Ako znechutiť podporu Ukrajiny? Kremeľ nemusel posielať špiónov, nórski redaktori robia prácu za nich
Ruská propaganda v Nórsku nehovorí po rusky. Šíria ju domáci komentátori, ktorí využívajú obavy ľudí z daní či cien a ruské zdroje schovávajú za záplavu citácií. Vyšetrovanie ukazuje, ako lokálne portály preberajú rétoriku Moskvy a tvária sa ako nezávislé správy. Ich cieľom je presvedčiť ľudí, že pomáhať Ukrajine sa Nórsku neoplatí.
_jpg0a000002-0c4a-a521.jpg?v=1692)
Vyšetrovanie platformy Insight News označilo dva nórske weby, Derimot.no a Steigan.no, za hlavné kanály ruskej propagandy v Nórsku. Oba portály si spolu mesačne pripíšu okolo 200-tisíc návštev.
Steigan.no, ktorý vedie bývalý líder nórskych maoistov Pål Steigan, sa prezentuje ako antiglobalistická alternatíva voči „kontrole naratívu“.
Portál Derimot.no pod vedením expsychológa Knuta Lindtnera zas sľubuje pohľady, ktoré tradičné redakcie ignorujú. Oba projekty stavajú svoju dôveryhodnosť na spochybňovaní bežných médií.
Štúdia odhalila presný spôsob, akým fungujú. Ide o takzvané „pranie zdrojov“. Redakcie vezmú správu z ruských štátnych médií, ako RT, Sputnik, RIA Novosti, TASS, Pravda, Lenta.ru či NewsFront, preložia ju, napíšu k nej vlastný úvod v nórčine a vydajú ju pod vlastným menom. Vyhlásenia agresorského štátu tak získajú „nórsku tvár“.
Tento trik funguje aj opačne. Vyšetrovanie natrafilo na prípady, keď ruská štátna televízia RT citovala portál Steigan.no ako nórske médium.
Vzniká tým ilúzia dvoch odlišných zdrojov, hoci informácia len krúži vz jedného do druhého. Rusko takto obchádza sankcie Európskej únie z marca 2022, ktoré pozastavili vysielanie RT a Sputniku.
„Majdan nebol revolúciou. Bol to prevrat, v ktorom Spojené štáty prevzali moc na Ukrajine.“ Presne takéto vyjadrenia čítajú ľudia na portáli Derimot.no.
Ruskú inváziu prezentujú ako reakciu na kroky Západu, Ukrajine odopierajú akúkoľvek samostatnosť a zodpovednosť hádžu na Spojené štáty a NATO.
Portál používa ruské výrazy ako „špeciálna vojenská operácia“, „kyjevský režim“ či „Novorossijsk“ a pri správach o útokoch tvrdí, že na Ukrajine bojujú „zahraniční vojaci“ alebo že „Ukrajina útočí na civilistov“.
Pri článkoch o masovom vraždení civilistov v Buči zasa tvrdia, že išlo o „inscenáciu“ alebo „provokáciu“, pričom zdokumentované dôkazy a nezávislé vyšetrovania úplne ignorujú.
Cieľom je znechutiť ľuďom pomoc
Nórske systémy protivzdušnej obrany NASAMS dnes pomáhajú Ukrajine zostreľovať ruské rakety a drony. Ruskí propagandiisti si uvedomujú, že Nórsko na svoju stranu needostanú. Preto sa snažia aspoň vyvolať pochybnosti o cene za odporovanie Rusku, uviedol portál United24Media.
Pre rok 2026 vyčlenilo Nórsko v rámci dlhodobého Programu podpory Nansena pre Ukrajinu, pomenovanom po slávnom nórskom polárnom bádateľovi, diplomatovi a nositeľovi Nobelovej ceny za mier Fridtjofovi Nansenovi, ktorý sa preslávil svojou humanitárnou prácou a pomocou utečencom, celkovo 85 miliárd nórskych korún (približne 7,3 miliardy eur).
Z tejto sumy smeruje 70 miliárd korún (okolo 6,0 miliardy eur) na vojenskú pomoc a 15 miliárd korún (približne 1,3 miliardy eur) na civilnú a humanitárnu podporu. Celkový finančný rámec tohto viacročného programu na obdobie rokov 2023 až 2030 dosahuje 274,5 miliardy korún (približne 23,6 miliardy eur).
V auguste 2026 navrhla nórska vláda zachovať podporu vo výške 85 miliárd korún (cca 7,3 miliardy eur) aj pre rok 2027, pričom tento návrh podlieha schváleniu nórskym parlamentom.
Zatiaľ čo oficiálne idú peniaze na drony, protivzdušnú obranu či delostreleckú muníciu, propagačné weby tieto prostriedky opisujú ako peniaze „ukradnuté nórskym daňovníkom“. Namiesto zastavenia agresora tak pozornosť presúvajú na spochybňovanie účtu za pomoc.
Rovnako sa stavajú aj k priamej spolupráci. V apríli 2026 podpísali krajiny dohody v rámci iniciatívy Build with Ukraine, čím štartuje výroba ukrajinských dronov v Nórsku.
V auguste 2026 potom nórsky premiér Jonas Gahr Støre a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísali deklaráciu o strategickom partnerstve a obrannú dohodu Drone Deal.
Proruské weby však namiesto posilňovania vlastnej bezpečnosti a získavania skúseností z boja hovoria o zbytočnom vyhadzovaní peňazí na „cudziu vojnu“ a o „chybách urobených všetkými stranami“.
Bezpečnostné zložky varujú pred vplyvovými operáciami
Nórska policajná bezpečnostná služba (PST) vo svojom hodnotení hrozieb pre rok 2026 zaradila vplyvové operácie medzi hlavné nástroje, ktoré Rusko používa proti Nórsku, hneď vedľa kyberútokov, verbovania špiónov či sabotáží.
PST spája tento tlak s prítomnosťou spojeneckých vojsk, oblasťou ďalekého severu a nórskou podporou Ukrajine.
Služba popísala aj konkrétne postupy: Kremeľ využíva falošné účty, videá, platí si influencerov a pracuje cez rôznych sprostredkovateľov. Lokálne nórske weby tak ruskej propagande dodávajú domáci jazyk, publikačné kanály a dôveryhodnosť.
Podľa odborníkov sa vplyvová operácia spozná ľahko. Systematicky sa opiera o ruské štátne zdroje, tají ich pôvod, opakuje slovník agresora a spochybňuje zdokumentované zločiny.
Cieľom Moskvy nie je spraviť z nórskych občanov priaznivcov Ruska, ale presvedčiť ich, že postaviť sa Rusku je nebezpečnejšie a drahšie než mu ustúpiť.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"