Alica v krajine zázrakov, reagujú v Bruseli na plány AfD. Ak Únia neustúpi, strana hrozí nemeckým dexitom
Krajina, ktorá Európsku úniu zakladala a dnes je jej najväčšou ekonomikou, by mohla hlasovať o odchode.
S takýmto scenárom prichádza Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je podľa prieskumov politických preferencií najpopulárnejšou stranou v krajine. Ak by sa jej líderka Alice Weidelová stala kancelárkou, chce úniu prestavať na voľné spoločenstvo „suverénnych národov“. Ak by Brusel neustúpil, Nemci by v referende rozhodli o takzvanom „dexite“, teda nemeckej obdobe brexitu.
„Radi by sme Európsku úniu prestavali a zreformovali,“ povedala Weidelová v Európskom parlamente v Štrasburgu. „EÚ už nie je zoskupením suverénnych štátov. Rozhodovanie musia prevziať národné parlamenty a vlády,“ doplnila.
Podľa britského denníka The Telegraph by boli zmeny také rozsiahle, že by sa rovnali zničeniu únie v dnešnej podobe. AfD v programovom dokumente navrhuje zmenšiť Európsku komisiu, výkonný orgán únie, a jej rozhodovacie právomoci presunúť na Európsku radu, kde zasadajú premiéri a prezidenti členských štátov.
Súdny dvor EÚ chce nahradiť arbitrážnym tribunálom a priame voľby do Európskeho parlamentu zrušiť, europoslancov by namiesto voličov nominovali národné parlamenty. Jednotlivé štáty by mali pri európskych zákonoch právo veta alebo výnimky.
Strana chce tiež znížiť nemecké príspevky do únijného rozpočtu, opustiť cieľ klimatickej neutrality a zrušiť zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Spoluprácu na európskej úrovni podporuje len pri ochrane hraníc, obrane, spoločných technologických projektoch a v rámci jednotného trhu. Vo väčšine ostatných oblastí by malo mať prednosť národné právo.
Ak by prípadná budúca vláda AfD nedosiahla „podstatné zmeny“ v Bruseli, o ďalšom smerovaní by podľa dokumentu rozhodli voliči v referende o dexite. „Nemecký ľud by mal potom sám rozhodnúť, akou cestou sa Nemecko vydá,“ píše sa v ňom.
„Alica v ríši divov“
V Bruseli plán odmietajú. „Alica je v ríši divov,“ povedal pre The Telegraph nemenovaný únijný predstaviteľ s narážkou na meno líderky strany a známu rozprávku. AfD by podľa neho mala zmeniť názov na „Alternatívnu realitu pre Nemecko“.
„Je dosť výrečné, že na ohlásenie návrhu, ktorý by Európsky parlament v podstate zrušil, si vybrali práve tento parlament. Voľby sa dnes už nevyhrávajú odchodmi, skôr naopak snahou dostať sa do Európy,“ dodal.
Podľa neho sú požiadavky zámerne maximalistické. Strana by si nimi mala vytvoriť zámienku na referendum, ktoré väčšina Nemcov nechce. Členstvo v únii podľa prieskumov podporuje 82 percent z nich. Takéto zmeny by navyše vyžadovali úpravu európskych zmlúv, s ktorou musí súhlasiť všetkých 27 členských štátov.
Odchod Nemecka by bol pre úniu ešte väčšou ranou než brexit. Prišla by o najväčšiu ekonomiku, najsilnejšieho člena eurozóny a spolu s Francúzskom aj o najvplyvnejšiu krajinu.
AfD pritom nikdy nemala k moci tak blízko. V septembri vyhrala dvoje krajinské voľby a otriasla vládnou koalíciou kancelára Friedricha Merza. Ostatné strany s ňou odmietajú spolupracovať a udržiavajú okolo nej takzvaný ochranný múr. Weidelová však predpovedá, že Merz, ktorý čelí mesiacom špekulácií o vnútrostraníckom prevrate, sa na čele vlády neudrží do konca volebného obdobia.
Putin by sa tešil
Kritici AfD pripomínajú jej blízkosť ku Kremľu. „Jej blízkosť k Putinovi podkopáva dôveru, ktorú medzi spojencami potrebujeme,“ povedal europoslanec za Merzovu CDU David McAllister, ktorý vedie výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné veci. „V čase vojny na našom kontinente a rastúceho tlaku autoritárskych mocností by oslabenie EÚ urobilo Nemecko zraniteľnejším a menej schopným brániť svoje záujmy,“ dodal.
Ostrý je aj David Lidington, ktorý ako britský minister pre Európu vyjednával s úniou pred brexitom. Plán AfD nazval šialeným. „AfD by uvrhla Nemecko aj EÚ do trpkých sporov a rozdelenia. Presne to chce vidieť Putin, veľký priateľ AfD, a pani Weidelová by mu nepochybne rada poslúžila,“ povedal.
Weidelová v Štrasburgu nič neoľutovala. Reformy sú podľa nej potrebné, pretože Nemci „majú pocit, že ich okrádajú“. Vysoké ceny energie v Nemecku pripísala zelenej politike únie. Ak by EÚ nevedela ochrániť vonkajšie hranice, Nemecko by podľa nej malo vystúpiť zo schengenského priestoru. Úniu vyzvala, aby ukončila „nezmyselnú“ podporu Ukrajiny a mierové rokovania nechala na USA, Rusko a Čínu.
Hľadá spojencov
Weidelová chce pre svoje plány získať podporu ďalších euroskeptických strán v Európe. Podľa zdroja z Európskeho parlamentu sa AfD usiluje najmä o francúzsku političku Marine Le Penovú, ktorá sa pred rokmi od nemeckej strany dištancovala pre jej údajné sympatie k nacizmu.
Le Penová, favoritka budúcoročných prezidentských volieb vo Francúzsku, v roku 2017 chcela referendum o „frexite“, teda o Francúzskej verzii brexitu, no neskôr svoje postoje zmiernila. Dnes hovorí o reformovanej „Európe národov“. Talianska premiérka Giorgia Meloniová zasa presadzuje „Európu vlastí“ namiesto centralizovaného superštátu.
AfD vznikla v roku 2013 ako strana proti záchranným balíkom pre krajiny eurozóny. Odchod z únie sa stal jej oficiálnym programom v roku 2021, o dva roky neskôr ho strana zmiernila na požiadavku voľného spoločenstva obchodujúcich národov.
Bývalý europoslanec AfD Gunnar Beck si myslí, že Weidelová by sa po nástupe k moci mohla napokon uspokojiť s „omrvinkami“, podobne ako Meloniová, ktorá po nástupe do úradu svoj euroskepticizmus zmiernila.
Ultimátum Bruselu pripomína taktiku bývalého britského premiéra Davida Camerona. Pred referendom o brexite v roku 2016 sa pokúsil vyjednať s úniou lepšie podmienky, aby presvedčil Britov zostať. Získal však len časť toho, čo požadoval, a Briti napokon hlasovali za odchod.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"