WSJ: Ukrajina po tlaku Trumpa pozastavila údery na ruské rafinérie. Ciele dronov sa zmenili

Neoficiálna pauza v týchto útokoch má podľa denníka trvať najmenej do 3. novembra, keď sa v USA konajú voľby do Kongresu, možno aj dlhšie. Správu WSJ prevzala aj agentúra Reuters, ktorá upozornila, že tieto informácie nemohla nezávisle overiť.

V posledných týždňoch pred voľbami, ktoré sa konajú zhruba v polovici mandátu prezidenta a republikáni v nich chcú obhájiť tesnú väčšinu v oboch komorách Kongresu, začal Trump dávať Kyjevu za vinu vysoké ceny pohonných látok pri amerických čerpacích staniciach. Trump však vo februári spolu s Izraelom nariadil vzdušné údery proti Iránu, ktorý odpovedal blokádou Hormuzského prielivu, kľúčovej námornej trasy pre globálnu prepravu ropy. Výrazný nárast cien palív, celosvetovo aj v Spojených štátoch, pritom podľa energetických expertov spôsobila hlavne práve vojna USA a Izraela proti Iránu.

Pauzu oficiálne neoznámili

Ukrajina podľa zdrojov WSJ prerušila údery na ropné rafinérie už začiatkom minulého týždňa, keď vrcholila kríza vzťahov medzi Kyjevom a Washingtonom: Trump vtedy žiadal odvolanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a spoločnosť SpaceX obmedzila Ukrajine prevádzku satelitnej siete Starlink. Jednotkám diaľkových vzdušných úderov bolo v polovici októbra údajne povedané, že kampaň je až na dokončenie už začatých misií fakticky pozastavená. Zelenskyj podľa zdroja denníka schválil odporúčanie ministra obrany Jevhenija Chmaru s údermi počkať, zdôraznil ale, že armáda môže rafinérie kedykoľvek znovu zasiahnuť.

Kyjev túto pauzu oficiálne neoznámil. „Naši ľudia sa v týchto dňoch snažili byť trochu opatrnejší. Ale nemajú rozkaz (neútočiť na rafinérie),“ povedal Zelenskyj v utorok novinárom. Dronové jednotky podľa neho teraz zasahujú v Rusku iné ciele. Ukrajina za svoju zdržanlivosť žiada lepšiu ochranu svojej energetickej infraštruktúry, ktorú Rusko pred nadchádzajúcou zimou systematicky ničí raketami a dronmi.

Písali sme

Mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom budú zrejme bez zastúpenia Európy. USA majú však miestenku istú

Trump podľa WSJ na Zelenského tlačil týždne, aby útoky na rafinérie ukončil. Zvláštny vyslanec a Trumpov zať Jared Kushner túto požiadavku Zelenskému zopakoval, keď 20. októbra navštívil Oslo. Možnou 30-dňovou pauzou by podľa Kushnera mala Ukrajina prejaviť vďaku za vyjednávanie vyslancov USA s Moskvou, uviedol jeden zo zdrojov WSJ.

Kyjev pod silným tlakom

Obmedzenie rýchlosti pripojenia vojenského Starlinku, teda systému Starshield, zo 14. októbra ochromilo údery ukrajinských dronov na ruskú logistiku, plná kapacita bola obnovená až 24. októbra. Americkí predstavitelia popierajú, že by obnova pripojenia súvisela s pauzou v útokoch na rafinérie. Niektorí ukrajinskí činitelia ale podľa WSJ uviedli, že Kyjev bol pod silným tlakom, aby dal Trumpovi pred voľbami do ruky nejaký trumf. Tiež európski spojenci Ukrajiny Zelenskému radili, aby pred voľbami do Kongresu radšej bral do úvahy, aká je otázka cien energií v USA citlivá.

Ukrajina naposledy zasiahla ruskú ropnú infraštruktúru 20. októbra, keď zaútočila na čerpaciu stanicu ropovodu Družba v Tambovskej oblasti. Rusko, ktoré na rozkaz šéfa Kremľa Vladimira Putina začalo vo februári 2022 otvorenú inváziu do susednej krajiny, medzitým stupňuje každodenné útoky na ukrajinskú energetiku a mestá, vrátane Kyjeva.

Čítajte viac

Prezident Volodymyr Zelenskyj hlási návrat k pôvodným rýchlostiam. Satelitné systémy Starlink opäť fungujú naplno