Srbskí študenti už úspešne zmenili pomer síl, no protesty sa šíria ďalej. Mladí v celej Európe berú spravodlivosť do rúk
Zanedbané školy, nedostatok učiteľov, rastúce životné náklady a korupcia. To sú problémy, ktoré trápia mladých naprieč Európou a vyháňajú ich do ulíc.
Deväť rokov bez zmien
V mnohých francúzskych triedach žiakom chýbajú stoly, či stoličky, preto musia niektorí stáť, popísal svoju skúsenosť pre The Guardian 17-ročný študent Mohammed. „Situáciu tento rok zhoršovali aj horúčavy. V preplnených učebniach sa podľa jeho slov nedalo učiť, ani reagovať na vyučujúcich.
Vlnu nepokojov odštartovalo pred viac než mesiacom Francúzsko. Protesty tu v tomto čase - teda v septembri a októbri, keď začína školský rok - bývajú pravidelne posledných deväť rokov.
Mladým vadí nedostatok učiteľov, či staré učebne. Okrem vzdelávania sa však spomína aj drahé bývanie, či policajná brutalita. Tentokrát sa ale uliciach nestretávajú len študenti a učitelia, ale aj široká verejnosť naprieč krajinou.
„Od Grécka po Francúzsko, všetci chceme bezplatné vzdelanie“
Tisíce študentov a učiteľov v Grécku vyjadrili súhlas s protestmi vo Francúzsku, keď pred parlamentom v Aténach skandovali heslo, „od Grécka po Francúzsko, všetci chceme bezplatné vzdelanie“. Informoval o tom Reuters.
Na Francúzov odkazovali v podobnom duchu aj talianski študenti. Tí od vlády žiadajú viac financií pre školy a menej prostriedkov na zbrojenie.
Demonštrácie zasiahli i Albánsko. V sobotu polícia v albánskom hlavnom meste Tirana nasadila proti demonštrantom vodné delá po tom, ako podpálili vládne budovy a hádzali na policajtov rôzne predmety.
Pôvodne ľudia protestovali proti výstavbe luxusného hotela spojeného s rodinou amerického prezidenta Donalda Trumpa. V poslednom období sa stupňuje napätie aj v súvislosti s požiadavkami na zlepšenie podmienok na univerzitách a hnevom z korupcie.
Bez domov a na uliaciach
Začiatkom októbra sa začali protesty aj v Španielsku. Nepokoje tam vyvolalo vysťahovanie 87-ročnej Maricarmen Abascal z bytu v Madride, kde bývala cez sedemdesiat rokov. Ten odkúpila investičná spoločnosť, ktorá jej chcela zvýšiť nájomné o 230%. Abascal bola následne hospitalizovaná v nemocnici pre ťažké vyčerpanie a dva týždne po týchto udalostiach zomrela.
Ešte pred smrťou natočila z nemocnice video, v ktorom sa prihovárala protestujúcim. „Rada by som tam bola s vami všetkými, ale nemám toľko šťastia. Preto vás všetkých odtiaľto prosím o odvahu, aby ste bojovali a bránili to, čo je vaše.“
Prípad dôchodkyne Abascal poukázal na rastúce náklady na bývanie, no nebol jediný. Minulý rok bolo v Španielsku podľa Amnesty International 19,347 prípadov vysťahovania - väčšina pre ekonomické dôvody.
Turisti vyhadzujú mladých
Podobná situácia trápi aj Portugalsko. Podľa Reuters tu obyvatelia čelia jednej z najvážnejších kríz v oblasti dostupnosti bývania v Európe. Ceny bytov sa tu od roku 2017 viac než zdvojnásobili a zdraželi aj nové nájomné zmluvy.
Protesty sa organizujú predovšetkým vo väčších mestách, ktorých sa problém týka. Aktivisti zastavali minulý týždeň lisabonské námestie stanmi. V Porto kempovali ľudia na Praça de D. João I okolo desať dní.
Rezidentom navyše prekáža aj nadmerný turizmus a príval takzvaných digitálnych nomádov - teda ľudí, ktorí môžu pracovať odkiaľkoľvek vďaka digitálnym technológiám.
Sú to pritom mladí ľudia, ktorí sú situáciou zasiahnutí najviac.
