu, že sa fyzicky nachádzali na Ukrajine.
Peniaze smerovali mimo okupovaných území
Jeden z najvýraznejších rozporov sa týkal samotného spôsobu platby.
Ženy tvrdili, že žijú v oblastiach pod ruskou kontrolou, no mužom zároveň radili, aby pri prevodoch cez Western Union uvádzali ako krajinu pobytu príjemcu Ukrajinu. To by však nedávalo zmysel. Western Union v Ruskom okupovaných oblastiach nepôsobí, takže peniaze odoslané na Ukrajinu nemohli byť vyzdvihnuté priamo v okupovanom území.
Podvodníci využívali najmä služby ako Western Union, RIA či MoneyGram, prípadne PayPal. Pri hotovostných prevodoch mohli zároveň požadovať použitie mena uvedeného na falošnom zoznamovacom profile.
V niektorých prípadoch vyšetrovanie odhalilo aj možné väzby na Rusko. The Kyiv Independent identifikoval najmenej dva prípady s takýmito indíciami. V jednom z nich žena žiadala peniaze pre cestovnú agentúru. Bankové údaje však uvádzali ako príjemcu ruského občana s účtom v ruskej banke. Telefónne číslo, ktoré žena používala, bolo podľa vyšetrovania spojené s rovnakým mužom.
Nie je pritom jasné, či všetky profily ovládala jedna osoba alebo organizovaná skupina. Karsten si napríklad všimol výrazné zmeny v štýle písania. Niektoré správy podľa neho pôsobili, akoby ich písala žena, iné skôr muž.
On sám napokon prišiel o 2 500 eur. Iný muž, ktorý sa obrátil na Helping to Leave, podľa vyšetrovania poslal približne 9-tisíc eur.
Vojna dala starému podvodu nový príbeh
Romantické podvody využívajúce ukrajinské ženy nie sú novým fenoménom. Už pred vojnou sa objavovali prípady, keď zahraniční muži posielali peniaze ženám, ktoré poznali iba z internetu, prípadne cestovali na Ukrajinu v nádeji na osobné stretnutie, ktoré sa nikdy neuskutočnilo.
Vojna však podvodníkom poskytla nový a mimoriadne účinný príbeh. Namiesto bežnej žiadosti o peniaze môže prísť tvrdenie o živote v okupovanom meste, bombardovaní, nedostatku potravín či hroziacej evakuácii.
Práve emocionálny tlak je podľa odborníkov jedným z najdôležitejších prvkov schémy. Anna Bauer-Zuieva z ukrajinskej zoznamovacej agentúry Grace Family odporúča, aby ľudia pri online zoznamovaní čo najskôr trvali na skutočnom videohovore.
„Nejde o posielanie videí tam a späť - ide o skutočný videohovor tvárou v tvár,“ povedala pre The Kyiv Independent. Podľa nej môže pomôcť aj požiadavka, aby človek počas hovoru ukázal svoje bezprostredné okolie.
Podvodníci podľa nej využívajú najmä súcit a pocit naliehavosti. Človek, ktorý hľadá skutočný vzťah, podľa Bauer-Zuievovej zvyčajne nezačína tým, že potrebuje byť zachránený.
Pre ľudí, ktorí chcú pomôcť obyvateľom okupovaných území, má Helping to Leave jednoduché odporúčanie: peniaze neposielať priamo človeku, ktorého poznajú iba z internetu. Bezpečnejšou cestou je podpora overených humanitárnych organizácií.
Pozrite si reportáž o evakuácii ľudí z mesta Olešky:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"