Najprv padol Orbán, teraz Vučič
Opozičné hnutie Študentská kandidátka suverénne vyhralo predčasné parlamentné voľby v Srbsku a ukončilo tak dlhoročné pôsobenie Aleksandra Vučiča pri moci. Ide o veľkú politickú zmenu, ktorá pripomína aprílovú porážku Viktora Orbána v Maďarsku.
Študenti získali viac než polovicu miest v 250-člennom parlamente. Medzi kandidátmi sú aj univerzitní profesori, či herci. Zatiaľ nie je jasné, koho vyberú do kľúčových kresiel, aby presadili svoj program zameraný na zlepšenie školstva, či vykorenenie korupcie.
Víťazstvo hnutia nadväzuje na protivládne protesty, ktoré vypukli po tragickom páde prístrešku v Novom Sade v novembri 2024, pri ktorom zahynulo 16 ľudí.
Demonštranti požadovali vyvodenie zodpovednosti a dôkladné vyšetrovanie korupcie, či nezávislosti štátnych inštitúcií, ktoré sa často spomínajú v kritike voči Vučičovi.
Výhra študentského hnutia sa tak pridáva k hlasom mladých, ktorí sa naprieč Európou dožadujú lepších vyhliadok do budúcnosti.
4:36 ako symbol arogancie a moci
V sobotu 24. októbra v čase 4:36 ráno schválila česká Poslanecká snemovňa v prvom čítaní návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov pre Českú televíziu (ČT) a Český rozhlas (ČRo).
Plán koalície ANO, SPD a Motoristov počíta s tým, že financovanie verejnoprávnych médií prejde priamo pod štátny rozpočet. Vláda zmenu odôvodňuje snahou znížiť finančnú záťaž domácností a firiem.
Kritici varujú, že nový systém môže ohroziť nezávislosť verejnoprávnych médií a zvýšiť ich závislosť od politickej moci.
Proti návrhu vyšli do ulíc ľudia vo viacerých českých mestách. Protesty sa okrem Prahy konali aj v Liberci, Olomouci, či Českých Budějoviciach. V Brne vyhlásili študenti Masarykovej univerzity z iniciatívy Média nedáme MUNI stávkovú pohotovosť.
Predseda opozičného hnutia STAN Vít Rakušan označil čas hlasovania za symbol arogancie moci a vyhlásil, že môže znamenať začiatok konca súčasnej vládnej koalície vedenej Andrejom Babišom. Ten uviedol, že koalícia návrh nestihne presadiť v pôvodne plánovanom termíne a o jeho konečnej podobe bude ešte rokovať.
Nemecká „Gen Z to zvládne“
Protesty môže sprevádzať ničenie verejného majetku, či násilie. Ukazujú to zábery z Francúzska, či Srbska.
Podobného scénara sa obávajú i nemeckí politici pred ohlásenou demonštráciou, ktorú organizuje mládežnícka iniciatíva „Gen Z regelt“ - teda „Gen Z to zvládne“. Tá vyzvala na protesty v mestách po celom Nemecku, ktoré by mali začať v sobotu 31. októbra.
Organizácia vo svojom vyjadrení apeluje na generáciu Z, aby „vzala svoju budúcnosť do vlastných rúk“ a nebála sa vyjadriť nesúhlas s nefunkčnými školami, vysokými životnými nákladmi, či povinnou vojenskou službou.
„Gen Z regelt“ na svojej stránke jasne uvádzajú, že sú proti akejkoľvek forme násilia a extrémizmus na ich akcii nemá žiadne miesto.
Snaženie bez výsledkov?
Generáciu Z nespája iba nespokojnosť s konkrétnymi vládami, ale aj pocit, že systém nedokáže naplniť sľuby, na ktorých vyrastala, píše Britannica.
Vzdelanie malo byť cestou k lepšiemu životu, práca mala prinášať finančnú istotu a vlastné bývanie malo predstavovať dosiahnuteľný cieľ. Pre mnohých mladých sa však tieto očakávania vzďaľujú.
Ak majú protesty priniesť trvalejšie výsledky, vlády budú musieť reagovať nielen na bezprostredné požiadavky demonštrantov, ale aj na príčiny ich frustrácie – od nedostupného bývania cez kvalitu vzdelávania až po korupciu.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"